Je to podľa skutočnej udalosti, má to dobré a vtipné momenty, no stále tam niečo seriózne škrípe.
Ach tie letné filmy. Neviem, čím som si získal toľko smoly, ale z posledných návštev kina odchádzam vo valnej väčšine poriadne sklamaný a pomaly zisťujem, čo za tým stojí. Očakávania. Snáď mi to nebudete mať za zlé. K väčšine filmov sa snažím pristupovať s otvorenou mysľou a roztvoreným náručím. Verte, že War Dogs, tiež známy ako Vojnoví psi v slovenčine či Týpci a zbrane v češtine, neboli výnimkou. Šialené trailery, vtipné ukážky, skutočný príbeh, nad ktorým zostáva rozum stáť, náznak dramatickej zápletky, dvojka Jonah Hill (Wolf of the Wall Street) a Miles Teller (Whiplash) a ešte k tomu všetkému aj Todd Phillips (trilógia The Hangover, Starsky & Hutch), ktorý síce nie je žiadnym kultovým režisérom, no jeho filmy ma už dokázali úprimne rozosmiať. Ja som sa jednoducho nedokázal netešiť. Ako to teda vlastne dopadlo?
Začnime od základov. Viete, prečo je tento príbeh tak zaujímavý? Lebo zobrazuje životné obdobie dvoch mladíkov z Miami, ktorí presedlali z fajčenia trávy a bežnej nudy na obrovský biznis so zbraňami a dokonca dostali 300 miliónový kontrakt od samotného Pentagonu na vyzbrojenie spojeneckých armád v Afganistane. Ak tomu nedokážete uveriť, tu máte zaujímavé čítanie od Guya Lawsona pre magazín Rolling Stone s názvom The Stoner Arms Dealers: How Two American Kids Became Big-Time Weapons Traders a tu ho nájdete dokonca v knižnej podobe. Ako to už v podobných príbehoch býva, potrebujeme solídne uvítanie do príbehu s prísľubom niečoho veľkého a dramatického. Prehovára na nás Miles Teller čoby masér bohatých pánov David Packouz žijúci v malom bytíku s nádhernou priateľkou Iz (Ana de Armas). Život nejde presne podľa jeho predstáv, no to sa mení v momente, kedy stretáva priateľa z detstva Efraima Diveroliho (Jonah Hill) a ich spoločné cesty pretne vidina pekných peňazí. Ako sa podľa Efraima ľahko dostať k peniazom? No predsa skrz vojnový biznis. Film sa snaží vojnu odsúdiť už v prvých momentoch. Chalani vtipnými hláškami kritizujú celú Bushovu administratívu a Phillips sa určite nechcel dostať pod paľbu liberálnych médii či dotknutých osôb. Prečo je to podstatné? Uvidíte o chvíľu.
Pomaly sa s chalanmi oťukávame. Sú to sympaťáci, panuje medzi nimi dobrá chémia a aj napriek lenivému rozjazdu si nás pomaly získavajú. Prvá tretina sa trocha neohrabane vlečie, avšak my sme poriadne natešení na sľúbené šialenosti. Prichádza prvý kontrakt. Cesta do Iraku a prvý závan akcie. Musím vám povedať, že pokiaľ by v takýchto scénach Vojnoví psi pokračovali, boli by naozaj skvelí. Chalani so svojim pomocníkom utrúsili pár dobrých hlášok, scéna na hranici vyzerala ako prísľub dramatičnosti a následný incident známy z traileru by sa pokojne hodil do dobrej akčnej komédie. Všetko to ale rýchlo skončilo a opäť sa ponárame do neškodných, no obyčajných vôd ďalšieho dejstva. Vzostup. Opäť pekná akčná zápletka v Albánsku, na scéne je Bradley Cooper, počúvame ďalšie dialógy...bla, bla, bla...Až to všetko v určitom momente začne pôsobiť tak zbytočne a prázdno.
Zatiaľ čo Scorsese so svojím Vlkom vysmial bohémsky život a Adam McKay v minuloročnom The Big Short pomyselne vztýčil prst nenažranej ekonomike Spojených štátov, Todd Phillips nevie, čo vlastne od svojich psov chce. Na jednej strane kritizuje vojnu a na druhej strane to koniec koncov vyzerá tak, že chlapcov zvláštnym spôsobom obdivuje. Filmu chýba základná myšlienka a slepo sa snaží sledovať šablónu svojich predchodcov, zatiaľ čo si neuvedomuje, že im to síce vyšlo, no bolo za tým niečo viac ako „neskutočný-skutočný príbeh". Ani záverečný zvrat teda príliš nefungoval. V tak dlhej stopáži si to jednoducho pýtalo väčšie premyslenie a výstavbu. Ak by šiel režisér inou cestou a možno ubral niečo málo zo zbytočných obkecávačiek, predĺžil akčné sekvencie, pridal viac humoru (keďže 80% ste videli v traileri) a premyslel isté miesta v scenári, mohlo to dopadnúť naozaj peckovo.
Čo ma na War Dogs najviac hnevá, je ten nevyužitý potenciál. Tvorcovia ho mali plné ruky, no vybrali sa zlým smerom a pretiekol im skrz prsty. Dostávame film, ktorý nie je ani komédiou, ani vojnovým či akčným filmom, no snaží sa byť drámou tlačiacou na pílu, čo je mu v konečnom výsledku na škodu. Chýba mu akási duša a celkový drive, na ktorý budete márne čakať dve hodiny. Máme tu síce veľmi dobré a svižné akčné scény, niekoľko dobrých hlodov, kvalitné a charizmatické obsadenie (Hill na seba jednoducho strháva všetku pozornosť), technicky naozaj zdatne natočené pasáže či vybrané lokality, fajn hudbu, no to celé v nemastnom a neslanom celku. Možno sa vám to bude zdať hlúpe, no naozaj dlho rozmýšľam nad číselným ohodnotením. Niečo vo vnútri mi hovorí, že ten film by mal objektívne dostať 6/10, no ja osobne pôjdem o pol bodík nižšie, najmä kvôli tomu bohapusto premrhanému potenciálu. Od návštevy kina vás však neodrádzam. Pokiaľ máte radi pravdivé príbehy typu „zdola nahor a zhora opäť nadol", nemali by ste ho premeškať. Dúfam, že sa zabavíte viac ako ja.
