Olympionička Alexandra Longová: Viem, že sa oplatí na sebe pracovať (Rozhovor)

Slovenská lukostreľba sa medaily z vrcholného podujatia dočkala po takmer 70-ročnom čakaní v roku 2014 na ME juniorov v terčovej lukostreľbe v slovinskej Ľubľane. Postarala sa o ňu vtedy 20-ročná Alexandra Longová z Viničného - obce, v ktorej v roku 1958 vznikol prvý lukostrelecký klub na Slovensku. A to z jej strany rozhodne nebolo všetko. Tvrdá práca jej na kvalifikačnom turnaji v rámci programu ME v Nottinghame vyniesla 2. miesto a miestenku na olympijské hry do brazílskeho Ria. Slovenská lukostreľba tak mala tento rok prvé zastúpenie na olympiáde v jej samostatnej histórii. Dnes 22-ročná reprezentantka má za sebou premiéru na tomto vrcholnom podujatí. O tom, aké to bolo, sa s nami Alex ochotne porozprávala.

Ahoj, Alex. Mohla by si sa, prosím, tým čitateľom, ktorí ťa ešte náhodou nepoznajú, predstaviť?

Ahojte. Od desiatich rokov strieľam z luku a tento rok sa mi roky tréningu zúročili a ja zažívam svoju prvú olympiádu. Bývam vo Viničnom, kde máme aj lukostrelecký klub Blue Arrows Viničné, v ktorom pôsobím. Mám 22 rokov a študujem na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave systematickú biológiu. 

Ako si sa dostala k lukostreľbe?

Keď som mala 5 rokov, presťahovali sme sa do Viničného. Tam bol založený aj prvý lukostrelecký klub na Slovensku. Na mnohých podujatiach prezentovali lukostreľbu, a keďže naša rodina žije športom (rodičia aj sestra sa venujú karate, pozn. red.), okúsila som lukostreľbu a prihlásila som sa na prvé tréningy. 

 

Otvárací ceremoniál

 

Vieš s odstupom času zhodnotiť, čo bol ten hlavný motív, pre ktorý si ostala pri lukostreľbe a neprešla si na niektorý z divácky populárnejších športov, pri ktorom si profesionálny športovec dokáže, okrem iného, aj viac zarobiť?

Tréningy boli pestré - nevenovali sme sa len streľbe, ale aj gymnastike či šplhaniu po lane. Bola som dieťa, takže to, či je populárna, alebo to, či sa tým dokážem uživiť, ma vtedy, samozrejme, vôbec nezaujímalo. Nie som ani ten typ človeka, ktorý je rád stredobodom pozornosti. Tým,  že na Slovensku je lukostrelcov pomerne málo, všetci sa poznáme a sme ako jedna veľká rodina. To je fajn. 

 

Mohla by si, prosím, v krátkosti vysvetliť pravidlá lukostreľby?

Strieľam z olympijského luku na vzdialenosť sedemdesiatich metrov. Terč má priemer 120 centimetrov, je 10-zónový, oddelený farbami. Stred je žltý (9 a 10 bodov), nasleduje červená, modrá, čierna a biela farba. V kvalifikácii vystrelím 72 šípov a zo súčtu bodov sa spraví poradie, rebríček. Následne sa strieľajú eliminačné súboje v systéme play-off, kde sa strieľa už len po troch šípoch. Za výhru získavaš 2 body, za remízu 1 bod. Vyhráva ten, kto získa minimálne 6 bodov na sety. Môže prísť aj k zhode 5:5 a vtedy sa strieľa rozstrel na 1 šíp. Vyhráva ten, kto bližšie zasiahne stred. Los však nie je náhodný. Pavúk sa vytvorí z poradia kvalifikácie formou prvý s posledným, druhý s predposledným, a tak ďalej. 

 

Mávaš počas súťaže trému? Máš pred súťažou nejaké rituály, zvyky či talizmany?

Trémista veľmi nie som, beriem to športovo a na súťaženie sa teším. Musím byť ale dobre naladená, preto sa snažím pred súťažou čo najviac usmievať. Špeciálny rituál nemám, v rámci talizmanov má na izbe čaká plyšový dalmatínec Dany, ktorého mám asi od 2 rokov a preletel so mnou už polovicu sveta. A poväčšine mám ešte nejaký šperk či prívesok zavesený na tulci. 

 

S trénerom Danielom Kraváčkom

 

Prejdime k tvojmu súťaženiu na olympiáde. Ako by si s odstupom času zhodnotila svoje účinkovanie na OH?

V lukostreľbe je už len samotná účasť na OH veľkým úspechom. Prebojovať sa medzi 64 najlepších je ťažké. V kvalifikácii na OH som skončila na peknom 22. mieste. Podmienky neboli ideálne a konkurencia vysoká. V eliminácii som prešla cez 1. kolo, následne ma vyradila favoritka z Číny. Celkovo som skončila na 17. pozícii. Na olympijskú premiéru si myslím, že to nie je zlý výsledok a som spokojná. Získala som nové skúsenosti a motiváciu do ďalšej práce. Viem, že sa oplatí na sebe pracovať.

