Pozri si fotky z miesta, kam sa bežný človek nedostane.
V dnešnej dobe existuje množstvo zaujímavých a nebezpečných záľub. Určite sa nebudeme mýliť, ak povieme, že návšteva starých a opustených baní k nim jednoznačne patrí. Ľudia chodia na podobné miesta za účelom fotenia, kvôli adrenalínovému zážitku, zo zvedavosti či záujmu. My ti prinášame fotoreport jednej z nich.
Štôlňa Ferdinand je vyše dvestoročná baňa, ktorá sa nachádza neďaleko Pezinku, pri horárni Sirková. Delí sa na dve časti - Ferdinand štôlňa a Ferdinand dedičná, ktorá je položená o niečo nižšie a slúžila na odvodňovanie (dnes už ňou však voda netečie). Pôvodne ju vlastnil František Csida a slúžila na ťažbu pyritu, na prelome 18. a 19. storočia.
František Csida postavil v Uhorsku prvú továreň na výrobu kyseliny sírovej a získal výlučné právo na výrobu z pyritov na území celého rakúskeho mocnárstva. Kapacita tejto továrne bola 20 000q ročne, ale neskôr sa v nej spracovávalo až 1 200 000q a pyritové rudy boli vyvážané aj do Maďarska a Rakúska. Posledné banské práce sa tu však vykonali v 50. rokoch 20. storočia.
Síce sú rozmery ložiska relatívne malé, napriek tomu môžme v štôlni spozorovať viaceré postupy ťažby pyritu. Na zemi je množstvo vody či bahna a vo vzduchu cítiť síru. Do štôlne je náročný a nebezpečný prístup, preto podobný výlet nikomu neodporúčame. Pri vstupe je na strope previs, ktorý je tvorený pravdepodobne zlepencami. Rukou sa z neho dajú uvoľniť kamene, pretože nie je z pevnej horniny. Bez skúseného sprievodu nemusí podobný výlet dopadnúť dobre.
Limonitový stalagmit z oxidov železa.
Plesne na stenách štôlne.
Veľká vďaka za fotky a poskytnuté informácie patrí fotografovi Albertovi Russovi,
ktorého ďalšie fotky môžeš nájsť tu TU
a Stanislavovi Kovačičovi,
ktorého ďalšie projekty ohľadom baní nájdeš TU.