Jordan Peele tentokrát dorazil s filmom, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť trochu zamotanejšie. Ak si sa v ňom stratil, snáď ti tento článok pomôže.
UPOZORNENIE
Článok obsahuje zásadné spoilery! Nečítaj ďalej, ak si film nevidel!
Jordan Peele po fantastickom debute Uteč prichádza so svojím druhým hororom My. To, ako sa nám film páčil, môžeš zistiť po prečítaní našej recenzie. V skratke ale môžeme povedať, že opäť ide o skvelú žánrovku, ktorá opäť obsahuje viacero pozoruhodných významových presahov a zaoberá sa kritikou spoločnosti.
Tentokrát však Peele svoju snímku koncipoval viac abstraktnejšie, symbolickejšie a počíta tiež s tým, že divák si bude zobrazené scény interpretovať a skladať po svojom. Jeho spoločenský apel tak možno nie je na prvý pohľad natoľko patrný ako v prípade Uteč.
Aj to je možno dôvod, prečo sú v našich končinách divácke reakcie na My trochu rozpačité. Pokiaľ aj tebe Peele zamotal hlavu, v nasledovnom článku sa pre teba pokúsime tento film rozlúsknuť. A aby to bolo prehľadnejšie, rozdelíme si to do jednotlivých kapitol.
Dvojníci
Vo filme na Adelaide a jej rodinu zaútočia identické kópie ich samých. Tieto kópie sú „tieňmi“ skutočných ľudí a žijú v opustených tuneloch pod Amerikou.
Sú výsledkom tajného vládneho experimentu, ktorého cieľom bolo prostredníctvom „tieňov“ ovládať ľudí na povrchu. Experiment sa však nepodaril a kópie ľudí ostali uväznené v podzemí, kde kopírovali život ľudí na povrchu. Boli s nimi zviazaní a živorili v mizerných podmienkach.
Ako následne uvidíme, presná kópia hlavnej hrdinky Adelaide menom Red, začala revolúciu a všetky kópie vyšli na povrch, kde vraždili svoje ľudské predobrazy a vytvorili živú reťaz naprieč celými Spojenými štátmi. Podľa slov Red je totiž na čase, aby sa tentokrát „tiene“, pomenované „The Tethered“ (teda Pripútaní) oslobodili a žili na povrchu.
Ako však vieme zo záverečného twistu, tak v kľúčovej scéne z roku 1986, kedy sa malá Adelaide zatúlala v zrkadlovom bludisku a natrafila tam na svoju dvojníčku, bola skutočná Adelaide zatiahnutá do podzemia. Jej rolu na povrchu zastúpil jej „tieň“.
Falošná Adelaide sa vydala, mala dve deti a zdá sa, že žila úplne spokojným životom. Skutočná Adelaide však v podzemí pripravovala vzburu a ako jediná bola schopná ostatným veliť, pretože v skutočnosti pochádzala „zhora“ a bola teda v istom zmysle výnimočná.
Bodom zlomu bolo tanečné predstavenie. Práve tanec navrhla psychologička rodičom Adelaide ako jednu z možností, aby ním vyjadrila a prekonala svoj traumatický zážitok z bludiska.
Táto udalosť bola bodom zlomu, pretože si ostatné „tiene“ uvedomili, že majú moc vo vlastných rukách a nemusia len otrocky živoriť v podzemí ako ľudia druhej kategórie. Základy pre vzburu boli postavené.
Dvojníci v Peeleho filme celkom jasne predstavujú rôzne marginalizované skupiny obyvateľstva. Sú to utláčaní ľudia, ktorých odvrhla spoločnosť a ktorí musia nedôstojne prežívať, zatiaľ čo tí na povrchu si užívajú život plnými dúškami.
Prečo nožnice a jedna rukavica?
Nožnice sa vzťahujú k názvu celého podzemného hnutia The Tethered (Pripútaní) a sú symbolickým nástrojom, ako sa utláčaní odstrihnú od ľudí na povrchu a zaujmú ich miesto.
