Čo robiť, ak sa nedopatrením ocitnete za mrežami Alcatrazu a nebudete vedieť ako von? V nami zostavenom prehľade filmových lahôdok spoza mreží sa dozviete, kde hľadať návod.
Väzenie je široký pojem. Pre každého totiž znamená niečo iné. Podobne, ako pre každého znamená niečo iné pojem sloboda. Väzením, alebo aj slobodou môže byť manželstvo, domov, školské prostredie, práca, alebo aj vlastná hlava. Nechajme však prirovnania a metafory tak a pozrime sa dovnútra väzení, ktoré oficiálne charakterizujeme ako nápravné zariadenia pre odsúdených. Aj tu však máme viaceré kategórie a aby sme boli v našom výbere čo najstriktnejší, vylúčme hneď skraja diela odohrávajúce sa v koncentračných táboroch. Tie si zaslúžia (snáď niekedy v budúcnosti) samostatný výber, ako aj príbehy z psychiatrických liečební.
Podobne, ako pri mojom zozname filmov, odohrávajúcich sa v mysliach postáv, aj tu sa chcem zamerať viac na tituly nie vždy notoricky známe a nie iba novšieho dáta. Bola by škoda sa nezastaviť s Jeanom Gabinom v nemeckom zajatí počas prvej svetovej vojny, navyše ak mu pritom sekunduje Erich von Stroheim a podľahnúť s nimi Veľkej ilúzii. Alebo spoločne s Paulom Newmanom ako Frajerom Lukeom okúsiť, ako chutí "zopár" vajec natvrdo. Ospravedlňujem sa fanúšikom "kingoviek", ale ak máme zoznam chápať predovšetkým ako odporúčanie, je zbytočné rozpitvávať, v čom že sú ten Shawshank a Zelená míľa tak geniálne (veď to viete), navyše sme tieto filmy mali (a budeme mať) vo viacerých iných rebríčkoch a zoznamov o filmoch. Nemá význam niekoľkokrát ročne vracať sa k rovnakým titulom. Určite si ale aj ten Shawshank pozrite, ak ste tak ešte neučinili.
Nechajme radšej poriadne vyhladovať Michaela Fassbendera v britskom lochu. Dúfame, že sa po prečítaní nami zvolených filmov budete cítiť voľní ako vtáci (Vtáčnik z Alcatrazu by vedel rozprávať) práve preto, že v žiadnej base nie ste. Na mnoho filmov sa bohužiaľ nedostane, čo je nám veľmi ľúto, ale snáď kvôli tomu nebudeme odsúdení na doživotie v Alcatraze.
Veľká ilúzia (La Grande Illusion, Jean Renoir, Francúzsko, 1937)
Zajatecký tábor, Prvá svetová vojna. Jean Gabin v jednej zo svojich životných úloh ako vojnový zajatec, snažiaci sa spoločne s ďalšími vojakmi utiecť. Pretože zajatecké tábory sú na to, aby sa z nich utekalo. To je predsa samozrejmé. Vo veľkej úlohe sa predstaví aj legendárny režisér a herec Erich von Stroheim a pri hereckom koncerte týchto dvoch velikánov svetového filmu nebudete dýchať. Alebo si poplačete. Veľká ilúzia nám ukazuje, čo je to humanizmus, priateľstvo a gentlemanstvo. Stojí to za pripomenutie. Ak si všimnete pozdravu Heil Hitler, tak nejde o chybu, ale o chytrý Renoirov odkaz k aktuálnym udalostiam. Z 30. rokov ešte upozorníme na vynikajúcu snímku Mervyna LeRoya I am a Fugitive from a Chain Gang z roku 1932.
Odsúdený na smrť ušiel (A Man Escaped, Robert Bresson, Francúzsko, 1956)
V minimalistických filmoch Roberta Bressona sa toho väčšinou veľa nedeje, život vo väznici je tiež dosť stereotypný, takže by sme mohli konštatovať, že si francúzsky legendárny režisér vybral vhodnú látku na spracovanie. Bresson rozpráva skutočný príbeh väzňa Andrého Devignyho, ktorý utiekol počas Druhej svetovej vojny z nemeckého väzenia. Príbeh je nám priblížený optikou samotného väzňa, takže málokedy uvidíme väzniteľov a podobne ako Devigny iba podľa výstrelov tušíme, že sa mimo jeho cely odohrala poprava. Veľmi realisticky pôsobiaci film sa na nič nehrá, čo nám prezrádza aj názov filmu. Áno, odsúdený na smrť ušiel.
