Dvojica, ku ktorej môžu vzhliadať azda všetci, sa podpísala pod nejeden nezabudnuteľný projekt.
Keď Christopher Nolan prišiel za Hansom Zimmerom so žiadosťou o skomponovanie hudby pre Interstellar, samotný film ešte neuzrel svetlo sveta. Pred tým, ako mohol Nolan režírovať svoju ambicióznu vesmírnu odyseu (ktorá mimochodom pochádza z pera jeho brata Jonathana), potreboval ju počuť. Možno viac ako ktorákoľvek z jeho postáv je nositeľom Nolanovho hlasu v jeho filmoch práve Zimmerova dunivá hudba. Skladateľ sa neraz nechal počuť, aká kreatívne plodná je preňho spolupráca a konzultácia s najžiadanejším režisérom súčasnosti. Pre svoj zatiaľ posledný projekt potreboval Nolan skutočné srdce a našiel ho práve v práci svojho dvorného skladateľa.
Viac ako rok pred začatím natáčania poslal Nolan Zimmerovi list. Vo vnútri mala byť jedna strana scenára Interstellaru a melancholický opis vzťahu medzi otcom a jeho synom (Murph bola v pôvodnej verzii chlapec). Nolanova žiadosť: stráv 24 hodín reagovaním na tento príbeh hudbou. Sám Zimmer má syna a ako neskôr prezradil, Nolan očividne vedel zahrať na správnu strunu. Skladateľ vytvoril niečo, čo sám opísal ako hudobný „love letter“ pre svojho syna a následne zavolal režisérovi, aby zistil, či mu skladbu môže poslať. Nolan odmietol. Namiesto toho prišiel k Zimmerovi osobne, aby si skladbu vypočul naživo. „Sadol si na gauč a ja som mu ten motív zahral“, hovorí Zimmer. „Keď som skončil, na chvíľu sa odlmčal a potom povedal: 'Je načase začať točiť'.“
Len výnimočne sa režisérovi podarí nájsť skladateľa, ktorého hudobný doprovod sa v rukách vzájomnej spolupráce pretaví v niečo viac. Umelecká symbióza, kde režisérska vízia a hudba skončia ako jeden neoddeliteľný celok. Do tejto katégorie kolaborácií patria dvojice ako Steven Spielberg a John Williams či Tim Burton a Danny Elfman, pričom sa nám v posledných rokoch rodia dve nové - majstrovstvo Davida Finchera spojené s hudobným géniom Trenta Reznora (The Social Network, Gone Girl) a čoraz žiarivejšia hviezda Denisa Villeneuvea kolaborujúca s výnimočným islandským talentom Johanom Johanssonom (Sicario, Arrival, Blade Runner 2049). Súčasný vrchol režisérskej a skladateľskej práce v dokonalej symbióze sú však práve Nolan s Zimmerom. Či už sa pozrieme a započúvame do melancholicky heroických tónov trilógie Temného rytiera, duniacich motívov Inception alebo pohlcujúcich zvukov Interstellaru, výsledkom je vždy odzbrojujúci zážitok a najmä pocit neoddeliteľnosti dvoch pôvodne separátnych aspektov - obrazu a hudby. Hans Zimmer, hoci verný jednoduchosti a neraz napodobňujúci vlastné motívy z iných filmov, je majstrom zachytávania nálady snímky vo svojej hudbe. Pokojná filozofia bojovníka v The Last Samurai či strhujúce odhaľovanie 2 000 rokov lží a podvodov kresťanstva v Da Vinciho kóde. Pri práci s Nolanom sa však Zimmer posúva ešte o čosi ďalej a je jasne badateľné, že režisér v ňom nie len podnecuje to najlepšie, ale zároveň sa nebojí skladateľovu ruku navigovať do vôd, o ktoré má sám záujem. Spolupráca dvoch tvorcov je viac ako len hľadanie správneho motívu pre Batmanov pästný súboj či tónov pre vtrhnutie nákladného vlaku do ulíc mesta v Inception. Soundtrack viac ako čokoľvek iné nahlas deklaruje Nolanove zámery a myšlienky.