Jedna rukavica odkazuje na štýl obliekania Michaela Jacksona, ktorého tričko s nápisom „Thriller“, malej Adelaide vyhrá jej otec v lunaparku na začiatku filmu. Keďže skutočná Adelaide poznala ľudskú popkutúru, preniesla jej prvky aj do svojej podzemnej vzbury.
Celé hnutie, v ktorom sa „tiene“ držia za ruky a vytvárajú reťaz naprieč krajinou, je priamo inšpirované charitatívnou akciou Hands Across America. Tá sa uskutočnila práve v roku 1986 a išlo o protestnú akciu, ktorou zúčastnení ľudia chceli upozorniť na problémy marginalizovaných ľudí v spoločnosti (bezdomovcov, ľudí postihnutých hladom, atď.).
Skutočná Adelaide mala tričko s motívom Hands Across America (pod tričkom s Thrillerom) a keďže to jediné jej ostalo, v podzemí sa z neho stal symbol pre jej vzburu.
Fotografia z charitatívnej akcie Hands Across America z roku 1986
Nie je tiež bez zaujímavosti, že rukavica a nožnice odkazujú aj k hororovým filmom, ktoré mali premiéru pred rokom 1986 (takže ich Adelaide poznala): Nočná mora v Elm Street, maska chlapca Pluta (dvojníka Jasona) zase pripomína masku legendárneho vraha Michaela Myersa z hororu Halloween. Červená kombinéza priamo odkazuje na videoklip Michaela Jacksona „Thriller“.
Jeremiáš, 11:11
Počas filmu môžeme vidieť množstvo odkazov na číslo 11. Objavuje sa na digitálnych hodinách, na streche auta ambulancie, môžeme ho začuť vo vyhlásení malej Adelaide na začiatku, keď si v zábavnom parku vyberie cenu „číslo 11“, ako aj v televízii, kde športoví redaktori hlásia, že stav zápasu je „11:11“.
Okrem toho sa toto číslo objavuje aj v súvislosti s biblickým veršom knihy Jeremiáš. Ceduľku s nápisom „Jeremiáš, 11:11“ drží na začiatku muž, okolo ktorého malá Adelaide prejde na ceste do zrkadlového bludiska.
Tohto muža uvidíme mŕtveho, keď sa falošná Adelaide a jej rodina vracajú do Santa Cruz na dovolenku. Jason neskôr na pláži uvidí jeho „tieň“, ktorý nehybne stojí so zakrvavenými rukami ako prvý článok ľudskej reťaze.
Spomínaný biblický verš hovorí doslova toto: „Preto takto hovorí Hospodin: 'Zošlem na nich nešťastie, pred ktorým nebudú môcť uniknúť, potom budú ku mne volať, ale nevypočujem ich.'“
Tento verš naznačuje budúcu skazu ľudí, ale je dôležité poznať aj jeho kontext v celej knihe Jeremiáš. V nej sa totiž ľudia odvrátili od Boha a upli sa k uctievaniu falošných modiel a idolov.
Za to si od Hospodina vyslúžili krutý trest, pretože zabudli, kým skutočne sú. Rovnako, ako sa „tieň“ Adelaide snaží zabudnúť na to, že v skutočnosti pochádza z podzemného sveta. V tomto biblickom odkaze je však prítomná aj kritika súčasnej spoločnosti.
Ako môžeme vidieť (najmä prostredníctvom rodiny Tylerovcov), tak ľudstvo prepadlo konzumu, luxusu, pohodlnosti či alkoholizmu. Všetky tieto javy sú v symbolickom výklade onými biblickými falošnými idolmi a modlami. Onen Boží trest je vystúpenie „tieňov“ na povrch a následná skaza, ktorú na svoje ľudské predobrazy prinesú.
Králiky
Už počas toho, ako bežia úvodné titulky, môžeme vidieť dlhú scénu zobrazujúcu uväznených králikov. Tí sa stávajú symbolom, ktorý sa vinie celým filmom (objavujú sa ako plyšové hračky, dcéra Adelaide má podobizeň králika na tričku, na inom tričku má zase nápis „Thỏ,“ čo znamená „králik“ vo vietnamskom jazyku).