Diera (Le Trou, Jacques Becker, Francúzsko, Taliansko, 1960)
Ak by som mal vybrať spomedzi nášho už tak úzkeho výberu osobného favorita, bola by to práve Diera, slangový výraz pre väznicu, ktorá by sa vydriapala na prvé miesto. Adaptácia životopisného románu Josého Giovanniho, slávneho francúzskeho režiséra a scenáristu, rozpráva o trpezlivom budovaní dlhého tunela z cely až na rušnú parížsku ulicu. Film Jacquesa Beckera prináša niekoľko nervy drásajúcich scén, plných režijnej a scenáristickej invencie. Pevne verím, že nikdy nezabudnete na schovávačku za stĺpom, na kamufláž so fiktívnymi spáčmi, rozbíjanie betónu, alebo atmosférické katakomby. Ak chcete vedieť, čo je podstatou skutočného chlapského kamarátstva, vidieť Dieru je povinnosť.
Vtáčnik z Alcatrazu (Birdman of Alcatraz, John Frankenheimer, USA, 1962)
Aj ďalší príspevok spoza mreží vychádza zo skutočných udalostí. Robert Stroud prežil väčšinu života vo väzení, a ako názov napovedá, ocitol sa aj v tom najznámejšom v San Franciscu. Že sa dá nájsť zmysel života aj v prostredí, ktoré vám automaticky berie chuť do života, by Stroud v geniálnom podaní Burta Lancastera mohol rozprávať mnohým žijúcim múmiám na slobode. Otázka ľudskej dôstojnosti, cieľavedomosti a túžbe po šťastí sú hlavnými témami Frankenheimerovho citlivo nakrúteného diela. Áno, Stroud začal chovať za mrežami vtáčiky a ich džavot jeho aj nervóznych bacharov sprevádzal desiatky rokov.
Veľký útek (The Great Escape, John Sturges, USA, 1963)
Steve McQueen, James Garner, Richard Attenborough, Charles Bronson, James Coburn a autorov obľúbenec Donald Pleasance v zrejme najhviezdnejšie obsadenej snímke v našom výbere. Milan Kňažko zo Šerifa za mrežami nám snáď odpustí. Veľký útek je rozdelený na dve samostatné polovice. Tá prvá nám dokonale predstavuje život v nemeckom zajateckom tábore počas Druhej svetovej vojny a vďaka nej si ku všetkým zajatcom vybudujeme blízky vzťah. Takže im potom, počas druhej polovice, držíme pri detailne vykreslenom a napínavom úteku ešte viac palce. A to si počkajte na vyvrcholenie filmu. Práve tieto momenty robia z Veľkého úteku nesmrteľnú klasiku žánru.
Šerif za mrežami (Dimitrij Plichta, Československo, 1965)
Aj v slovenskej kinematografii môžme nájsť pozoruhodné príspevky k tematike trestancov. Pochopiteľne v našom socialistickom štáte, založenom na budovaní svetlých zajtrajškov, boli všetci šťastní a tak nikto nemal dôvod páchať trestné činy, ale občas sa našiel niekto nepohodlný, ako Dimitrij Plichta, aby nám ukázal, že veci sa majú trochu inak. Jakub sa ocitá v nápravno-výchovnom zariadení pre mládež, pretože berie na seba vinu za "šerifa" partie po spackanej lúpeži. Falošná solidarita a hrdosť, rýchle dospievanie tam, kde mladý chlapec nepatrí a zlé výhliadky do budúcnosti sa súdruhom príliš nepáčili a Plichta po svojej "civilistickej trilógii" zo 60. rokov musel odísť do Prahy a venovať sa menej kontroverzným témam.
