Nasledujúce snímky nepotrebujú barličku v podobe bohatej výpravy či špeciálnych efektov. Vystačia si so zaujímavou zápletkou a dialógom pár hercov v jednej miestnosti.
Výraz "minimalistický" evokuje v našej predstave jednoduchosť. No je priam umenie natočiť dobrý film, keď je k dispozícii len jedna miestnosť a v nej pár postáv. Každá veta, pohľad či tichá pauza má svoj význam, pretože na detailoch to celé stojí a padá. Pri bežných snímkach sa môžu tvorcovia skryť za pekné panorámy a emotívny soundtrack, pri minimalistických si musia vystačiť s kvalitnými hereckými výkonmi, dobre vystavanými dialógmi a myšlienkou. Do tejto kategórie spadá aj napriek tomu veľa výborných filmov, preto sme museli vytýčiť určité hranice. Do nášho rebríčka sa dostali iba tie, ktorých podstatná časť bola natočená na jednej scéne s minimom postáv.
10. Exam (2009, r. S. Hazeldine)
Celkom podarený thriller s neznámymi aktérmi aj tvorcami určite stojí za zmienku. Námet je dobrý, ale nie veľmi originálny. Film opisuje priebeh pracovného pohovoru formou testu. Osem účastníkov dostane jasné inštrukcie. Pred sebou majú len pero a papier a za 80 minút musia zodpovedať otázku. Problém nastáva vo chvíli, keď začne odpočítavanie času a po obrátení listu zúčastnení zistia, že papier je prázdny. Ako odpovedať na otázku, ktorá nebola položená? Celý priebeh je sledovaný kamerou a digitálny čas neustále ubúda. Situácia sa postupne vyostruje, súťaživosť a extrémne podmienky vyplavia na povrch tie najhoršie charakterové vlastnosti a niektorým pôjde doslova o život. Exam nejak špeciálne neohúri, ale rozhodne nenudí a divák sedí ako prikovaný a čaká, ako to celé dopadne. Čo nakoniec rozhodne o ideálnom kandidátovi do záhadnej farmaceutickej spoločnosti?
9. Buried (2010, r. R. Cortés)
Toto je tá najminimalistickejšia snímka z minimalistických. Ide o film natočený na najmenšom priestranstve. Jediné, čo vidíme, je vnútro rakvy, kde bol zaživa pochovaný civilný pracovník v Iraku. Paul Conroy (Ryan Reynolds) sa preberie v rakve, keď zrazu zazvoní telefón a jeho boj o minúty môže začať. Conroy sa do poslednej chvíle nevzdáva a so špecialistom na tieto prípady rieši svoje možnosti. Únosci požadujú výkupné, ktoré americká vláda nie je ochotná poskytnúť za jedného civilistu, ale situácia stále nie je beznádejná. Divák je doslova vtiahnutý do rakvy a s pochovaným Reynoldsom do poslednej chvíle dúfa v jeho záchranu. To, či sa tak stane, sa samozrejme dozvie až v poslednej minúte.
8. Hard Candy
Minimalistický počin Hard Candy sa dotýka kontroverznej témy sexuálneho obťažovania maloletých a akým je internet v tomto ohľade užitočným nástrojom. Je inšpirovaný skutočným prípadom, ktorý sa stal v Japonsku, no rozhodne nie je taký, ako by sa dalo očakávať. 14-ročná Hayley v podaní Ellen Page sa na internete zoznámi s fotografom (Patrick Wilson), ktorý má slabosť pre mladšie dievčatá. Dohodnú si stretnutie v kaviarni a keď sa Hayley nechá prehovoriť, aby pokračovali u neho doma, divák tuší, kam sa bude dej uberať. Zvláštny dialóg medzi dvojicou graduje, situácia sa vyostruje a my sme miestami zmätení, kto je tu vlk a kto červená čiapočka. Film nás nenechá chladnými až do samého konca a treba uznať, že režisér si s citlivou témou poradil naozaj bravúrne. Nič nie je také čiernobiele, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
7. Locke (2013, r. S. Knight)
Film Locke by si nemal nechať ujsť žiadny fanúšik Toma Hardyho. Predvádza tu svoj majstrovský sólo výkon. A úprimne, nikdy by som nečakala, že ma môže baviť sledovať volajúceho človeka za volantom (ani keď ide o Hardyho), pretože to je všetko, čo sa vo filme deje. Ivan Locke tu uháňa po diaľnici a rieši svoj súkromný aj pracovný život sériou telefonátov. Vďaka hlasovému odposluchu našťastie počujeme aj ľudí na druhej strane. Film trvá 85 minút a za ten čas sa nám Locke dostane pod kožu. Je to sympatický chlapík, podnikateľ a usporiadaný otec rodiny, ktorý spravil chybu. Teraz sa snaží na situáciu reagovať najlepšie, ako sa len dá. Ale nedá sa ulahodiť každému. Sedí to na Lockovu situáciu a aj na diváka. Príbeh je založený na emóciách a vcítení sa do hlavného hrdinu. Ak sa vám to podarí, užijete si parádnu jazdu s nejasným koncom až do konca.