Okamžitý prestrih z vystrašenej malej Adelaide v zrkadlovom bludisku na uväznené králiky v úvode tiež naznačuje jej uväznenie v podzemí medzi ostatnými „tieňmi“. Králiky ako také boli zase veľmi často využívané na najrôznejšie vedecké experimenty (odtiaľ známe úslovie „pokusný králik“), čím Peele odkazuje na spomenutý vládny experiment s ľudskými klonmi.
Počas finálnej konfrontácie môžeme vidieť, že králiky sú oslobodené a voľne pobiehajú po chodbách. Tým sa zrkadlí fakt, že sa oslobodili aj ľudské klony.
Kritika americkej spoločnosti
Vyššie zmienené kritické spoločenské javy môžeme bez problémov vztiahnuť na ktorúkoľvek rozvinutú kapitalistickú krajinu na svete. Jordan Peele však v mnohom cieli najmä na svoju domovskú Ameriku. Už anglický názov filmu Us totiž znamená nielen My, ale možno ho čítať aj ako U. S., teda Spojené štáty.
Keď je rodina Wilsonovcov prepadnutá rodinou Red, Gabe sa spýta: „Čo ste zač?“ (v origináli: „What are you people?“), odpoveď znie: „Sme Američania.“ Tým, že sa Gabe pýta: „Čo ste zač?“ (a nie „Kto ste?“, teda „Who are you?“) zároveň odkazuje na to, že „tiene“ nevníma ako plnohodnotné ľudské bytosti, ale ako niekoho „nižšieho“.
Tým sa dostávame do súčasnej Ameriky, ktorá je aj následkom politických otrasov silno rozdelená a ožívajú v nej prejavy rasizmu, xenofóbie a otvoreného fašizmu.
Majoritná spoločnosť je posadnutá po hľadaní nepriateľa a politici strachom z neznámeho následne ovládajú nálady v spoločnosti (opäť návrat k filmovému motívu ovládania ľudí prostredníctvom klonov).
Hnutie The Tethered teda predstavuje každú menšinu, voči ktorej sú namierené útoky a nenávistný jazyk (imigranti, sexuálne menšiny, Afroameričania, Latinoameričania atď.).
Náznaky
Všetko, čo sme popísali vyššie si pri pozornom sledovaní môžete všimnúť počas celého trvania filmu, keďže režisér na témy, ako aj záverečný twist v mnohom odkazuje.
V prvom rade zaujme už len fakt, že „tiene“ nevedia rozprávať a jediná, kto rozpráva je práve Red (čím sa naznačuje, že je odlišná od ostatných), zároveň je jej hlas hlboký a chrapľavý, ako u človeka, ktorý dlho nepoužíval hlasivky.
Počas svojho pobytu v podzemí sa Red totiž s ostatnými „tieňmi“ dorozumievala len gestami a zvieracím vrčaním, čo môžeme vidieť aj počas ich prvého útoku na dom. Motív králikov sme rozobrali vyššie, nie sú však jedinými zvieracími metaforami.
V zrkadlovom bludisku sa objavuje mechanická sova. V mytologických príbehoch boli sovy vnímané ako bytosti, ktoré dokážu hľadieť za hranice bežnej reality. Významným náznakom je aj pavúk. Keď sa Adelaide stratí v bludisku, začne si pospevovať melódiu známej detskej riekanky Itsy Bitsy Spider.
Vo svojom dome na pláži tiež môžeme vidieť už dospelú falošnú Adelaide, ktorá na stole pozoruje hračku pavúka, pod ktorou lezie skutočný pavúk. Peele nám tým dáva najavo, že Adelaide je „tieňom“ a práve živý pavúk signalizuje príchod tej skutočnej Adelaide.
Aj na onen vládny experiment dostávame menší náznak, a to v scéne, kedy Adelaidina dcéra Zora vraví, že vláda vypúšťa do vody fluorid, aby ovládala mysle obyvateľov.
A to už nehovoríme o viacerých vizuálnych narážkach, napríklad na akciu Hands Across America. Úplne na začiatku vidíme v televízii reklamu na túto udalosť, pri jazde autom nám zase kamera ponúkne záber na obrázok rodiny držiacej sa za ruky na zadnom okne auta.
V scéne, kedy postavy prechádzajú po pláži, zase môžeme vidieť ich jasne viditeľné tiene, teda ďalší náznak toho, čo nastane neskôr.