Frajer Luke (Cool Hand Luke, Stuart Rrosenberg, USA, 1967)
"Kto seje vítr, sklízí hurikán". O tom by nám mohol čo to povedať Paul Newman v možno svojej životnej úlohe trestanca Lukea Jacksona. On sa totiž dostáva do väzenia preto, lebo je proste grázlik. A potom sa niet čudovať, že medzi ním a celým svetom dochádza k "nedorozumeniu v komunikácii". Legendárna scéna boxerského zápasu a ešte legendárnejšia scéna pojedania 50 vajec urobili z Lukea kultové dielo. Luke je frajer, pretože je vytrvalý a pretože má to šťastie, že vyzerá ako Newman. Väzni cez deň drú v exteriéroch mimo areálu väznice, takže oproti väčšine filmov v zozname je spoločne s Motýlikom relatívne atypický.
Motýlik (Papillon, Franklin J. Schaffner, USA, Francúzsko, 1973)
Diabolské ostrovy vo Francúzskej Guayane možno znejú na prvé počutie ako raj na zemi, ale opak bol v minulosti pravdou. Minimálne v tamojšom väzenskom komplexe. Dôkazom nech nám je spracovanie pravdivého príbehu Henriho Charriéreho. Ten bol odsúdený na doživotie a deportovaný na ostrovy v prvej polovici minulého storočia. Steveovi McQueenovi v hlavnej úlohe výrazne sekunduje Dustin Hoffman v úlohe otravného Degu s legendárnymi obrovskými okuliarmi. Bez neho by v tomto skutočnom pekle na zemi zrejme Charriére neprežil. Schaffner nám ukáže možno najdepresívnejšiu samotku na svete, kde sa nevypláca neposlúchať, pozrieť sa do svetla po mesiacoch absolútnej tmy nie je príjemná skúsenosť. Čitatelia Charriéreho autobiografickej knihy každopádne tvrdia, že je kvalitnejšia, ako jej filmové spracovanie.
Polnočný expres (Midnight Express, Alan Parker, Veľká Británia, USA, 1978)
Horšie, ako turecké väzenie znie iba povedzme vietnamské väzenie, ale tak poďme sa pozrieť na hranicu medzi Európou a Áziou do mesta Istanbul. Áno, aj Billy Hayes je skutočná postava a ten na rozdiel od takého Strouta nevraždil, lenže poznáte prístup ázijských úradov k prechovávaniu drog. Kdeže väčšie ako malé množstvo, drogy sú proste drogy a ihneď idete sedieť na 30 rokov. Alan Parker za kormidlom, Giorgo Moroder s orchestrom a Brad Davis spoločne s Johnom Hurtom pred kamerou vytvorili ťaživé, zomknuté a atmosférické dielo, z ktorého som mal ako malý chlapec nočné mory. Hádajte, ako zareaguje Hayes pri zriedkavej návšteve svojej priateľky.
Bozk pavúčej ženy (Kiss of the Spider Woman, Hector Babenco, Brazília, USA, 1985)
Subžáner väzenských drám sa častokrát zameriava na osamelého jedinca v cele, alebo na dlhé prípravy úteku, respektíve na samotný útek. Málokedy sa stáva, že by sa upriamil na dlhé dialógy dvoch postáv medzi štyrmi stenami. Presne taký je však príspevok brazílskeho režiséra Hectora Babenca, Bozk pavúčej ženy. V jednej cele sa ocitá homosexuál Molina a bojovník proti miestnej diktatúre Valentin. Klaustrofobický film má zaujímavú naratívnu štruktúru, sledujeme príbeh v príbehu a snové pasáže. Na absolútny vrchol svojich hereckých možností sa tu dostali William Hurt ako Molina a predčasne zosnulý, nezabudnuteľný predstaviteľ Gomeza Addamsa, Raul Julia.
