Predtým strieľal góly veľkoklubom, teraz je z neho člen gangu.
Meno Adriano by si mal každý priaznivec futbalu, ktorý sa o neho aspoň trochu zaujíma, pamätať veľmi dobre. Ešte niekoľko rokov dozadu jeden z najuznávanejších futbalistov na svete a obávaný kanonier sa však postupne z trávnikov vytratil. S najväčšou pravdepodobnosťou už nadobro. V poslednej dobe sa o tomto Brazílčanovi píše viac v negatívnom duchu ako v pozitívnom. Najskôr to boli problémy s drogami, potom to pokračovalo nadváhou a najnovšie obletela celý svet informácia, že Adriano paktuje s členmi gangu. Mal to byť nový brazílsky Ronaldo a spočiatku sa mu to aj darilo, ale problémová povaha zapríčinila strmý pád nadol.
Písal sa november roku 2005, keď Artmedia Bratislava bojovala o cenné body v Lige majstrov s milánskym Interom. Kvôli trestu bolo San Siro vyľudnené, a tak sa výhoda domáceho prostredia nezdala byť až taká dôležitá. Ale aj napriek tomuto zjavnému handicapu nemal mať domáci tím nabitý hviezdami problém poraziť slovenský klub. Zápas bol otvorený až do chvíle, kým nezačal excelovať Brazílčan Adriano. Z obrany Artmedie si urobil trhací kalendár a keď v 74. minute zavŕšil skvelý výkon hetrikom, chýbali len fanúšikovia, ktorí by mu zatlieskali.
Adriano v časoch jeho najväčšej slávy počas pôsobenia v Nerazzurri.
V národnom drese sa presadil až 27-krát.
Keď Adriano krátko po prelome tisícročí prichádzal na Apeninský poloostrov, predpovedala sa mu žiarivá budúcnosť. Chvíľu trvalo, než sa na tamojší futbal naplno etabloval, a tak na začiatku mieril z Interu na hosťovanie do Florencie. Meno si však spravil až po sezóne a pol v Parme. Keď videli v Miláne jedinečnosť tohto hráča, rozhodli sa vziať si ho naspäť. Tento ťah sa osvedčil a 190 centimetrov vysoký útočník strieľal v lige, kde obrana patrí k tomu najlepšiemu na svete, góly ako na bežiacom páse. Okrem klubovej scény sa mu darilo aj na tej medzinárodnej. Najskôr si v roku 2004 vystrieľal zlatú kopačku na Copá América, aby následujúci rok napodobnil v drese kanárikov to isté aj na Pohári konfederácii.
Adriano bol na vrchole síl a fanúšikovia len s údivom sledovali čary s loptou a čakali na to, na akú úroveň sa tento hráč až môže dostať. Zdalo sa byť teda všetko idylické až do momentu, ktorý mu prevrátil život úplne naruby. Adriano prišiel o milovaného otca a veľmi rýchlo začal strácať svoju formu a motiváciu rovnako. Navyše na Majstrovstvách sveta v roku 2006 mal patriť spolu s Ronaldinhom k hlavným ťahúňom kanárikov za obhajobou zlata, ale jeho výkonnosť sa ani len nepriblížila k tomu, čo sa od neho očakávalo. Začalo sa to na neho sypať z každej strany a svoj žiaľ utápal v alkohole. Vedeniu talianského celku robil vrásky aj vynechávaním tréningov a predovšetkým nečakanými výletmi do svojej vlasti počas prebiehajúcej sezóny.
Góly, kľučky a záblesky futbalovej geniality u tohoto hráča môžeme vidieť už len na internete.
Vyvrcholilo to tým, že ho Inter poslal do Sao Paula na hosťovanie. Malo mu to pomôcť dostať sa z psychických problémov, ktoré ho sprevádzali. Aspoň na matný okamih sa zdalo, že mu to pomohlo a v Brazílii žiaril tak ako za starých čias. Forma bola späť, ale v Sao Paule ukázal aj svoju negatívnu tvár, keď sa počas tréningu dostal do sporu s novinárom a cez zápas zas hlavičkou poslal k zemi protihráča. Každopádne pod vtedy novým trénerom José Mourinhom to mal byť pokus o reštart jeho kariéry. Brazílčan to zobral z toho správneho konca a po rokoch, kedy hlavne flámoval, sa mu na San Sire opäť začalo dariť. Prišla však noc, keď spolu s kamarátom Ronaldinhom si vyrazili na diskotéku a práve po nej sa dostavil opitý na tréning, čo portugalského stratéga nenechalo chladným. Z tréningov ho začali posielať domov dospať sa, nasledovala pokuta za pokutou a Adrianove dni v Miláne boli definitívne spočítané.
Na čas stratil chuť do futbalu a prestal hrať. O jeden z množstva reštartov sa pokúsil v ďalšom brazílskom celku Flamengu, kde znova načas dokázal vyskočiť. A keďže všetky cesty vedú do Ríma, pobral sa tam aj on. Lenže vždy to malo rovnaký scenár a hneď ako okúsili tvrdohlavú povahu tohto útočníka, rozhodli sa ho zbaviť. Problémom bola aj jeho životospráva. Bezprostredne po príchode vážil až 104 kilogramov a dôveru od trénera tiež nedostal. Aj keď sa mu nevyhýbali zranenia, necelých 400 minút sa mu málilo a po sezóne sa už do Ríma nevrátil. Na starom kontinente si však vyslúžil ešte jedno neslávne ocenenie. Konkrétne sa jednalo o cenu pre najhoršieho hráča Serie A, tzv. Zlatú popolnicu.
Problémy so životosprávou sa postupne vyskytovali čoraz častejšie.
Z Európy sa vrátil naspäť do Brazílie. Ani tam si už od neho veľa nesľubovali. Kvôli opakujúcim sa disciplinárnym prehreškom ho vyhadzovali z jedného klubu do druhého a optimálnu formu hľadal márne. Naposledy to skúsil tento rok v štvrtodivíznom americkom klube Miami United. Skončilo to tak ako predchádzajúce pokusy - neúspešne. Namiesto futbalového úspechu sa mu ale stále viac a viac darilo udivovať verejnosť svojimi prešľapmi. Ak ste si mysleli, že už väčšiu kontroverziu v súčasnosti 34-ročný Adriano predviesť nemôže, vždy vás dokázal vyviesť z omylu.
Možno by ste povedali, že obvinenia z obchodovania s drogami, utratenie 18-tisíc na prostitútky a to, že v jeho aute omylom postrelil ženu po tom, ako sa spoločne vracali z nočného klubu, neschová do kapsy už nič, ale to by ste boli na omyle. Najnovšie totiž šokoval tým, že "prestúpil" do gangu známeho ako Comando Vermelho. Pravdivosť tejto vety potvrdzujú fotky, na ktorých vysmiaty futbalista pózuje so zbraňou s ostatnými členmi gangu. 80-tisíc libier týždenne tak vymenil za život v gangu vo favelách. Mohol napodobniť svojich slávnych predchodcov Romária či Ronalda, ale jeho komplikovaná povaha ho v rozlete zastavila. Nanešťastie, futbalové umenie The Emperora, ako znie prezývka tohoto futbalistu, ktorú si vyslúžil za svoje výkony ešte z čias, keď hrával v Taliansku, si tak môžeme vychutnať už len maximálne na Youtube.
Adriano ako člen gangu.
