Snímka Nerve je určená najmä pre tínedžerov, užijú si ju však aj staršie generácie?
Režisérske duo tvorené Henrym Joostom a Arielom Schulmanom síce nie je v našich končinách príliš známe, väčšina priaznivcov hororu by však tieto mená pravdepodobne poznať mohla. A aj keď sa za ich celovečerný debut považuje prevažne kladne prijatý dokument Catfish, tvorcovia postupom času preplávali do vôd iného žánru, kde dostali na starosť napríklad Paranormal Activity 3 a Paranormal Activity 4, pričom ich tvorba následne pokračovala v podobnom duchu aj pri snímke Viral. S tým je ale aspoň nateraz koniec, pretože dvojica si pre svoj najnovší počin vybrala adaptáciu rovnomenného knižného diela Nerve, a teda štyri roky starého young adult techno-thrilleru z pera spisovateľky Jeanne Ryan. Táto pomerne nenápadná záležitosť sa tak po mesiaci a pol od americkej premiéry konečne vrútila aj do tuzemských kín a my sme si na ňu, samozrejme, posvietili.
Čo sa samotného príbehu týka, ten nám predstaví Vee (Emma Roberts), obyčajnú stredoškoláčku s bežným životom, ktorú jej priatelia jedného dňa vyprovokujú k tomu, aby vyskúšala istú online hru s názvom NERVE. Ide o niečo ako pravda alebo odvaha, ibaže bez pravdy. Každý človek sa totiž môže rozhodnúť, či bude hráčom, alebo radšej divákom. Ústredná hrdinka sa teda rozhodne hru vyskúšať a prijme od sledujúcich divákov svoju prvú úlohu, za ktorej splnenie následne dostane aj finančnú odmenu. Vee si začína hru užívať, zakrátko spoznáva ďalšieho hráča, sympatického mladíka menom Ian (Dave Franco) a všetko spočiatku nasvedčuje tomu, že NERVE je len obyčajnou, neškodnou zábavkou. To však ešte ani zďaleka netuší, do akej veľkej šlamastiky sa to vlastne dostala.
A ako to vo výsledku dopadlo? V prvom rade treba podotknúť, že filmov, ktoré pracujú s rovnakým, respektíve nápadne podobným základným prvkom, sme mohli vidieť hneď niekoľko. Minimálne na trojku Die Hard, The Game od Finchera či Eagle Eye s LaBeoufom si musel spomenúť snáď každý. Nerve sa preto musel vydať trochu inou, svojou vlastnou cestou, na čo evidentne myslel aj Joost spolu s Schulmanom, a tak bolo od prvých minút jasné, že snímku si najviac užije práve mladšie, prevažne násťročné publikum, ktoré zároveň predstavuje aj hlavnú cieľovú skupinu. Dĺžka stopáže je navyše veľmi ideálna, divák sa bez zbytočných omáčok hneď na začiatku zoznamuje so všetkým dôležitým a dianie na plátne odsýpa celkom plynule bez akýchkoľvek väčších zádrheľov.
Ďalším výraznejším plusom, z ktorého sa Nerve snaží vyťažiť čo najviac, je bezpochyby audiovizuál. Farebné svetlá, rôzne neóny či iné grafické vychytávky obohatia nejednu scénu a vďaka nápaditej kamere sa je takmer vždy na čo pozerať. Energická hudba plná príjemných motívov a známych skladieb zasa vkusne dopĺňa ako dynamickejšie, tak aj tie pomalšie pasáže, takže po tejto stránke sa toho filmu asi tiež veľa vytknúť nedá. Takisto herecké výkony väčšiny hercov sú na slušnej úrovni a vôbec, celá prvá polovica, ktorá je najmä o cool momentoch a zábavnom blbnutí dvoch mladých ľudí v meste, funguje nadmieru dobre. Žiaľ, akonáhle sa Nerve začne tváriť ako niečo viac a pokúša sa o akúsi dramatickejšiu gradáciu deja, zlyháva.
Hlavným problémom je v tomto prípade nedotiahnutý scenár. Nech už sú vám postavy na pohľad akokoľvek sympatické, na ich osude vám pravdepodobne záležať nebude. Kvôli nezáživným dialógom, ktorým nechýba úctyhodná dávka klasického a mnohokrát predtým videného klišé, sa totiž k jednotlivcom vytvára vzťah iba veľmi ťažko. A rozhodne tomu nepomáhajú ani nelogické a miestami až vyslovene stupídne konania hrdinov v niektorých situáciách. Správajú sa tak jednoducho iba preto, lebo je to dôležité pre potreby príbehu a ďalšieho napredovania deja. V dnešnej dobe síce nejde o nič nové, divákov nezáujem o postavy však naozaj nie je dobrým znamením. A v prípade záverečnej pasáže, ktorá tým pádom neoplýva ani tou najmenšou štipkou napätia, to platí dvojnásobne.
Čo teda dodať na záver? Nuž, aj keď Nerve určite nie je nudnou záležitosťou, o nejakom strhujúcom filmovom zážitku, ktorý by človeka poriadne chytil za srdce, sa tiež nedá hovoriť. Snímka dominuje hlavne po technickej stránke, a to nielen vrátane nápaditého vizuálu, ale aj príjemného a vkusne zvoleného hudobného podkladu. Za kratší koniec už ale ťahá scenár, ktorý by potreboval oveľa väčšiu starostlivosť. K postavám sa iba ťažko vytvára nejaký bližší vzťah a kvôli niektorým nelogickým situáciám či rozhodnutiam jednotlivcov následne dochádza aj k absencii gradácie deja či pocitu napätia. Nerve jednoducho neurazí, má jasnú predstavu o svojej cieľovke a pokiaľ sa drží v odľahčenej rovine, tak funguje celkom v pohode. Pokiaľ teda patríte do skupiny tínedžerov a nebudete mať príliš vysoké očakávania, mohli by ste byť po projekcii spokojní. Zvyšok z vás dá s veľkou pravdepodobnosťou prednosť niečomu inému. 6/10
