Za 10 rokov si drogová vojna vyžiadala cez 100 000 ľudských životov a tisícky rodín, ktoré na to doplatili. Dokedy to takto bude pokračovať?
Islamský štát na seba v posledných týždňoch upozorňuje ako nikdy predtým. Útoky na nevinných civilistov, videá s brutálnymi popravami a ďalšie neľudské praktiky. Vlády z celého sveta sa združujú a podnikajú nevyhnutné útoky proti bojovníkom zo Sýrie. Prehliada sa ale fakt, že mexické drogové kartely používajú rovnaké, ba dokonca horšie metódy a obrovské vily ich bossov nikto neostreľuje. Problém v Mexiku tkvie aj v tom, že zverstvá páchané IS sú mnohými považované za unikátne a vychádzajúce z koránu. Ale akosi sa pozabudlo na prítomnosť podobných zverstiev len pár kilometrov od amerických hraníc, naviac v krajine s kresťanskou prevahou.
Ročne useknú hlavy stovkám obetí a v zohavovaní tiel sa priam vyžívajú. V obľube majú aj vystavovanie zmrzačených tiel na verejnosti, ako sme to mohli vidieť napríklad vo filme Sicario. Najkrvavejší vojenský konflikt sa teda prekvapivo neodohráva na Blízkom východe, ako to na prvý pohľad vyzerá, ale v Mexiku. Súperí sa o dve cenné veci, moc a teritórium. Krv tečúca na ulici je na dennom poriadku. Bojujú proti sebe dve skupiny. Na jednej strane mexická polícia a armáda, na strane druhej drogové kartely, ktoré sa snažia získať v krajine čoraz väčšiu moc. Okrem krvi tu tečú aj miliardy dolárov. Konkrétne má celosvetový drogový priemysel ročný obrat vo výške 320 miliárd dolárov. To je viac než ročný obrat Googlu, Coca-Coly a McDonald´s dohromady!
Za iniciátora v boji proti drogovým kartelom stojí bývalý mexický prezident Felipe Calderón. Ten bol za nového prezidenta zvolený v roku 2006. Do bojov zapojil až 50 000 vojakov mexickej armády. V tejto myšlienke odhodlane pokračoval od roku 2012 aj jeho nástupca Pena Nieto. Akokoľvek tvrdý úder od vládnych vojsk či protidrogových agentov neuberá kartelom na sile. Dôvod je veľmi jednoduchý. Neutíchajúci dopyt po drogách, hlavne po kokaíne zo Spojených štátov, ktorý kartelom zaisťuje rozprávkové bohatstvo. Odhadovaný obrat z predaja kolumbijských drog v USA činí 50 miliárd dolárov.
Ani zatýkanie najvyšších bossov do väzníc neprinieslo doposiaľ žiadny efekt, keďže kartely sa majú vo zvyku trúsiť na menšie a ešte viac militantné skupiny. Niektoré z nich sa zameriavajú primárne proti mexickým ozbrojeným zložkám. Napríklad nedávno vzniknutý Jalisco New Generation Cartel prepadol policajný konvoj a zabil pätnásť členov polície. Problém im nerobí ani ozbrojený stret s armádou za denného svetla. Podľa oficiálnych zdrojov zomrelo v roku 2014 v Iraku takmer 9000 civilistov. I keď je to nadmieru vysoké číslo, štatistiky z Mexika sú ešte horšie. V roku 2013 majú kartely v Mexiku na svedomí 16 000 ľudí. Za 10 rokov si drogová vojna vyžiadala cez 100 000 ľudských životov a tisícky rodín, ktoré na to doplatili.
Hlavným dôvodom, prečo sa nedarí vyradiť z hry mexické kartely, je nedostatok financií. Mexiku chýbajú, okrem iného, aj prostriedky na dolapenie všetkých kartelov. Akonáhle sa totiž sústredia na jeden, ostatné z toho začnú profitovať a posilnia svoju dominanciu na trhu. Ďalším problémom sú milióny ľudí, ktorí sú odkázaní na prácu v drogovom priemysle. Odhaduje sa, že až 5 miliónov ľudí je priamo zapojených do obchodu s drogami, čo značne sťažuje situáciu mexickej vláde. V posledných rokov sa čoraz viac sústreďujú aj na malé priemyselné podniky a súkromníkov. S obľubou si uplatňujú výpalné alebo vykupujú zbožie za extrémne nízke ceny. Napríklad kartel Los Zetas núti rybárov predávať 1kg rýb za smiešnych 7 centov. Podobné praktiky poznajú aj poľnohospodári. Štát preto reagoval adekvátne a poľnohospodárom poskytol policajnú aj vojenskú ochranu pri žatve a expedícii. Azda najväčším problémom presahujúci aj problém s financiami je vysoká miera korupcie. V niektorých oblastiach prerástla moc kartelov na tie najvyššie posty u polície, vo vláde až po justíciu. Tisícky policajtov sú podplatení alebo zastrašení drogovými kartelmi.