6. Carnage (2011, r. R. Polanski)
Roman Polanski natočil Carnage na motívy slávnej rovnomennej divadelnej hry. Inšpiráciu hrou je tu veľmi poznať. Polanski zachoval dialógy prakticky nezmenené a kvalitná práca s kamerou dopĺňa to, čo bolo na predstavení také úspešné. Dej opisuje stretnutie dvoch rodičovských párov, ktoré sa rozhodli "dospelou" formou vyriešiť nezhody svojich detí. Na jednej strane máme Kate Winslet a Christopha Waltza, na druhej hysterickú Jodie Foster a Johna C. Reillyho. Jodie Foster to zahrala tak bravúrne, že ju budete naozaj neznášať. Kvalitné herecké výkony však predviedli všetci štyria zúčastnení. To, čo začína ako nevinné posedenie pri káve a koláči sa preklopí až do manželskej poradne bez akýchkoľvek zábran. Všetci štyria spoločne prežívajú najhorší deň vo svojom živote a voľne ventilujú emócie. Navzájom utvárajú spojenectvá, provokujú sa, vylievajú si zlosť. Je to zábavné, nervy drásajúce, intenzívne a zároveň zdĺhavé. Miestami sa môže film zdať pomaly plynúci, no keď dospeje do veľkého finále, všetci sú spokojní.
5. Interview (2007, r. S. Buscemi)
Toto je priam učebnicový príklad, ako by mal vyzerať skvelý minimalistický počin. Interview z roku 2007 sa do rebríčka dostalo ako jediný remake. Začína sa bežným rozhovorom skrachovaného novinára (Steve Buscemi) a hviezdičky (Sienna Miller), ktorá za svoju slávu vďačí skôr výzoru ako talentu. Títo dvaja jedinci sú priam predurčení k tomu, aby to medzi nimi vrelo. Dialógy sú perfektne vystavané a uveriteľné, pričom je radosť sledovať ich slovný "ping pong". Ako sa navzájom zdôverujú, chápu, klamú? Človek by si povedal, že to nikam nesmeruje, no ono to nakoniec príde do výborného finále, za ktoré tlieskame. Buscemi si film zrežíroval, spolupracoval aj na scenári a predviedol v ňom výborný výkon, no hviezda je tu len predsa Sienna Miller, ako aj v scenári.
4. Coherence (2013, r. J. W. Byrkit)
Coherence je prekvapivo výborná vec. Je jediným počinom Jamesa Warda Byrkita, ktorý ho režíroval, napísal scenár a ako dejisko ponúkol vlastný dom. Je vidieť, že rozpočet na nakrúcanie nebol vysoký, no možno aj to dodáva snímke tú správnu atmosféru. Na začiatku vidíme pomaly sa rozbiehajúci dej, neznáme tváre a roztrasenú kameru. Osem priateľov, ktorí sa dlhšiu dobu nevideli, sa zídu na spoločnej večeri práve v noc, kedy prelieta ponad Zem kométa. Keď letela naposledy, diali sa nezvyčajné veci. Na večeri si rozprávajú príbeh, ktorý sa stal vo Fínsku. Žena zavolala policajtov s tým, že má v dome cudzieho muža. Keď sa ju snažili presvedčiť, že ten muž je jej manžel, protestovala, že to nemôže byť on, pretože ho deň predtým zabila. Nemohli ju zatknúť, lebo stál pred nimi. V túto noc kométa opäť nesklamala a my sledujeme Schrodingerovu mačku v akcii. Môže byť mačka mŕtva aj živá zároveň? Toto nízkorozpočtové scifi je geniálne premyslené a ja sa musím priznať, že som si ho dala hneď dvakrát za sebou.
