Londýn, Modena, Paríž či New York. Vo všetkých menovaných mestách zanechal stopu rodák z Prahy, ktorý bol núteny emigrovať do Veľkej Británie.
Väčšine z vás asi niečo hovoria mená, ako napríklad Le Corbusier alebo Zaha Hadid, že? Poznáte však aspoň po mene jedného architekta/architektu z našich končín? Pravdepodobne nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že nie. Bohužiaľ. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa pre vás rozhodli pripraviť trochu rozsiahlejší článok o pánovi menom Jan Kaplický, na ktorého prácu môžu byť Česi právom hrdí.
Rodák z Prahy, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, patril so svojím štúdiom Future Systems medzi svetovú architektonickú špičku a vyslúžil si viacero prestížnych ocenení vrátane RIBA Stirling Prize. Už podľa vyššie uvedeného názvu vám je asi všetkým jasné, akým smerom sa uberala tvorba Jana Kaplického. Tí z vás, ktorí tipovali futurizmus, respektíve high-tech, mali pravdu. Čestný absolvent Vysokej školy umelecko-priemyselnej nachádzajúcej sa v hlavnom meste našich západných susedov mal k umeniu blízko už od detstva. A bolo by veľmi prekvapivé, keby tomu tak nebolo, keďže bol synom sochára a ilustrátorky. V roku 1968 sa však z dôvodu nespokojnosti s vtedajším komunistickým režimom rozhodol pre emigráciu do Spojeného kráľovstva. Daný krok určite neoľutoval ani na chvíľku, keďže mu naplno otvoril dvere k veľkým projektom. K tým sa ale dostaneme až o pár desiatok sekúnd.
Najprv sa totiž musel etablovať a získať relevantné skúseností. Tie postupne nadobúdal v ateliéri Denys Lasdun & Partners či u Renza Piana s Richardom Rogersom, ktorým pomáhal napríklad aj so známym Centre Georges-Pompidou v Paríži. Len tak na okraj, uvedený skvost každoročne navštívi priblížne 5 miliónov milovníkov umenia z celého sveta. A verte nám, nielen kvôli dielam ukrytým v útrobách. Po vyše 10 ročnej praxi pod záštitou už vyššie menovaných tvorcov nadišiel ten správny čas na sebarealizáciu pod vlastnou značkou. Písal sa rok 1979 a Jan spolu Davidom Nixonom založili Future Systems.
Už vo svojich začiatkoch londýnska spoločnosť zaujala inovatívnym prístupom či vizuálne a technologicky netradičnou architektúrou. Teda niečím, na čo nebola v danom období verejnosť zvyknutá. Samotný Jan Kaplický sa nikdy netajil tým, že inšpiráciou mu je najmä príroda a to všetky jej podoby, čo sa viditeľne odrážalo aj v tvorbe. A možno práve daný aspekt tak veľmi priťahoval všeobecnú pozornosť, pričom najmä na sklonku bohatej kariéry experimentoval s organickou architektúrou.
Najväčší zlom v profesnom, ale aj v súkromnom živote prišiel v pre nás v symbolickom roku 1989. Do tímu Future Systems prichádza Amanda Levete, s ktorou Jan neskôr tvoril dlhé obdobie pár. V tom období 34-ročná architektka vniesla do spoločnosti nový vietor a za všetko hovorí spolupráca s NASA, ktorou sa mohli pýšiť ako jediné štúdio mimo územia Spojených štátov amerických. Sen. Nezabudnuteľná skúsenosť, kedy mohli v rámci práce prichádzať každý deň do styku s najmodernejšími materiálmi a technológiami priniesla množstvo výsledkov. A môžeme konštatovať, že natrvalo zmenila vnímanie tvorcov z FS vrátane toho najdôležitejšieho člena.
Roky tvrdej práce postupne prinášali svoje ovocie v podobe realizácie veľkých projektov, najmä v Británii. Spomenúť môžeme napríklad známy rodinný dom Hauer-King ukrytý v londýnskych uličkách (1992) alebo pontonový most Docklands Floating Bridge (1994). V tom istom roku bola dokončená aj stavba Lord's Media Centre slúžiaca ako tlačové centrum miestneho (stále Londýn) kriketového štadióna. Mimochodom, práve daný projekt pripomínajúci kozmickú loď bol odmenený významným ocenením RIBA Stirling Prize. Všetko sa vyvíjalo podľa predstáv a o zaujímavú prácu nemali vo Future Systems najmenšiu núdzu.