Medzi hlavné črty kartelov patrí tiež brutalita. I keď počet zavraždených v Mexiku klesá, do úvahy sa nezarátavajú ďalšie tisíce nezvestných. Momentálne sa pohrešuje niečo cez 20 000 ľudí. No šanca, že sa ešte nájdu medzi živými, s každým dnom rapídne klesá. Väčšinou sa objavia v tajných masových hroboch. A miera objasnenia vrážd je mizivá. Vinníka sa podarí dolapiť len v 2 % prípadov. Únosy detí sú bežnou rutinou. Používajú sa najmä na prostitúciu alebo pašovanie drog. No často sú využité len na usmrtenie a predaj orgánov na čierny trh. Nemilosrdný je kartel ku všetkým odporcom, nech sú z akejkoľvek sorty obyvateľstva. Pred 2 rokmi v meste Iguala zabili 43 študentov, ktorí sa rozhodli proti kartelom protestovať. V súčasnej dobe v Mexiku pôsobí minimálne 7 kartelov. Medzi najväčší sa radí kartel Sinaloa pôsobiaci v 47 štátoch. My sme sa v skratke pozreli na dva najmocnejšie.
Sinaloa
Kartel Sinaloa sa radí medzi najväčšie syndikáty. Sídlo má v meste Culiacán, v štáte Sinaloa. Založený bol na konci 80. rokoch minulého storočia ako druhá vlna drog putujúca do USA. V súčasnej dobe sa nejedná o jednotnú organizáciu, ale skôr samostatné spolupracujúce jednotky, každá pod vlastným vedením. No i tak musí niekto vládnuť všetkým. V tomto prípade je to Ismael Zambada Garcia, na ktorého je v USA vypísaná odmena 5 miliónov dolárov. Sinaloa je obecne považovaný za najmocnejšiu organizáciu obchodujúcu s drogami na celom svete. Bývalá hlava syndikátu, Joaquín Guzmán, patril medzi najmocnejších drogových bossov. Na prelome tisícročia bol po Usámovi bin Ládinoví najhľadanejším zločincom. Dlhé roky bol radený medzi 50 najbohatších ludí planéty. Po niekoľkých úspešných zadržaniach, z ktorých sa mu vždy podarilo uniknúť, je momentálne opäť vo väzbe, kde sa jedná o jeho možnom vydaní do USA.
Los Zetas
Los Zetas, alebo ako sa organizácia sama označuje, Kartel severu, je zločinecká organizácia operujúca hlavne pri hraniciach s USA a u pobrežia Atlantického oceána. Sídli v meste Nuevo Laredo. Ich najväčším nepriateľom je práve Sinaloa. Kartel si drží status najnebezpečnejšieho a technicky najvyspelejšieho spomedzi všetkých. Znakom Los Zetas je brutalita, medzi ktoré patrí aj dekapitácia, teda oddelenie hlavy od tela alebo tzv. „el guiso“, čo je obzvlášť krutý spôsob popravy. Obeť zaživa posadíte do barelu s 250 litrami nafty a zapálite. Keďže horí nafta pomalšie, po piatich až ôsmich hodinách varu sa z človeka stanú len kosti. V San Fernandu spôsobili nevídané šialenstvo, keď naraz zabili viac ako 190 ľudí. V súčasnosti ovláda 11 mexických štátov. Za zakladateľa nemožno považovať konkrétneho jednotlivca, ale skupinu ľudí, keďže bol založený bývalými vojakmi mexickej armády. Okrem obchodu s drogami, čo tvorí asi 50 % ich príjmov, sa ďalej zaoberajú obchodovaním s ľuďmi a nájomnými vraždami.