Zimmer a Nolan sú si veľmi podobní. Často pátrajú po odpovediach na rovnaké otázky, sú fascinovaní časom a potenciálom hudby presahujúcim púhe konvenčné motívy. Spája ich pohľad na svet cez komplexný objektív. Zimmerove soundtracky často odmietajú témy spojené s postavami či emocionálne motívy. Jeho hudobné nápady väčšinou presahujú jeden konkrétny cieľ a rozprávajú o celom svete, do ktorého sú zasadené. Hudobné doprovody Nolanových filmov pred spoluprácou s Zimmerom... fungujú. Skladateľ David Julyan (ktorého tvorba začala byť oveľa zaujímavejšia po spolupráci s Nolanom) doručil uspokojujúce thrillerové motívy pre režisérov debut (Following) ako aj pre Insomniu. Hudba k výnimočnému Mementu tiež nepatrí do kategórie zapamätateľných a spĺňa tak len svoju prvú funkciu - doprevádzať film. Zaujímavý posun v režisérovom prístupe ku komponovaniu hudby k svojim filmom je vidieť po Batman Begins. Ide totiž o prvú snímku dokumentujúcu spoluprácu s Hansom Zimmerom. Krátko po nej Nolan posledný raz spojil sily s Davidom Julyanom pri fascinujúcom The Prestige, no tentokrát sa britský režisér oficiálne ujal úlohy výkonného hudobného producenta a mal značný vplyv na výslednú podobu soundtracku.
Po tom, čo si Chris Nolan vypočul prvý hudobný motív, ktorý Zimmer napísal pre Interstellar, otvoril sa skladateľovi so svojimi zámermi. Hovoril o prázdnej nekonečnosti vesmíru, o histórii science-fiction žánru a o intímnosti príbehu zasadeného do tak ohromnej perspektívy. Zimmer často spomína na to, ako sa obaja rozprávali o vývoji filmových a literárnych žánrov v posledných dvoch či troch dekádach. Príbehy, hoci sa často odohrávali na čoraz väčšej škále, mali tendenciu byť osobnejšie, psychologickejšie a intímnejšie. Tvorcovia tento fakt videli ako možnosť pozrieť sa „hore“, pričom nikdy neprestali venovať maximum svojej pozornosti ľudskosti a komornosti hlavnej premisy.
Spolupráca dvoch velikánov však začala veľmi odlišným štýlom. Zvuk predstavený v roku 2005 snímkou Batman Begins dosiahol svoje kreščendo o 7 rokov neskôr pri zavŕšení trilógie premiérou The Dark Knight Rises. Burácajúce bicie agresívne kombinované s revúcimi trúbkami a hnané výraznými slákmi - dominantné aspekty týchto soundtrackov sú pre milovníka klasiky, akým Nolan rozhodne je, nezvyklou voľbou. Zimmer naopak netají svoj obdiv k westernovým motívom Ennia Morriconeho. Elektrické gitary s harmonikou, trúbky a sláky, práve tieto zvuky lahodili ušiam mladého nemeckého skladateľa najčastejšie. No hoci Nolan rád sníva o dňoch klasických veľkofilmov, zatiaľ čo Zimmer často inklinuje ku svojim prog-rockovým koreňom, obaja zdieľajú zanietenie pre majestátnu a emočne podnetnú hudbu. Túžia, aby publikum ich filmy nie len videlo, ale najmä precítilo.
Konvenčnosť nie je obľúbeným spoločníkom týchto tvorcov. Povedať niečo podobné o najžiadanejších autoroch v Hollywoode môže na prvý pohľad znieť ako omyl, no fakt, že sú obaja podpísaní pod jedny z najziskovejších projektov súčasnosti nemusí nutne znamenať konvenciu. Netreba zabúdať, že mnohé, dnes už bežné trendy a postupy započali práve Nolan, resp. Zimmer (minimálne patrili k ich priekopníkom). Zimmerove štvorakordové, jednoducho konštruované melódie sú dnes veľmi bežné, no bol to práve on, kto sa najviac zaslúžil o túto revolúciu vo filmovej hudbe (nie všetci by mu za to poďakovali). Obaja odmietajú robiť to, čo im diktuje hollywoodska „továreň na sny“. Po tom, čo Bryan Singer začal revolúciu komiksového žánru ságou X-Men, posunul tento koncept nie len ďalej, ale predovšetkým za hranice žánru Christopher Nolan svojou The Dark Knight trilógiou. Nolanov risk v odmietnutí vtedajších blockbusterových štandardov vyústil v revolúciu pri točení moderných veľkofilmov a udomácnil pojem „nolanovský“ ako neologizmus pre film, ktorý je „temný a trúfalý“. Zimmer je zasa právom hrdý na motív akým je „Why So Serious“ (často nazývaný aj „Joker's Theme“), pre jeho desivé zosobnenie chaosu a šialenstva. Produkčne ide o typický príklad niečoho, čo by ste pri skladaní hudby pre kasový trhák robiť nemali. Ide pritom len o jeden z tuctov dôvodov, prečo sú spoločné filmy dvoch majstrov svojho remesla tak neodolateľné.
