Stále populárna téma si za posledné roky získala nemálo pozornosti a inak tomu nie je ani v dnešných dňoch.
Rok 2017 sa ešte ani len poriadne nerozbehol a už sme svedkami mimoriadnych vesmírnych objavov. Pravdepodobne ste už kdesi v médiách postrehli, že jeden z najnovších je práve objav siedmich exoplanét obiehajúcich okolo hviezdy TRAPPIST-1 vo vzdialenosti 39 svetelných rokov od Zeme. Keď sa pozrieme spätne na najzaujímavejšie kozmické udalosti za posledné roky, tak zisťujeme, že naše vedecké kapacity a technické vymoženosti výrazne pokročili vpred, vďaka čomu teraz pomaly, ale isto zberáme želanú úrodu. O vesmíre toho vieme na naše pomery veľa, ale vzhľadom k jeho rozmerom a nášmu malému dosahu sme ešte len v smere jeho objavovania v plienkach. Napríklad nemáme ani len poriadne zmapovanú našu slnečnú sústavu, no zároveň sme schopní pozorovať a vyhľadávať objekty na gigantické vzdialenosti desiatok svetelných rokov.
Nie každý človek je ale podobnými záležitosťami fascinovaný, no stovky miliónov z nás si určite položili aspoň raz v živote klasickú otázku - sme v kozme sami? Myšlienka existencie mimozemských civilizácií sa vlečie s ľudstvom už celé veky, no definitívnu odpoveď sme stále nenašli. Našťastie, s dynamickým technologickým a vedomostným pokrokom ide ruka v ruke približovanie sa k vytúženému vyriešeniu celej kontroverznej veci. Najskôr si ale musíme uvedomiť a ujasniť - ako takí mimozemšťania vôbec vyzerajú? V prvom rade je potrebné zabudnúť na sci-fi predstavy z filmov a seriálov, že sa jedná o šedých, ba zelených mužíčkov s veľkými očami či neľútostných votrelcov a predátorov bažiacich po ľudskej krvi. Slovo "mimozemský" by malo vzbudzovať predstavu niečoho, čo jednoducho iba existuje a žije mimo Zeme. Veď napríklad aj hory na Marse sú mimozemské, prstence Saturnu sú mimozemské, atmosféra Venuše je mimozemská a podobne.
Lepšia je predstava určitých primitívnych foriem života, teda, buď by išlo o mikroorganizmy alebo malé stvorenia pobehujúce kdesi po iných planétach (o veľkosti pavúkov, myší či psov). Mnohokrát sa hovorí, že keď mohol za vhodných podmienok vzniknúť život na Zemi, môže aj v iných končinách vesmíru, veď je predsa gigantický. Nemusíme sa hneď obzerať po vzdialených kútoch, stačí nakuknúť do nášho blízkeho okolia a ako príklad môže poslúžiť planétka Ceres. O nej sme doposiaľ vydali nemálo príspevkov, no vyjdime z najnovšieho, kde sa okrem iného píše - medzinárodný tím vedcov objavil v oblasti o rozlohe 1 000 kilometrov štvorcových v blízkosti krátera Ernutet organické látky! Planétka má vynikajúce podmienky pre evolučnú abiogenézu. A práve dané teleso je pre vedcov veľmi lákavé, pretože na jeho povrchu môžeme poprvýkrát nájsť život nachádzajúci sa mimo Zeme.
Ale aj nemusíme, no pátranie sa zďaleka nekončí. Vráťme sa ešte k systému TRAPPIST-1. Prečo je súbor planét obiehajúcich okolo chladného červeného trpaslíka pre výskumníkov tak dôležitý? Predstavte si, že hľadáte na odľahlom ostrove jeden vzácny poklad, no namiesto toho ich nájdete rovno tri. Nemalý úspech. Áno, objavených bolo až 7 planét (pre pripomenutie, TRAPPIST-1b, TRAPPIST-1c, TRAPPIST-1d, TRAPPIST-1e, TRAPPIST-1f, TRAPPIST-1g a TRAPPIST-1h), no najzaujímavejšie z nich sú práve tie s koncovým označením e,f a g. Nachádzajú sa totižto v obývateľnej zóne, kde nie je ani príliš horúco, ani chladno. Objav je výnimočný aj v tom, že okolo jednej hviezdy obiehajú rovno tri spomenuté telesá s vhodnými podmienkami na vznik života, čo sa doteraz ešte nikde inde nenašlo. Dokonca majú aj skalnatý povrch a atmosféru vhodnú na prítomnosť kvapalného skupenstva vody. Podľa vedcov nie je vylúčená ani možná prítomnosť uhlíka, dusíka a kyslíka, čo je veľmi dobrá správa.
Na danú sústavu sa môžeme pozerať aj iným uhlom pohľadu. Tamojší trpaslík bude vďaka svojmu pomalému spaľovaniu "paliva" fungovať oveľa dlhšie ako naše Slnko, a preto sa nedá na sto percent vylúčiť, že jedného dňa, keď už to nebude v našom solárnom systéme to pravé orechové, sa ľudia vydajú kolonizovať práve spomenuté 3 vhodné planéty. Prečo nie, zabezpečilo by to prežitie ľudstva na ďalšie miliardy rokov. Nuž, aj tu nachádzame problém. Akokoľvek vyspelí sa zdáme, stále sme len v plienkach, čoho dôkazom je aj fakt, že nemáme k dispozícii technológie schopné prepravovať ľudské posádky a prístroje na vzdialenosť desiatok svetelných rokov v relatívne krátkom čase. Ide o veľkú brzdu brániacu v hľadaní dôkazov mimozemského života a aj preto sme ešte nič neobjavili.
Nesmieme zabudnúť ani na zaujímavý Fermiho paradox. Nejdeme si ho teraz podrobne rozoberať, pretože sme sa mu už venovali dávnejšie. Podrobnosti nájdete v dvoch článkoch, a to Fermiho paradox: Kde sú všetci mimozemšťania a ich civilizácie? a Fermiho paradox: Tajuplné odkazy a prítomnosť votrelcov na Zemi. V krátkosti, ide o problematiku, ktorej sa dôkladne v predchádzajúcom storočí venoval Enrico Fermi. Raz si položil otázku: "Kde všetci sú?" a práve to ho nakoplo k vytvoreniu pozoruhodnej teórie, o ktorej sa dočítate v priložených odkazoch. Zostáva nám veriť, že spomenutá evolučná abiogenéza alebo akýkoľvek iný spôsob vzniku života už niekde "pracuje" a čaká na objavenie.
Treba si priznať, nejde o nenáročnú záležitosť. Ale pravdepodobnosť, že jedného dňa "ich" konečne objavíme je veľká a vraví sa, že historický nález je len už otázkou času. Či už s ak nemu vedecké špičky dopracujú o 5, 10, 30, 50, 80 rokov alebo niekoľko storočí určiť nevieme.
