Jeden moment mu zmenil celý život.
Nie je žiadnym prekvapením, že si tradiční vedci vo svojich hlavách vybudovali múr proti všetkému, čo sa nedá dokázať niektorou zo súčasných vedeckých metód. Ide totiž o spôsob, akým vedia vysvetliť pre obyčajného človeka na prvý pohľad nevysvetliteľné veci alebo javy, no týka sa to iba toho, čo fyzicky existuje. Všetko ostatné je pre nich, hoci sme už v 21. storočí, celkom veľké tabu. Aby však mohli pochopiť niečo také ako reinkarnácia, čiže znovuzrodenie duše do nového ľudského tela, tradičné myslenie a ani tradičné metódy rozhodne nestačia. V prvom rade potrebujú inovatívny prístup, bez ktorého by zostali uväznení v jednom začarovanom kruhu. A pred rokmi na to prišiel aj jeden uznávaný psychiater a hypnoterapeut zo Spojených štátov amerických.
“Viem, že všetko má svoj dôvod. Možno ho v danej chvíli nepoznáme alebo nevidíme, ale s postupom času a trpezlivosťou vyjde všetko na svetlo sveta.”
Život prominentného Dr. Briana Weissa, a nielen ten, sa od tej chvíle, pochopiteľne, radikálne zmenil. Niečo také ako znovuzrodenie dovtedy považoval iba za lacný pokus konšpiračných teoretikov, ktorí tak chcú častokrát získať pozornosť širokej a predovšetkým slabo informovanej verejnosti. Prsty v tom mal aj fakt, že sa tejto záhadnej oblasti venovala iba naozaj drobná vedecká pozornosť. Prežitá skúsenosť priamo z jeho praxe ale počas roka 1980 otočila všetko okolo neho o 180 stupňov a odvtedy začal reinkarnáciu považovať za bežnú súčasť našich životov. Weiss dnes patrí medzi tých, ktorí sa snažia do etablovaných vedeckých kruhov priniesť niečo revolučné. Niečo, čo súčasnú vedu pretransformuje do modernejšej podoby, kde už nebude záležať iba na tom, čo naše zmysly dokážu vnímať.
“Roky disciplinovaného štúdia vytrénovali moju myseľ, aby som rozmýšľal ako vedec a lekár, čo ma potom zaviedlo na profesnú cestu, kde vynikal konzervativizmus. Odmietol som všetko, čo nemohlo byť dokázané tradičnou vedeckou metódou. A hoci sa nejaké informácie o zrealizovaných vedeckých výskumoch týkajúcich sa parapsychológie ku mne dostali, nezískali si moju pozornosť. Pripadalo mi to všetko tak vzdialené.”
Z hypnózy do minulých životov
Keď mal v kancelárii jedného zo svojich pacientov, nastala situácia, ktorá bola dovtedy pre neho úplne cudzia. 27-ročná Katarína začala počas hypnózy hovoriť o zážitkoch z predchádzajúcich životov. Nachádzala sa v stave, kedy nespala a zároveň ani nebola pri plnom vedomí, a vtedy začali z jej úst vychádzať slová, ktorým vtedy ešte konzervatívny psychiater nechcel veriť, pretože bol stále upnutý k tradičnému vedeckému mysleniu. Keďže mu ale to, čo sa stalo, nedalo spávať, začal si preverovať fakty z histórie, teda z rokov, kedy pacientka žila v úplne inom fyzickom tele a na úplne inom mieste, ako kde žije dnes.
Krátke príbehy, ktoré sa pred viac ako 37 rokmi od nej dopočul, boli vytrhnuté zo širšieho kontextu. Zakaždým išlo iba o tie najemotívnejšie chvíle, ktoré Kataríne kedysi prežila pod iným menom. Opäť prežité momenty sprevádzal plač či výkriky, no boli viac, než len nejakým príbehom. Doktor Weiss zistil, že ak ich dokáže dostať z podvedomia do vedomia pacienta, odstráni tým značnú časť súčasných psychických problémov. Svoju pacientku však uviedol do hypnózy až vtedy, keď konvenčné metódy jednoducho nefungovali.
