Nahá, opitá dievčina sa nadšená vrhá do vody kvôli nočnému kúpaniu. Netuší však, že pod hladinou striehne nebezpečie....zvyšok je história.
„You´re gonna need a Bigger Boat"
Prišlo leto, začali prázdniny, dovolenková sezóna a s ňou aj výlety k moru. Preto je ideálny čas pripomenúť si v našej rubrike ďalšiu nesmrteľnú klasiku. A tou budú Čeľuste Stevena Spielberga. Prvý blockbuster je aj vyše 40 rokov od premiéry stále považovaný za vrchol svojho subžánru a film, ktorý ako fanúšikovia kinematografie proste musíte vidieť. Započal nové trendy, vydesil milióny divákov a prímorské mestečká vďaka nemu prišli v čase premiéry o množstvo zákazníkov. Počas natáčania však málokto veril tomu, že sa film podarí dokončiť.
Dej je prostý. Letovisko Amity sa chystá na letnú sezónu, z ktorej majú príjmy. Škrt cez rozpočet im urobí ľudožravý biely žralok zaobstarávajúci si potravu pri brehoch pláže. Po niekoľkých tragédiách sa na šíre more vydávajú traja rozdielni muži s úmyslom uloviť ho. Všetci majú inú motiváciu, no cieľ rovnaký. Martin Brody (Roy Scheider) je obyčajný chlap živiaci sa ako náčelník polície. Je otec rodiny, trpí aquafóbiou a jeho manželka mu na cesty balí kinedryl. Úplným opakom je lovec žralokov Quint (Robert Shaw). Ostrieľaný morský vlk chce nebezpečné zviera uloviť kvôli peniazom. Tretí do partie je Matt Hooper (Richard Dreifuss). Mladý ichytiológ z bohatej rodiny sa do nebezpečenstva vrhá hlavne kvôli študijným dôvodom. Práve tieto postavy sú jednou z najväčších výhier projektu. Spielberg nechcel mať posádku poskladanú zo superhrdinov, ale z obyčajných chlapov robiacich si svoju prácu. Tento ťah vyšiel na výbornú, no cesta za úspechom bola omnoho viac tŕnistá, než by sa mohlo zdať.
Predlohou k filmu bol rovnomenný román Petera Benchleyho. Traduje sa historka, že mladý ambiciózny režisér ukradol knihu z kancelárie producentov Davida Browna a Richarda F. Zanucka, prečítal si ju a prišiel s návrhom, že chce jej adaptáciu režírovať. V tej dobe mal za sebou už pár filmov, z ktorých vyčnievalo pár dielov Columba, televízna pecka Duel a relatívne úspešná dráma Sugarlandský expres. Projekt mu bol prisúdený a takmer sa mu rosypal pod rukami. Natáčanie už od samotného začiatku sprevádzali veľké problémy. Mladý, ani nie 30-ročný režisér odmietal točiť v štúdiách a vybojoval si od producentov povolenie vydať sa na vodu. Zapríčinilo to jeden z mnohých problémov. Štáb musel každé ráno cestovať na šíri oceán a výroba sa nadlžovala. Z plánovaných 55 dní sa ich nakoniec vykľulo 159. Plánovaný rozpočet prekročil vyše trojnásobne.
Scenár Carla Gottlieba a samotného autora predlohy sa neustále upravoval, hlavne Benchley často nesúhlasil so zmenami a vedením príbehu. Po rokoch však uznal, že Spielbergova vízia je omnoho životnejšia, než tá jeho. Prepisovalo sa často na mieste a napríklad slávny Quintov monológ o osude Indianapolisu si napísal sám herec s neskorším režisérom Barbara Conana Johnom Milliusom. Situáciu na pľaci neuľahčovali ani vzťahy medzi jednotlivými členmi štábu. Nevraživosť medzi Robertom Shawom a Richardom Dreifussom nebola iba súčasťou filmu. Najväčší problém spôsobovali animatronické modely žraloka. Pôvodný plán bol pracovať so skutočnými žralokmi, nakoniec sa od nich upustilo a filmári svoje rozhodnutie určite mnohokrát oľutovali. Modely boli nefunkčné a pre natáčanie väčšinu času nepoužiteľné. Už počas výroby bol umelý žralok pokrstený menom Bruce, podľa režisérovho právnika. Aj vďaka tomuto problému padlo rozhodnutie samotné monštrum ukazovať čo najmenej.
To, čo sa zdalo byť najväčším handicapom filmu, sa nakoniec ukázalo ako jeho najväčšia prednosť. Už Hitchcock tvrdil, že najdesivejšie je to, čo nevidíme a Čeľuste tento princíp doviedli k dokonalosti. Doteraz existuje otázka, kto prišiel s týmto nápadom. Či to bol samotný Spielberg alebo jeho strihačka Verna Fields. Pri finálnom strihu takisto vznikla jedna z naikonickejších scén filmu. Počas dokončovania Spielbergovi chýbal v scéne so stroskotanou loďou Bena Gardnera nejaký väčší vrchol. Slávny záber s plávajúcou hlavou sa tak točil dodatočne, v bazéne samotnej strihačky. Jeden z najstrašidelnejších momentov kinematografie tak vznikol na poslednú chvíľu. Rovnako kreatívne bola vymyslená práca s kamerou Billa Butlera. Tá bola väčšinu času umiestnená na úrovni hladiny, aby vyvolávala v divákoch pocit spoluúčasti. Podobné rozprávačské fígle sú pre Spielberga bežné. Napríklad jeho E.T. mimozemšťan bol väčšinou snímaný z výšky 10-ročného dieťaťa. Ďalšou neodmysliteľnou osobou stojacou za mimoriadnym úspechom projektu bol skladateľ John Williams. Držiteľ piatich Oscarov zložil jednoduchý až primitívny motív simulujúci pohyb žraloka. Keď ho prvýkrát v pracovnej verzii zahral Spielbergovi, ten si myslel, že si z neho jeho kolega robí srandu. Až po vypočutí v orchestrálnej verzii uznal genialitu tohto nápadu.
