Zbrane Červenej armády ako pýcha sovietskeho zbrojného priemyslu. Od granátov až po plameňomety

Okrem pásových beštií sa však na neľútostných bojiskách po celom svete objavovali aj zbrane najrôznejšieho druhu. Či už boli sovietske, nemecké, britské, japonské, čínske, americké, talianske, francúzske, fínske, poľské, československé alebo mnohé ďalšie, v novom seriáli si prezradíme zopár informácií o najznámejších a najzaujímavejších kúskoch, takže toho nebude málo. Opäť ale dôkladne pripomíname, že nižšie nenájdete akýsi rebríček zoradený na základe kvality či iného kritéria, ale zoznam desiatich zbraní (pušiek, samopalov,...), ktoré rozhodne stoja za oboznámenie. Pravdepodobne ak patríte k nadšencom vojenstva, ste už o niektorých čítali a možno sa vám pošťastilo ich držať aj v ruke, no článok o každej jednotlivej zbrani iba v krátkosti informuje a nerozoberá jej históriu do najposlednejšieho detailu. Po Spojených štátoch amerických prišlo na rad Nemecko, teraz ZSSR.

Mosin-Nagant

Ak ste niekedy hrali Call of Duty alebo akúkoľvek inú hru z obdobia rokov 1939 až 1945, na trojlíniovku ste aspoň raz naraziť museli. Samotná puška je dielom dvoch mužov, a to Sovieta Sergeja Ivanoviča Mosina a Belgičana Léona Naganta. Vďaka kompromisu komisie určenej na zmodernizovanie vtedajšej sovietskej výzbroje sa obidve idey zlúčili dokopy a vznikla tak legendárna 7,62mm puška. K jej prvým testom došlo v posledných rokoch 19. storočia, konkrétne v 1890 a o rok neskôr ňou boli vybavení prví vojaci. Čuduj sa svete, vyrábané boli až do roku 1965, kedy boli definitívne nahradené novšími. Počas svojej existencie zažili aj prvú či druhú svetovú vojnu a rozšírené boli do mnohých končín sveta. Fantastické výkony s ňou podával aj legendárny fínsky ostreľovač Simo Häyhä.

 PPŠ-41

Mimoriadne populárny sovietsky samopal prezývaný aj ako Špagin (originálny názov - пистолет-пулемёт Шпагина) sa prvýkrát ocitol v službe v roku 1941. Za jeho vznikom stál Georgij Semjonovič Špagin, ktorý svojím kvalitným kúskom rozbehol výrobu v sovietskych zbrojovkách na plné obrátky. Zbraň sa stala ikonickou predovšetkým vďaka svojmu bubnovému zásobníku s 71 nábojmi, no neskôr bol nahradený iným typom s 35 nábojmi. Získal tak veľkú kadenciu o hodnote 900 rán za minútu, vďaka čomu bol obľúbenou korisťou aj pre nemeckých vojakov. Jeho sláva presiahla hranice ZSSR a samopal sa objavil aj v ďalších krajinách sveta a zasiahol aj do mnohých vojen. Je veľmi pravdepodobné, že ho uvidíte vyobrazený na rôznych sochách a pamätníkoch pripomínajúcich 2. svetovú vojnu nielen u nás, ale aj inde v Európe.

 Degtyarev

Podobne ako mali Nemci svoj ikonický MG-42, aj Sovieti vlastnili vo svojom arzenáli kvalitný guľomet s originálnym názvom Пулемёт Дегтярёвa Пехотный. Išlo o ľahkú zbraň s nenáročnou obsluhou, čo naznačovalo vysoký potenciál, ktorý si ako prvý uvedomil Васи́лий Алексе́евич Дегтярёв, teda po našom - Vasilij Aleksejevič Degtjarjov. Začal na nej pracovať v roku 1923 a ako je známe, dávku inšpirácie čerpal od anglického konkurenta s názvom Lewis používaného aj za prvej svetovej vojny. Síce sa v istom smere na seba aj podobajú, v realite mali odlišnejšie bojové schopnosti. Sovietska mašina mala okrem kadencie 500 až 800 rán za minútu aj slušnú hmotnosť, rovných 8,5 kilogramov. Podobne ako aj pri iných zbraniach, vyrobených bolo niekoľko prototypov.

