Tom Hanks sa vracia ako Robert Langdon v pokračovaní DaVinciho kódu a Anjelov a démonov.
Globálne otepľovanie nie je žiadnou konšpiračnou teóriou a dôkazy k téme nám túto sezónu predvádza väčšina áčkových projektov. Iný dôvod zlyhania veľkých projektov továrne sny si totiž nedokážem predstaviť. Možno o tom raz Dan Brown napíše nejaký bestseller. Jeho knihy som síce nečítal, no niečo mi po filmových adaptáciách jeho diel vraví, že by to nebolo omnoho viac nezmyselnejšie než predchádzajúce počiny. My sa však zatiaľ musíme uspokojiť s ďalším sfilmovaním jeho mimoriadne populárnej knižnej série. Tá sa po dvoch rozpačitých pokusoch opäť vracia na plátna kín. DaVinciho kód a Anjeli a démoni síce neboli úplne zlé, no obrovské očakávania sa im kvalitatívne nepodarilo naplniť a vykľuli sa z nich prekvapivo iba sezónne rýchlokvašky. Pokračovanie knižnej ságy Stratený symbol bolo vynechané (vo filme je na to vtipná narážka) a producenti sa rozhodli rovno vrhnúť na štvrtú kapitolu symbológa stvárneného Tomom Hanksom. Hollywoodska elita pred aj za kamerou však v predchádzajúcich adaptáciách nedokázala stvoriť funkčný filmový svet, takže ich nový počin sa pohybuje nepríjemne nízko pod fanúšikovským radarom.
Režisér Ron Howard a jeho tím teda prichádzajú s ďalším pokusom o reparát a opäť to nie je žiadna výhra. Najväčší problém je opäť v predlohe, pretože celý príbeh je obrovsky nezmyselná hlúposť hodná filmového prevedenia s Nicolasom Cagom a režijnou taktovkou niekoho s talentom Shawna Levyho alebo Adama Shankmana.
Profesor Robert Langdon sa ocitne bez pamäti v Taliansku, kde musí rozlúštiť hádanku spojenú s Danteho Peklom. Vyzerá to tak, že táto kniha nebola iba umeleckým dielom, ale proroctvom predpovedajúcim koniec sveta. S novým partnerom, tentoraz krásnou mladou doktorkou (Felicity Jones) musí vyriešiť záhadu skôr, než bude neskoro. A je to vlastne jedno, pretože je to celé úplne pritiahnuté za vlasy. Prvé dva diely ste určite videli, takže štýl rozprávania príbehu určite všetci dobre poznáte. Problém je, že je to ešte nezmyselnejšie než jeho starší bračekovia. A navyše lacnejšie. Pre istotu sa hneď priznám, že mne osobne predchodcovia Inferna síce nevadia a dvojku dokonca považujem za vydarený blockbuster, no tentoraz to už aj na mňa pôsobilo trochu otravne, navyše neponúkajúce žiadnu náhradu za brakové témy, ktoré sa tvária smrteľne vážne. Producenti do tohto nového počinu totiž investovali polovicu rozpočtu jeho predchodcov a je to nepríjemne vidieť.
Pokiaľ sa prvé dve Langdonove eskapády mohli pýšiť veľkofilmovým vizuálom, jemnou tematickou kontroverznosťou a skvelým hereckým obsadením, tu z toho neostalo nič. Príbeh je úplne generický, využívajúci zvraty patriace do šestákových románov. Obrazovo film pôsobí, ako keby sa omylom zničil materiál z hlavnej kamery a strihalo sa iba zo zálohových behov. Neustála roztrasenosť a takmer neustále používanie škály záberov od veľkého detailu po polocelok bolo možno zámerom preniesť Langdonovu zmätenosť na diváka, no pravdepodobnejšia možnosť je, že sa tu niekto snažil zakryť nedostatočné finančné prostriedky a zahrať to na dokumentárne rekonštrukcie v štýle Paula Greengrassa. Táto forma sa však k takto za vlasy pritiahnutým príbehom zúfalo nehodí a vzbudzuje dojem slušného pilotu k nejakému nadpriemernému seriálu. Chýbajú tak veľkofilmové atrakcie, vzrušenie a hlavne srdce tvorcov pre danú látku. Ako keby všetci chodili každý deň na pľac, aby mali všetko čím skôr hotové, zobrali výplatu a mohli sa venovať projektom, na ktorých im skutočne záleží.
Na rozdiel od svojich predchodcov sa tu nevytiahol ani Hans Zimmer. Ten dokázal obdariť prvé dva diely trilógie úžasnou partitúrou plnou skvelých motívov podporených úžasnou orchestráciou, tu funguje hlavne ako dodávateľ tempa a hoci bude možno jeho hudba zaujímavejšia na samostatný posluch, tu nemá šancu vyniknúť a je iba veľmi funkčnou kulisou zachraňujúcou podivné dianie na plátne. Ukážkovým príkladom je nemastné, neslané finále, ktoré je akčné hlavne vďaka burácajúcej hudbe. Podobne ako celý štáb tak pôsobí, že to najlepšie si schováva k zaujímavejšiemu projektu. Rovnako ako herecké obsadenie. Tom Hanks už v DaVinciho kóde pôsobil, že mu úloha príliš nesadla a na tretíkrát je tento jav už viac než evidentný. Navyše zvyšok obsadenia je iba béčková vata, vrátane absolútne nevyužitého Bena Fostera. Film si tak pre seba kradne Felicity Jones. Okrem toho, že sa na ňu dobre pozerá, je jedinou, ktorá má čo hrať a svoju šancu využila, ako sa na herečku s jej potenciálom patrí.
Infernu však aj napriek vyššie spomínanému dávam (veľmi) mierny palec hore. Tempo je vďaka nervóznej forme veľmi svižné, takže na nudu a rozmýšľanie nad nezmyselnosťou zápletky (takmer) neostáva čas. Howard a jeho spolupracovníci sú aj v móde na pol plynu stále vysoko nadpriemernými remeselníkmi a zachraňujú, čo im predloha a obmedzený rozpočet dovolí. Nová adaptácia Dana Browna tak slušne funguje ako svižný zabijak času a na večer strávený v kine je neškodný. Ale viac mu to bude svedčiť pri desiatej televíznej repríze pri obrazovkách. 5,5/10
O tom, či sa vydáte na Inferno do kina a aký máte vzťah k adaptáciám Dana Browna, nám môžete napísať v diskusii.