V rozmedzí rokov 1997 a 1998 prišla možnosť na projektáciu butikov japonskej módnej značky pod vedením Rei Kawakubo s názvom Comme des Garçons, ktorú určite dobre poznáte. Nejednalo sa pritom o žiadne "druhoradé" predajne v menších provinciách krajiny vychádzajúceho slnka, ale o tie najväčšie a verejnosťou najvyhľadávanejšie. Teda v domácom Tokiu, francúzskom Paríži a obľúbenom New Yorku. Všetky nesú viacero spoločných čŕt, ako jedinečnosť, typicky futuristický vzhľad alebo Japoncami mimoriadne milovanú strohosť. A keďže Refresher je web zaoberajúci sa okrem iného taktiež módou, dané práce si naše srdcia získali (asi) najviac. Zároveň však musíme podotknúť, že nie sme študovaní architekti a vybrali sme si len čisto na základe osobných pocitov.
Len o rok na to sa tím okolo českého architektonického mága dočkáva ďalšieho veľkého projektu na územi Veľkej Británie. Opäť sa jednalo o predajňu, tentokrát však nie pre žiadnu známu módnu značku, ale pre exkluzívneho predajcu Selfridges & Co. v Birminghame. Súčasť obchodného centra Bull Ring bola dokončená až v roku 2003 a finálna cena sa vyšplhala na astronomických 60 miliónov £. Ak vám je daná stavba povedomá, tak pravdepodobne ste v minulosti využívali a možno ešte stále využívate operačný systém Windows 7, kde bola zaradená medzi tapety s tematikou architektúry.
Opomenúť nemôžeme ani taliansku Modenu, kde Jan, respektíve Future Systems, zanechali výraznú stopu. Áno, v prípade, že vám na um ihneď prišla automobilka Ferrari, tak to bolo správne. Žltá strecha, sexi krivky a nadrozmerné sklá ukážkovo kontrastujú k okolitýmpôvodným stavbám a vytvárajú tak jedinečný vizuálny zážitok pre všetkých milovníkov architektúry. Nech sa páči, vstúpte do Enzo Ferrari Musem, ktoré svoje brány oficiálne otvorilo v roku 2012. Zásluhy ale nemôžeme pripisovať len FS, keďže táto monumentálna staba s výmerou činiacou 5200 metrov štvorcových vzišla zo spolupráce so Shiro Studio.
A zatiaľ, čo vo svete žal Jan Kaplický jeden úspech za druhým, v rodnej krajine sa nedočkal patričného uznania. Možno ste zachytili búrlivé diskusie ohľadom Národní knihovny na Letenské pláni. Future Systems vtedy síce vyhrali súťaž na realizovanie svojho projektu pripomínajúceho chobotnicu, ale nakoniec sa nikdy neuskutočnila. Čo je škoda. V porote totiž predsedala bývalá partnerka pražského rodáka Eva Jiřičná a vznikali dohady o korupcii. Odporcovia často argumentovali tým, že návrh nespĺňal viacero základných požiadaviek, ako napríklad uskladňovanie kníh pod úrovňou zeme. Proti bol aj vtedajší prezident, pán Václav Klaus, a následne aj ODS (Občanská demokratická strana), ktorí vyrukovali so zvláštnymi tvrdeniami. Spomenutá bola veľká finančná náročnosť alebo nedostupnosť požadovaných pozemkov a celá stavba bola nakoniec zrušená s odôvodnením, že Národní knihovna si vystačí s budovou Klementinum. Názor si už utvorte sami. Za všetko ale hovorí úryvok vyjadrenia Jana Kaplického: " ... vaše ministerstvo i vláda znemožňují prosadit můj příspěvek k české kultuře a architektuře...", z listu venovanému Ministerstvu kultúry. Jan pritom reagoval na cenu od poroty MK "za mimořádné architektonické dílo, kterým proslavil českou architekturu doma i v zahraničí", v októbri roku 2008. Teda len pár mesiacov pred svojou smrťou.
Písal sa 14. január 2009, kedy počas obvyklej prechádzky ulicami svojho rodiska fenomenálny architekt náhle dostal infarkt a už sa ho nepodarilo zachrániť. Paradoxom je, že v ten istý deň prišla na svet jeho dcérka Johanna, ktorú mal spoločne so svojou druhou manželkou Eliškou Kaplickou. Krásnou pamiatkou na 71 rokov dlhý život Jana Kaplického je Nadační fond Kaplicky Centre, ktorý podporuje, rozvíja a propaguje architektúru a moderné umenie, a to najmä v súvislosti s odkazom rodiny Kaplických.
Pokiaľ viete aj o iných architektonických alebo dizajnérskych štúdiách z našich končín, ktoré taktiež stoja za pozornosť širšieho publika, tak neváhajte a pošlite nám tip na e-mailovú adresu uvedenú v profile nižšie. Ďakujeme vám za podporu a spoluprácu!