S Interstellarom však prišla celkom nová výzva. Odmietnutím štandardu, ktorý nastolili pred 10 rokmi, sa zaviazali vzdať sa bicích, akcelerácií v tempe, agresívnych motívov či dunivých „BRONG“ z Inception. Odrážajúc sa od pôvodnej Zimmerovej melódie, začali tvorcovia pracovať na hudobnom doprovode pre Interstellar so zámerom nie len vyhnúť sa všeobecným konvenciám, ale aj tým, ktoré sami započali. Nolan navrhol kostolný organ a Zimmer sa ho chopil s nevídanou gráciou. Bol to práve organ, ktorý sa stal tým správnym zvukom pre hudbu v Interstellar. Oboch mužov v práci na vesmírnej dráme hnalo zanietenie pre vedu. Dalo by sa povedať, že to bol práve Nolan, kto túto vášeň podnietil v Zimmerovi. „Začínam byť celkom dobrý v kvantovej fyzike.“ položartom nadhodil Zimmer po dokončení filmu a desiatkách hodín koverzácií o vede nesúcej na svojich ramenách mnohé časti snímky.
Toto je 30 najlepších filmov podľa Christophera Nolana. Koľko z nich si videl?
15. júna 2019, 17:21
Najnovšia spolupráca dvoch filmových velikánov nás čaká už toto leto, kedy do kín zavíta dlho očakávaný Dunkirk. Vojnová dráma je v portfóliu Christophera Nolana novinkou a po zmene prístupu ku komponovaniu hudobného zážitku pri filme je na mieste klásť si otázku, či nás čaká návrat k veľkolepým motívom alebo ďalšia odvážna cesta do neznáma. Rozhodne pôjde o jeden z najväčších filmových sviatkov roka a obaja tvorcovia si túto úroveň očakávaní svojou doterajšou prácou plne zaslúžili.
Zimmer Nolana opisuje ako človeka s neobvykle vycibreným hudobným sluchom. „Pri vypočutí si 3 roky starej nahrávky dokáže okamžite identifikovať tú najmenšiu zmenu, ktorú som odvtedy v práci urobil. Bez váhania rozpozná, o ktorý konkrétny tón a nástroj ide.“ Skladateľ nikdy nešetrí chválou na adresu svojho dnes už dobrého priateľa a hovorí, že jediný spôsob, akým vie opísať ich spoluprácu pri tvorbe hudby, je označiť Nolana ako člena svojej pomyselnej kapely. Pri práci na Interstellar mali tvorcovia 45 nahrávacích sessions. Takmer trojnásobok v porovnaní s Inception. Kúsok spomínanej melódie, ktorú Zimmer pôvodne pre Nolanov projekt zložil, je možné v Interstellar počuť. Po sčernaní obrazu začne veľmi nevýrazne znieť zvuk klavíru a vôbec prvého motívu celého projektu. „Ako je už u Chrisa zvykom, prvá vec, čo som urobil, je poslednou vecou, ktorú publikum počuje. Pamätám si, ako som počas jednej nahrávacej session Chrisovi povedal, že som ten motív za posledné dva roky počul už toľkokrát, až je ťažké tomu uveriť. Chris sa na mňa pozrel a povedal: 'Nemáš poňatia, koľkokrát som si ho vypočul ja'.“
Najznámejší autor filmovej hudby našej doby pokračuje vo svojej show LIVE ON TOUR aj v roku 2017, kedy po Austrálii a Novom Zélande opäť zavíta aj na Slovensko! V Bratislave na Zimnom štadióne vystúpi naživo s orchestrom a svojou skupinou 2. júna 2017.
Hans Zimmer: "Počas turné sme si užili veľa skvelej zábavy a to si chceme všetci jednoducho zopakovať!" Znova sa tak dočkáme turné, počas ktorého 26-členný orchester a 20-členný zbor spoločne so skupinou Hansa Zimmera zavíta na Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Samozrejme, aj tentoraz so svetelnou šou, ktorú navrhol svetelný mág Marc Brickman. Koncert Live On Tour je rozdelený do dvoch častí: V prvej zaznejú hity z filmovej klasiky ako Gladiator, Leví kráľ, Piráti z Karibiku, v tej druhej netradičné verzie kompozícií z trilógie Temný rytier, či megahitu Počiatok v prevedení so špeciálnymi hosťami rockovej či popovej scény. Lístky si môžete zakúpiť tu.