“Počas niekoľkých zmenených stavov vedomia si Katarína vybavila spomienky z minulých životov, ktoré predstavovali kauzálne faktory jej symptómov. Zároveň dokázala sprostredkovávať informácie od vysoko vyvinutých “duší”, prostredníctvom ktorých odhalila veľa tajomstiev života a smrti. Počas nadchádzajúcich pár mesiacov tieto symptómy odišli a ona mohla začať žiť normálny život, šťastnejšia a vyrovnaná ako nikdy pred tým.”
To, čo sa počas hypnózy stalo, Brian Weiss, samozrejme, vysvetliť nedokáže. Teda aspoň nie súčasným vedeckým jazykom, pretože tomu naša myseľ vraj zatiaľ nedokáže úplne pochopiť. O čom ale jeho unikátna pacientka hovorila, a ako vôbec zistil, že mu hovorí pravdu?
Spomienky nabité emóciami
Keď neobyčajne atraktívna mladá žena s blond vlasmi a orieškovo-hnedými očami v roku 1980 ležala na pohodlnej pohovke u svojho psychiatra, ani vo sne by ju nenapadlo, že o pár minút nastane chvíľa, ktorá natrvalo zmení dva životy. Po zhruba roku a pol neúspešnej snahy vyliečiť Katarínu pomocou zaužívaných terapeutických metód prišiel rad na menšiu zmenu. A keďže tá poslúžila ako nečakaná spúšť významných zmien, zrazu už nič nebolo také, ako keď v ten deň vstupovala do ordinácie. Z problémov, ktoré ju prenásledovali už od samotného detstva, sa z ničoho nič stala minulosť. Žiadny strach, úzkosti, fóbie, depresie a ani žiadne nočné mory.
Weiss z predchádzajúcich skúseností vedel, že ak niekto trpí podobnými symptómamy ako ona, koreňová príčina s najväčšou pravdepodobnosťou tkvie v jednej alebo vo viacerých životných traumách este z čias, kedy bola malé dievčatko. Katarína si spočiatku na nič také nevedela spomenúť, od jej detstva predsa už uplynulo veľa rokov. Neskôr však nakoniec vysvitlo, že keď mala 5 rokov, niekto ju súril a ona spadla do plaveckého bazéna. Z plávania vo vode ale nemala dobrý pocit ani v období pred spomínaným incidentom. Ako tam ležala a sústredene premýšľala, spomienky na traumatické chvíle sa začali postupne vynárať z hlbín jej tajomnej mysle.
Keď bola menšia, otec pacientky mal sklon pravidelne konzumovať alkohol a kvôli tomu potom sem-tam nastali menšie roztržky s bratom, ktorý ho chodieval pravidelne čakávať pred miestny bar, aby sa bez komplikácií dostal až domov. Hoci by to dokázal asi len málokto, Katarína tieto rodinné vzťahy považovala za úplne bežnú vec, takže si s tým hlavu rozhodne nelámala, hoci ju alkoholom opojený otec v jeden večer dokonca začal obchytkávať na intímnych miestach. Ani tieto zážitky ale nespôsobovali súčasné problémy, kvôli ktorým nemohla žiť šťastný život. Príčina totiž tkvela úplne niekde inde.
Keď ju uznávaný psychiater prvýkrát uviedol do hypnózy a následne jej verbálne povedal, aby sa postupne presúvala z jedného roku života do ďalšieho, čoraz nižšieho, neobjavil vôbec nič, čo by mohol predstavovať koreňovú príčinu. Na základe prechádzajúcich skúseností predpokladal, že sa mu ju podarí odhaliť niekde v detskom veku, no nakoniec neuspel. Keď Katarínu vďaka hypnóze dostal až k spomienkam z obdobia, kedy mala len dva roky, vyslovil niekoľko slov, od ktorých nič neočakával. Išlo iba o zúfalý pokus, po ktorom však nastalo niečo, s čím sa Brian Weiss dovtedy ešte nestretol. Osudný moment nastal po vyslovení vety: "Vráť sa späť do doby, kedy tvoje symptómy vznikli."
