Odmeny pre slovenských olympionikov však neboli nijak závratné.
Olympijské hry predstavujú pre drvivú väčšinu športovcov vrchol kariéry, na ktorý sa pripravujú celé roky a keď to na nich nakoniec vyjde, človek sa nemusí tešiť iba z chvíľkovej slávy a medaile, ale v závislosti na národnosti aj z poriadnej tučnej finančnej odmeny. Zaujímavosťou je teda už od začiatku fakt, že každá krajina a jej olympijský výbor si stanovuje výšky finančných odmien úplne sám a veľkú rolu hrajú peňažné prostriedky z rozpočtu spoločne s peniazmi od sponzorov. Väčšina krajín sa preto rozhodla svojich úspešných športovcov odmeniť čiastkami od pár tisíc eur do výšky státisícov, no peniaze nemusia vôbec byť jediným motivačným faktorom.
Na začiatok by sme sa mohli pozrieť na zázemie, ktoré bolo vytvorené pre našich športovcov. Slovenský olympijský výbor už dávnejšie potvrdil, že odmeny budú v rovnakej výške ako tomu bolo aj na zimných olympijských hrách v ruskom Soči. Za zlatú medailu preto slovenský športovec dostane 45-tisíc eur, za strieborné umiestnenie zase 35-tisíc eur a rovnako to bolo odstupňované aj pre bronzového medailistu, ktorý zarobí 25-tisíc eur. Na prebiehajúcej olympiáde v Rio de Janeiro sme síce zatiaľ získali štyri medaily, avšak finančné odmeny si z brazílskej pôdy odniesli aj slovenskí olympionici, ktorí sa umiestnili do celkového 8. miesta, takže aj keď napríklad také piate miesto Marcela Lomnického v hode kladivom neskončilo medailou, nejakú tu odmenu si domov odniesol aj on.
V súčasnosti sa preto zo 45-tisíc eur raduje chodec Matej Tóth, ktorý fenomenálnym spôsobom ovládol po minuloročných majstrovstvách sveta aj olympijské hry, a ďalšími zlatými chlapcami sa vo vodnom slalome stali bratranci Škantárovci. Peter Sagan bohužiaľ svojím výsledkom v horskej cyklistike dieru do sveta neurobil, aj keď to po skvelom začiatku vyzeralo nádejne, no defekt predného kolesa pochoval všetky naše nádeje na medailové umiestnenie. Úctyhodných 35-tisíc eur potom putovalo na účet strieborného Mateja Beňuša a rovnako tak aj našim reprezentantom v K4 Denisovi Myšákovi, Erikovi Vlčekovi, Jurajovi Tarrovi a Tiborovi Linkovi. Nanešťastie, v prípade tímových športov sa odmeny rozdeľujú a každý člen družstva nedostane po 45-tisíc. Za zlato teda členovia družstiev obdržia po 15-tisíc, za striebro 13-tisíc a bronz zase 11-tisíc eur.
Pre bežného Slováka môže 45-tisíc za prvé miesto vyznieť ako veľmi slušná odmena, ale situácia v ďalších svetových výpravách dokáže byť v oblasti odmien dosť odlišná. Keby sa talentovaný Matej Tóth nenarodil na Slovensku, ale napríklad v Spojenom kráľovstve, za svoj výkon by nedostal vôbec nič. Nižšie odmeny ako Slováci dostanú aj športovci z USA, Nemecka či Austrálie, ale zase susedia z Česka si prídu v prepočte na 65-tisíc eur. Čo sa týka najštedrejšej krajiny na tohtoročných olympijských hrách, v obrovským náskokom pred druhou pozíciou sa ňou stal Singapur. Singapurskí športovci sú motivovaní odmenou vo výške až 666-tisíc eur a vláda tejto ázijskej krajiny očividne vie, čo robí, pretože veľa šancí na medailové umiestnenia jej športovci nemali a jediným úspešným zástupcom sa stal plavec Joseph Schooling, ktorý porazil aj Američana Michaela Phelpsa.
Medzi ďalšie štedré krajiny potom patrí aj Indonézia s 339-tisíc eurami za prvé miesto, Azerbjadžan s 225-tisíc eurami a Kazachstan, ktorý zlatým medailistom vyplatí 204-tisíc eur. Športovci však nutne nemusia dostať iba finančnú odmenu, k čomu pristúpilo aj Švédsko a svojim športovcom porozdáva za medailové umiestnenia iba plyšových maskotov. Na základe druhu medaile sa líšia jedine veľkosti jednotlivých plyšákov. Celkom zaujímavú formu odmeny si nakoniec pripravili aj v Iráne, kde sa olympijskí víťazi môžu tešiť na 300 zlatých mincí a ešte k tomu dostanú aj topánku z čistého zlata, automobil a stavebný pozemok, takže Iránčania očividne majú tento vzácny kov radi, pretože hodnota mincí aj topánok dohromady dosahuje asi 120-tisíc eur a to už nerátame vozidlo s pozemkom.