Experiment (Das Experiment, Oliver Hirschbiegel, Nemecko, 2001)
Možno poznáte nie príliš vydarený americký remake s Adrienom Brodym a Forrestom Whitakerom z roku 2010 s rovnakým názvom, bolo by ale chybou po tomto priemernom zážitku nedať šancu skvelému originálu zo začiatku storočia. Experiment je (opäť) založený na skutočných udalostiach, ten reálny sociálny pokus na ľuďoch sa odohral v roku 1971 v Stanforde. Nešlo však o skutočné väzenie, ale o umelo vybudovaný komplex ciel v laboratóriu. Zo spočiatku neškodnej hry na dozorcov a väzňov sa postupom času neprekvapivo stáva brutálne psycho a vo filmovom prevedení mu v hlavnej úlohe čelí Moritz Bleibtreu. Dôveryhodná psychológia postáv a klaustrofobická atmosféra je dostatočnou reklamou na zhliadnutie jediného nemeckého zástupcu v našom prehľade.
Vzbura vo väznici Carandiru (Carandiru, Hector Babenco, Brazília, Argentína, 2003)
Opäť tu máme Hectora Babenca, tentokrát však jeho príspevok na tému brazílske väzenie je od Bozku pavúčej ženy výrazne formálne aj obsahovo vzdialený. Po väčšinu stopáže sledujeme bežný, každodenný život v menovanom zariadení. Občas prekvapí voľnosťou, akú trestanci majú, čo ale nie je nijako v rozpore s neľudskosťou, s akou sa tu stretávajú. Dokumentárne ladený film je založený na skutočných udalostiach z roku 1992, počas vzbury tu prišlo o život viac ako sto väzňov. Z podobného súdka odporúčame dokument Omnibus 174 z predchádzajúceho roku, i keď sa neodohráva priamo za mrežami, aby ste si urobili komplexnejší obrázok o pomeroch v Brazílii na prelome storočia. Odvážne tipujeme, že situácia sa dodnes príliš nezlepšila.
Hlad (Hunger, Steve McQueen, Veľká Británia, Írsko, 2008)
Michael Fassbender je Bobby Sands z IRA a má v úmysle hladovať, ako inak, na protest proti britskému establishmentu. Režisér Steve McQueen (nie ten slávny herec, ktorého spomíname v súvislosti s Veľkým útekom), ale proste ten mladší, sa hrá so scenáristickou formou. Sands prichádza na scénu až po expozícii, ale stojí to za to. Staré zlaté 80. roky vo Veľkej Británii, to to všade vybuchovalo a vo väzniciach sa poriadne trpelo za vyššie "dobro". Lenže prichádzajú dilemy, ako sloboda na úkor rodiny a tak podobne, a to už potom nie je taká sranda, ako sa hrať na ulici so semtexom v ruke. Emocionálne až extrémne vyčerpávajúci film.
Prorok (Un Prophéte, Jacques Audiard, Francúzsko, Taliansko, 2009)
Francúzi majú v našom výbere bohaté a zároveň obsahovo pestré zastúpenie. Vzostup gangstra za múrmi väznice sme tu ešte nemali a pokiaľ si máme vybrať medzi českým "Káčkom" a jeho Gangster Kou, alebo drsnou francúzskou školou, niet nad čím dumať. Negramotný teenager arabského pôvodu Malik v područí šéfa korzickej mafie, to znie ako veľmi tvárny materiál pre peknú spoluprácu a zároveň brutálne a nesmierne kvalitné filmárske remeslo. Stalo sa a osobne som si nejako podobne predstavoval sfilmovanie Kajínkových osudov. To sme ale už opäť pri porovnávaní neporovnateľného.
Bonus:
V mene otca (In the Name of the Father, Jim Sheridan, Írsko, Veľká Británia, USA, 1993)
Jim Sheridan, Daniel Day Lewis a nedocenený a predčasne zosnulý Pete Postlethwaite na kinematografickom olympe. A IRA. A zase sk****** thatcherizmus. A basa.
Verejné ospravedlnenie ako prevencia pre prípadné žaloby:
Hlboko sa ospravedlňujeme Clintovi Eastwoodovi utekajúcemu z Alcatrazu, Kurtovi Russellovi potom rovno z celého New Yorku. Ďalej Guyovi Pearcovi, zachraňujúcemu dcéru amerického prezidenta z diery s názvom MS1 a pre istotu aj Švarcovi a Slajovi, i keď tam ani nie je za čo, ale tak preventívne...
