Kontroverzné myšlienkové pochody, ktoré sú dodnes predmetom bádania v jeho dielach.
Carl Gustav Jung bol významný lekár a psychológ nielen európskeho, ale svetového formátu. Obrovskou mierou sa podieľal na skúmaní ľudskej psychiky v náboženskom, mytologickom, umeleckom a filozofickom kontexte. Výrazne sa tiež pričinil na objavoch pri skúmaní schizofrénie. Na svet prišiel vo švajčiarskom meste Kesswil v roku 1875, ale od svojich štyroch rokov vyrastal v Bazileji. Od detstva nemal v odbore budúceho štúdia jasno. Na jednej strane prejavoval nesmierny záujem o filozofiu a mytológiu, na druhej bol očarený procesmi prírody a vedeckými faktami. Keďže mal v rodine významných cirkevných hodnostárov a dokonca aj jeho otec bol protestantský farár, očakávania najbližších boli jasné. Mladý Carl sa však rozhodol opustiť vyjazdené koľaje rodinnej tradície a prihlásil sa na štúdium medicíny na univerzite v Bazileji. V neskoršom štúdiu sa zameral na odvetvie psychiatrie, čo nebolo žiadnym prekvapením, keďže už počas štúdia zameral svoju pozornosť na najrôznejšie parapsychologické javy, ktoré neskôr obsiahol aj vo svojej dizertačnej práci.
Po úspešnom ukončení medicíny nastúpil v roku 1900 ako asistent v psychiatrickej liečebni Burgholzli v Zürichu pod vedením Eugena Bleulera. O 3 roky neskôr zavítala do jeho života žena. Bola ňou Emma Rauschanbach, s ktorou sa oženil v roku 1903 a s ktorou splodil štyri dcéry a syna. Nebola mu však len ženou, ale aj spolupracovníčkou. Venovala sa najmä oblasti analytickej psychológie. Rýchlym budovaním mena netrvalo dlho a Jung sa stal vrchným lekárom a docentom na univerzite v Zürichu. Sympatizovanie so Sigmundom Freudom zapríčinilo spočiatku len výmenu korešpondencie, no po niekoľkých mesiacoch prišlo aj na osobné stretnutie. Stalo sa tak vo Viedni, čo malo za následok vybudovanie silného pracovného i osobného vzťahu, ktorý charakterizoval dôveru a priateľstvo. Jung predstavoval pre Freuda inšpiratívny subjekt v psychoanalytickom hnutí. Samozrejme, nie na všetko obaja zdieľali podobný názor a v niektorých oblastiach sa ich pohľady na problematiku úplne rozchádzali. Odlišné teórie viedli k postupnému budovaniu napätia a odcudzenia, čo napokon viedlo k definitívnemu rozchodu oboch velikánov.
Rok 1913 mal pre Junga zlomový charakter. Po období plnom apokalyptických snov a snových predstáv skoncoval s prednášaním na univerzite a tiež ukončil prácu prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti. Voľnejšia životná etapa mu umožňovala plne sa ponoriť do vlastných teoretických štúdii najmä v oblasti nevedomia. Rozborom podvedomých procesov chcel vybudovať konkrétnu metodiku, ako by sa mohol človek vysporiadať so svojím nevedomím. Počas výskumov prišiel k záveru, že vzťah vedomia a nevedomia je komplementárny, teda navzájom sa dopĺňajúci a podmieňujúci. Zaviedol tiež kategorizáciu podľa spôsobu fungovania libida ako introvertnú a extrovertnú. V 20. rokoch prišiel s nápadom postavenia vily v Bollingene, ktorá mala symbolizovať jeho osobnostný rast. Objekt sa okrem iného stal aj dejiskom stretnutí významných osobností na poli psychológie a psychiatrie. Koniec 20. rokov prežíva Jung opäť búrlivým samoštúdiom, keď sa vrhá do oblasti alchymistického symbolizmu, kresťanstva a gnosticizmu.
V 30. rokoch sa mu dostáva uznania v podobe čestných doktorátov za výskumné práce na univerzite v Cambridgi a Oxforde. Akoukoľvek oblasťou sa Carl Jung zaoberal, vždy sa snažil všetky informácie pretransformovať do psychiatrickej praxe. Svoje práce často inovoval vo svetle novonadobudnutých poznatkov a skúseností. Jeho zápal do skúmania podvedomých sfér človeka prispel k tomu, že mal skutočne pestrú klientelu. Do rúk sa mu zverovali ako pacienti psychiatrických ústavov, tak aj zámožné osobnosti s psychickými problémami. Vyvrcholením celoživotného štúdia bol post profesora lekárskej psychológie na Bazilejskej univerzite, ktorý prijal v roku 1943. Vysokú funkciu zastával súčinne s psychiatrickou praxou. Extrémny pracovný nápor však nezvláda a v roku 1944 prežíva srdcový infarkt, ktorý však našťastie nie je smrteľný. Pokračuje tak v prednášaní a písaní.
Za svoj život stihol napísať viac ako dve desiatky odborných kníh zameraných na široké spektrum psychologického skúmania človeka. Jungovo celoživotné dielo však nebolo odbornou obcou vnímané vždy pozitívne. Dôvodom bol najmä prílišný duchovný a ezoterický postoj zasahujúci do psychologických teórií. Aj napriek tomu je však Jungova analytická psychológia dodnes všeobecne uznávaná a získala si celý rad zástancov a učňov, ktorí pokračujú v jeho diele. Do vysokého veku si udržuje vitalitu a kreatívneho ducha. Umiera vo veku 85 rokov po krátkej chorobe v kruhu najbližších v meste Küsnacht neďaleko Zürichu. Človek kontroverzný, excentrický a veľký individualista. Práve týmito prívlastkami mnohí označovali Junga. Vytrvalosť, dôslednosť a absencia predsudkov mu poskytli správnu cestu na prepojenie filozofických a psychologických myšlienok. Jeho vedecké štúdie sú dodnes predmetom skúmania pre mnohých básnikov, filozofov, literárnych vedcov a samozrejme pre psychológov.