 PTRD-41

Teraz prejdime na kategóriu protitankových zbraní, kde si podobne ako pri Degtyarevovi ukážeme príklad. O americkej Bazooke sme čo-to popísali v predchádzajúcom článku, a preto je čas na krátku ukážku sovietskej pýchy. Противотанковое однозарядное ружьё системы Дегтярёва образца 1941 года, pre neznalcov ruštiny ťažká záležitosť, avšak v skratke sa jedná o ďalšie "dieťa" spomínaného Vasilija Aleksejeviča Degtjarjova, ktoré navrhol v roku 1932. Jeho produkt sa osvedčil ako dobrá zbraň proti nemeckým vozidlám so slabším pancierom, no proti novšej technike už nie. Kvôli hmotnosti nad 20 kilogramov tvorili častokrát obsluhu dvaja chlapi, ktorí si s týmto vyše metrovým kúskom museli vedieť hravo poradiť. Ráž činila 14,5mm.

 NR-40

Prejdime k netradičnejším nástrojom na zabíjanie. Hож разведчика, teda nôž pre prieskumníka, bol populárnym doplnkom pre každého vojaka v sovietskej armáde. Zhotovený bol v roku 1940 a to nielen s účelom na krájanie a natieranie pečiva či podobné záležitosti, ale (samozrejme) aj na zabíjanie nepriateľov. Odporúčalo sa k nim potichučky priblížiť odzadu a vďaka jeho tvaru iba šikovne podrezať krk. Inšpirácia bola každopádne čerpaná z Fínska, kde používali pukkoo, čo bola obľúbená zbraň "sovietskeho podsvetia". Posvietili si na neho najmä počas Zimnej vojny, a potom ho už iba upravili podľa svojich vlastných predstáv. Dnes sa už v ruskej armáde nepoužíva, avšak pre zberateľov ide o vzácny kúsok.

 RPG-40

Strach naháňali nepriateľom aj známe sovietske granáty. 20-centimetrov dlhé, vyše jedného kila vážiace RPG-40 bolo spočiatku ideálnym na poškodzovanie i ničenie nemeckých vozidiel i skorých tankov, no postupom času sa uplatňovalo už len na pechote.

 Tokarev TT

Podobne ako mali Nemci Luger, svojou obľúbenou pištoľou disponovala aj Červená armáda. Konkrétne sa jednalo o 7,62-мм самозарядный пистолет Токарева образца 1930 года, po našom pištoľ TT. Prvých akcií sa začala zúčastňovať v roku 1930 a svoje využitie nachádza aj v súčasnej dobe. Za jej vznikom stojí Fedor Tokarev, ktorý môže byť pyšný na fakt, že bolo vyrobených vyše 1 700 000 kusov. Ide aj o vzor mnohých kópií, či už z Číny, Maďarska, Poľska, Severnej Kórey, Vietnamu, Rumunska, Juhoslávie a podobne. Vďaka svojim parametrom ide dodnes o jednu z najpopulárnejších pištolí vôbec.

 PPS-43

Znova tu máme miesto pre samopal. Tentokrát si predstavíme Пистолет-пулемёт Судаева, teda zbraň, ktorej počiatky siahajú do Nemcami obkľúčeného Leningradu. V porovnaní s populárnym Špaginom je ľahší a lepšie ovládateľný, vďaka čomu si získal nemalú obľubu. Za jeho "otca" sa považuje Alexej Sudajev, ktorý tohto vyše 3 kilá ťažkého a kovového ubíjača nepriateľov dal dokopy. Počas tuhých bojov vojny sa vyrobili 2 milióny kusov a známe sú predovšetkým jeho dve varianty, a to PPS-42 a PPS-43.   

 SVT-40

Ďalší kúsok známy aj z hry Call of Duty. Jedná sa o samonabíjaciu pušku opäť z dielne Fedora Tokareva, ktorý jej vdýchol život v roku 1938. Dodnes rozpoznávame tri prototypy, a to SVT-38, SVT-40 a AVT-40, no najväčšiu popularitu si vyslúžil stredný kandidát. Po pridaná puškohľadu sa z nej poľahky stávala ostreľovačská puška schopná narobiť nemalú šarapatu.

 Plameňomet ROKS

A na záver ešte zopár slov o známom sovietskom plameňomete. Vyrábaný bol od roku 1935 až do 1941, no používal sa až do skončenia druhej svetovej vojny. Celá súprava vážila okolo 22 kilogramov a účinným dostrelom disponoval do vzdialenosti 25 metrov. Podobné zariadenia neboli využívané počas bojov veľmi často, no svoje miesto si našli prevažne počas Kurskej bitky.

V ďalšej časti si ukážeme niečo z arzenálu Slovenského štátu a Protekorátu Čechy a Morava.