3. Rope (1948, r. A. Hitchcock)
Komorná snímka Povraz tu jednoducho musí byť, aj keď skalní "Hitchovi" fanúšikovia by mohli nesúhlasiť. Alfred Hitchcock je známy svojimi mrazivými filmami so zvláštnou atmosférou a Rope je trošku iná šálka kávy. Dvaja priatelia usporiadajú večeru so starými známymi. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby tentokrát neschovali do truhlice, na ktorej podávajú pokrmy, nebohé telo svojho kamaráta. Toho krátko pred večerou uškrtili. Mal to byť dokonalý zločin, keďže chýbal akýkoľvek motív. Chceli si tým dokázať, že vražda je umenie a oni sú tí nadradení jedinci, ktorí sú nad morálkou a môžu rozhodovať o živote a smrti. Túto myšlienku im vnukol ich bývalý profesor, ktorý sa tiež ocitá na večierku. Aby ste zistili, ako sa situácia bude vyvíjať, určite odporúčame zúčastniť sa tejto párty. Nebudú chýbať intelektuálne debaty a pútavá atmosféra.
2. The Man from Earth (2007, r. R. Schenkman)
Ako by dnes vyzeral kromaňonec, ktorý nestarne a je na svete už 14 000 rokov? Man from Earth pojednáva práve o tomto. Ak by bol dotyčný dostatočne zvedavý, mal by obrovské vedomosti a mohol by byť skvelým profesorom histórie. John Oldman (príznačné priezvisko) pozýva svojich kolegov na rozlúčkovú párty na chatu. Tým nie je jasné, prečo sa rozhodol odísť a snažia sa prísť na skutočný dôvod jeho náhleho odchodu. Oldman sa rozhodne pre svoj osobný experiment - povedať pravdu. Reakcie sú zo začiatku štandardne výsmešné a odmietajúce. Potom sa ale účastníci rozhodnú spolupracovať a aspoň na oko pripustia možnosť "čo ak". Divák ostáva v nemom úžase a necháva sa unášať rozhovorom mimo priestor a čas. Film nie je výnimočný hereckými výkonmi či formou spracovania, no scenár je naozaj jedinečný. Jerome Bixby na ňom pracoval takmer 40 rokov a inšpirovaný je starou transylvánskou povesťou. Zisťujeme, že obľúbený profesor Oldman bol svedkom mnohých veľkých historických momentov a v niektorých bol aj dôležitým aktérom. Ak sa s ním rozhodnete hrať hru "čo ak je to pravda", zažijete veľmi zaujímavú filozofickú debatu.
1. 12 Angry Men (1957, r. S. Lumet)
Hoci nejde o klasický rebríček, ale skôr výber filmov, to povestné prvé miesto sme tak nejako museli prenechať tomuto klenotu. Podľa čiernobieleho originálu z roku 1957 bolo natočených niekoľko remakov a divadelných hier, no my jednoznačne odporúčame pôvodnú verziu s charizmatickým Henrym Fondom. Aj ruská verzia "12" stojí za zmienku, pretože tvorcovia v nej priniesli pridanú hodnotu vo forme slovanskej atmosféry. Dej sa odohráva na súde, konkrétne v miestnosti pre porotu. Dvanásť porotcov tu zasadá, aby rozhodlo o živote mladíka, ktorý je obvinený z vraždy svojho otca. Vďaka svedectvám a tamojším pomerom sa prípad zdá byť jednoznačný, preto sa hneď na začiatku porota pustí do hlasovania. Výsledok je 11 za vinný, jeden za nevinný (kto iný ako Henry Fonda). O rozsudku smrti musia rozhodnúť jednohlasne, preto sa spustí vlna intenzívnej argumentácie a prechádzanie faktov. Takto diváka uvedú do problematiky a donútia ho stať sa jedným z nich. Snímka miestami pripomína skôr divadelné predstavenie, kde v reálnom čase sledujeme vývoj situácie, názory porotcov a postupne nahliadame do ich životov prostredníctvom vzájomných konverzácii. Ako čerešnička na torte vás poteší, že jedným z porotcov je aj Jiří Voskovec.
Keďže skvelých minimalistických snímok je naozaj veľa, snažili sme sa zamerať iba na tie s malým počtom hlavných postáv, sústredených v jednej miestnosti. Ak by sme trošku povolili uzdu, určite by sme nemohli nespomenúť pecky ako Tarantinových Reservoir Dogs či The Hateful Eight, už takmer kultovú Phone Booth či klasiku s Elizabeth Taylor Who is Afraid of Virginia Wolf. Miesto v článku by si zaslúžil aj Linklaterov Tape či trilógia Before, ako aj nesmrteľná kultovka Duel od Spielberga. Tých filmov, ktoré sme museli vynechať je toľko, až zaváňa ďalším rebríčkom. A keď raz divák príde na chuť minimalizmu, už sa ho potom nevie nabažiť.