Katarína sa zrazu ocitla v roku 1863 pred naším letopočtom. Mala iné meno, jej vek dosahoval 25 rokov, na sebe videla dlhé hnedé šaty, na nohe zase sandále a práve vchádzala do obrovskej bielej budovy bez dverí, ktorá stála na mohutných pilieroch. Naokolo bolo trhovisko a miesto, kde práve stála, sa nachádzalo v údolí. Po chvíľke opisovania neznámeho prostredia sa presunula o pár rokov dopredu. Údolie zaplavila voda a všetko živé či neživé, čo jej stálo v ceste, zobrala so sebou. Katarína, a aj celá osada vrátane jej malej dcéry, bola po chvíľke zápasenia utopená.
Všetko teda naznačovalo tomu, že ju pomocou hypnózy dokázal vrátiť do niektorého z minulých životov, vďaka čomu si spomenula na vyššie uvedené detaily. Tento dychberúci príbeh je dnes súčasťou známeho diela Many Lives, Many Masters (Mnoho životov, mnoho majstrov), ktoré patrí medzi najznámejšie knihy od Weissa.
Psychiater zostal v nemom úžase. Spočiatku neveril vlastným ušiam, no po chvíle rozprávania si začal spájať súvislosti a zistil, že Katarína už nie je Katarínou, ale niekym úplne iným. Teda aspoň dočasne. Nasledovali ďalšie príbehy z predchádzajúcich inkarnácií a keď bolo k dispozícii dostatok informácií, Weiss začal jednotlivé fakty, ktoré mu pacientka poskytla, preverovať. Prišiel na to, že všetko, čo sa od nej dozvedel, sedelo so zaznamenanými historickými udalosťami našej civilizácie.
Katarína po niekoľkých ďalších sedeniach, kde si opäť trošku pocestovala v čase, odhalila všetky dôležité príčiny. A keďže tie boli doslova nabité emóciami, v kancelárii na pohovke zakaždým plakala, kričala a tiež vzlykala od neopísateľného smútku. Podstatné však bolo, že problémy, kvôli ktorým tam pravidelne chodila, onedlho úplne zmizli. Stačilo si iba spomenúť na dôležité traumatické zážitky.
“Vďaka histórii vieme, že ľudstvo je odolné zmenám a prijímaniu nových nápadov. Historické udalosti sú preplnené ukážkovými príkladmi. Keď Galileo objavil mesiace Jupitera, astronómovia z tej doby odmietli objav prijať alebo sa dokonca na tieto satelity pozrieť, pretože existencia mesiacov bola v koflikte s tým, čomu verili. Teraz je to podobné s psychiatrami a ďalšími terapeutmi, ktorí odmietajú zozbierať či preskúmať značné dôkazy o živote po smrti fyzického tela a o spomienkach z minulých životov. Ich oči zostali pevne zavreté.”
Dr. Brian Weiss od osudného momentu liečil regresnou a progresnou hypnózou, čo je zase cestovanie do budúcich životov, cez neuveriteľné 4-tisícky pacientov, pričom takmer všetky dosiahnute výsledky môže bez problémov porovnávať s výsledkom, ktoré nastali po prekvapujúco účinnej zmene liečby Kataríny. Vedecké skúmanie života po fyzickej smrti je síce ešte len v plienkach, no základný pilier bádania máme už dávno postavený. A ďakovať môžeme hlavne tomuto odvážnemu vedcovi, ktorý tak riskoval celú svoju profesionálnu kariéru len preto, aby nás opäť trošku posunul dopredu.