 

Mala si počas súťaženia čas aj na spoznávanie Ria? 

V Riu som bola takmer 3 týždne a počas tréningov a súťaže som sa pohybovala na okruhu izba - jedáleň - športovisko - posilňovňa. Olympijskú dedinu som si prešla až po súťaži, čo bolo len pár dní pred odletom. Nakoniec som sa bola pozrieť aj na Copacabane a Corcovade. Najväčší zážitok mám však z vodného slalomu. OH alebo MS tohto športu som si nikdy nenechala v televízii ujsť. A teraz som mohla naživo fandiť Janke Dukátovej a Škantárovcom, ktorí získali zlato! Bol to úžasný zážitok a nezabudnuteľná atmosféra.

 

Nemala si pred olympiádou obavy z vírusu Zika? Predsa len, mnohí športovci kvôli tomu odriekli účasť na olympiáde. 

Študujem biológiu a viem, čím sa kde môžem nakaziť, takže obavy neboli. Počas pobytu sme mali k dispozícii aj repelenty, ale komáre či iný hmyz som tam ani veľmi nevidela. Bol to skôr strašiak. 

 

S reprezentačným kolegom Borisom Balážom

 

A ako si bola spokojná s úrovňou olympijskej dediny a celkovo so servisom zo strany organizátorov? Niektoré výpravy sa sťažovali na jej nedostatočnú úroveň. 

Bola to moja prvá olympiáda, preto som to nemala s čím porovnávať, ale ja som bola spokojná, aj čo sa týkalo organizačného zabezpečenia a dediny ako takej. Samozrejme, nikto nemôže očakávať, že všetko bude fungovať na sto percent pri takej veľkej organizácii. Ale myslím, že to bolo zvládnuté na slušnej úrovni. 

 

V olympijskej dedine boli športovcom k dispozícii aj prezervatívy. Naozaj to v tomto smere bolo v dedine také divoké?

Áno, boli nám v automatoch k dispozícii, ale v akej miere ich kto využíval, žiaľ, povedať neviem (smiech). 

 

Mala si možnosť sa počas olympiády spoznať aj s niektorými známymi športovcami z ostatných krajín? 

Lukostrelcov poznám zo svetových súťaží, sú to viacmenej stále tie isté tváre. Z iných krajín a športov však veľmi nie, boli sme tam ako na mravenisku. Bližšie som sa spoznala aspoň s našimi slovenskými olympionikmi, čo bolo veľmi fajn. Nakoľko mal každý športovec vlastný režim, veľa času sme na seba nemali. Všetci boli veľmi fajn a priateľskí, zostávame spolu v kontakte. 

 

A kto nol zo slovenských reprezentantov najlepší parťák?

Nerobíla som rozdiely - keď som sa s niekým stretla, prehodili sme aspoň niekoľko viet. Vedeli sme o svojich výkonoch a navzájom sa sledovali, čo bolo super. V dedine som bývala na byte s Barborou Mokošovou, Kajou Schmiedlovou a Dankou Bartekovou. Myslím, že sme boli dobrá zostava. 

 

Večerný tréning na finálovej strelnici

 

Ako ste spolu s ostatnými krajinami vnímali výpravu ruských športovcov vzhľadom na dopingový škandál? Hovorilo sa o tom počas pobytu na olympiáde?

Nejaké šumy som zachytila, ale nechcela som sa tým zbytočne zaoberať. Som za čistý šport a fair play, takže s takými športovcami nemám dočinenia. 

 

Aká súťaž ťa čaká najbližšie?

Uplynulý víkend som absolvovala poslednú súťaž v tejto sezóne. Boli to majstrovstvá Slovenska a podarilo sa mi obhájiť titul, takže pekná súťažná bodka. Najbližšie obdobie si trochu oddýchnem od luku a budem sa venovať silovej a kondičnej príprave. Už sa na to veľmi teším. 

 

Prejdime ešte na naše klasické otázky. Máš nejaké obľúbené filmy či seriály?

Televíziu nepozerám vôbec. S priateľom sem-tam chodím do kina a vyberáme si filmy rôznych žánrov. Obľúbený film však nemám. Aj keď z rozprávky Hľadá sa Nemo asi nikdy nevyrastiem (smiech). 

 

A čo obľúbená hudba?

Hudbu počúvam veľmi málo. Mám rada klasický rock (AC/DC, Guns N’ Roses, ...). Rockové balady a inštrumentálne skladby sú pre mňa veľmi upokojujúce. 

Chcela by si niečo odkázať na záver našim čitateľom?

Želám vám, aby aj vaše ciele v živote trafili to správne miesto.

Na Copacabane