Samotná myšlienka dvojníctva či zdvojovania sa objavuje v celom filme. Či už je to spomínané číslo 11:11 alebo manželia Tylerovci, ktorí majú dve dcéry-dvojčatá (ktoré dokonca v jednej scéne po sebe opakujú jednotlivé repliky). Za pozornosť tiež stojí, že nožnice sú vytvorené z dvoch rovnako ostrých nožov.
Posolstvo filmu
My v sebe nesie množstvo pozoruhodných myšlienok a presahov. Niektoré sme naznačili už vyššie, ale na celý príbeh sa dá nahliadať aj zo psychoanalytickej roviny. Teda ako príbeh o prebudení vlastného „tieňového dvojčaťa“ (toho potláčaného v nás).
Bokom by sme tiež nemali nechať ani oficiálny tagline filmu: „Sami sme si najväčšími nepriateľmi.“ Môžeme to interpetovať tak, že namiesto spolupráce máme (aj napriek evidentnému spoločenskému pokroku) tendenciu nechávať ovládať sa násilím a skrytou túžbou zabíjať.
A zabíjame sa skutočne rôznymi spôsobmi, či už volením politických diktátorov, alebo pustošením planéty. Do tohto kontextu by sme mali zahrnúť aj problém preľudnenia, kedy sa rodí veľa ľudí, ale veľa z nich zároveň žije v chudobe.
Keď to trochu preženieme, tak vzbura „tieňov“ môže byť vnímaná ako odpoveď planéty na naše činy voči nej a drastický spôsob regulácie obyvateľstva.
Peele zároveň prevracia na prvý pohľad jasné úlohy, takže nie je možné jednoznačne určiť, kto je vlastne záporák (ak vôbec niekto). Red aj Adelaide, ako aj ostatné postavy, sa skôr javia ako nevyhnutný výsledok prostredí, v ktorých vyrastali a ktoré ich formovali.
Tým sa poukazuje aj na dôležitosť spolupráce s vylúčenými či ostrakizovanými a diskriminovanými komunitami. Peele ukazuje, že máme tendenciu označovať ako nepriateľov najrôznejšie skupiny obyvateľstva, najčastejšie menšiny (či už rasové alebo sexuálne) len preto, aby sme tým zakryli vlastné zlyhania a presunuli hnev na nevinných.
Tým však vyvolávame a živíme nenávisť voči samým sebe a vytvárame začarovaný kruh. Skutočný progres sa dá dosiahnuť len na základe spolupráce všetkých ľudí. Hoci „tiene“ nie sú vnímané ako plnohodnotní ľudia, tak ľuďmi rozhodne sú. Je tiež evidentné, že v spoločnosti dokážu žiť šťastne.
Koniec-koncov, tieň Adelaide je toho jasným príkladom, keďže sa stala manželkou a matkou a žije v podstatne spokojným životom. Ľudia v podzemí sa teda cítia opustení, zabudnutí a odvrhnutí svetom, spoločnosťou a tým, že im nikto nedal šancu žiť plnohodnotné životy.
Výrazné je aj poukazovanie na rozdiely v spoločenských vrstvách. Najmä to vidno na rodine Tylerovcov, ktorá si užíva okázalého luxusu. Pohodlný život však majú aj Wilsonovci. Aj dnes v správach sociológov často čítame, že „nožnice medzi chudobnými a bohatými sa otvárajú stále viac a viac“ (je tiež zaujímavé, že sa používa obrat s nožnicami, ktoré vo filme hrajú kľúčovú rolu).
Týmito bodmi sme iste nepokryli úplne všetko, čo sa v My dá objaviť. Jordan Peele v každom prípade doručil film, o ktorom sa dá veľmi dlho diskutovať. Pevne veríme, že ak na teba My pôsobili mätúco, tak po prečítaní tohto článku je ti už približne jasné, čo niektoré scény a motívy znamenali.
Našiel si vo filme niečo nejasné, na čo sme podľa teba zabudli v článku upozorniť? A aký názor vlastne na Peeleho novinku máš ty? Určite zahlasuj v našej ankete.