Keď bol film dokončený, bolo každému jasné, že drina sa však vo veľkom vyplatila. Už pri prvej projekcii bolo štúdio presvedčené, že má v rukách obrovský hit a pokúsilo sa zaexperimentovať. Na marketing uvoľnilo na tú dobu obrovskú sumu, z čoho bolo 700-tisíc dolárov iba na televíznu kampaň. Rozhodnutie nasadiť film do najväčšieho možného množstva kín takisto nebolo v tej dobe bežné. V polovici 70. rokov štúdiá podobným postupom väčšinou zachraňovali nie príliš vydarené snímky. Ich účelom bolo, aby pravdepodobné prepadáky čím skôr videlo čo najväčší možný počet divákov predtým, než sa rozkríkne, že ide o nepodarok. Universal tým vymyslel súčasný model blockbusterov a predznamenal koniec tzv. nového Hollywodu. Táto taktika sa v spojení s kvalitou výsledného diela bohato vyplatila a celý svet sa po uvedení nestačil čudovať.
Čeľuste sa okamžite stali fenoménom. Ľudia v kine odpadávali a následne s nadšením film dopozerávali a pre veľa z nich nebola prvá návšteva kina ani poslednou. Zrodil sa komerčne najúspešnejší film všetkých čias a túto pozíciu si udržal dva roky, kým Spielbergov kamarát George Lucas nepodnikol výlet do dávnych čias vo vzdialenej galaxii. Tržby sa zastavili na 260 miliónoch z Ameriky a zvyšok sveta pridal ďalších 210 miliónov dolárov. Reakcie kritikov boli takisto nadšené. Prvý hit „večného dieťaťa Hollywoodu" sa doteraz objavuje v rebríčkoch o najlepší film všetkých čias na veľmi vysokých priečkach. Ocenila ho aj akadémia udelením troch Oscarov za najlepší strih, zvuk a hudbu. Štvrtá nominácia za najlepší film ostala nepremenená. Aj napriek tomuto úspechu bol mladý filmár z nenominovania za najlepšiu réžiu sklamaný. Svojej prvej, avšak zďaleka nie poslednej nominácie sa dočkal už svojím ďalším počinom Blízke stretnutia tretieho druhu. Kvôli tomuto svojmu vysnívanému projektu sa spolu s Richardom Dreifussom nevenovali pokračovaniu, ktoré sa začalo po obrovskom triumfe okamžite pripravovať.
Na palubu sa z hereckého obsadenia vrátili Roy Scheider, Lorraine Garry ako jeho manželka a Murray Hamilton si zopakoval úlohu starostu, ktorý sa snaží nebezpečenstvo pred verejnosťou utajiť. Medzi ďalších navrátilcov patrili najmä John Williams a scenárista Carl Gottlieb, tentoraz už bez autora knižnej predlohy. Absencia hlavného tvorcu úspechu sa však na sequeli kvalitívne podpísala. Mladého vizionára nahradil skúsený televízny remeselník Jeanott Schwarc. Podľa zaužívaného pravidla pokračovaní, že všetkého musí byť viac, sa stratila autenticita a z katastofického thrilleru v štýle človek vs. príroda sa stal klasicky prepálený monster movie. Žralok tu tak predvádza rôzne absurdity. Napríklad potopí vrtuľník. Aj napriek svojej povesti však toto pokračovanie nedopadlo úplne zle. Stále ide o remeselne veľmi slušného zástupcu svojho žánru, s pár výbornými scénami, dobrým tempom, výbornou hudbou a charizmatickým hlavným hrdinom. Tržby boli opäť veľmi veľké, no obrovského triumfu svojho predchodcu ani zďaleka nedosahovali. Vyše dvesto miliónov celosvetovo pri desatinovom rozpočte bez problémov stačilo na to, aby si producenti pripísali na svoje konto ďalší veľký hit. Séria teda musela zákonite pokračovať. A trvalo to 5 rokov. Pre fanúšikov a hlavne samotnú značku by však bolo lepšie, keby sa tak nestalo. Ak sa vo filmárskej obci používa ako nadávka slovné spojenie „pokračovanie Čeľustí", je to výhradne kvôli tomu, čo nasledovalo po ešte veľmi solídnej dvojke.
Začiatkom 80. rokov prepukol menší boom 3D a tretie diely známych sérií si často pridávali do názvov tento formát ako marketingový chyták na divákov. Ako môžeme vidieť, za vyše 30 rokov sa v Hollywoode zas tak veľa nezmenilo. Ale k veci. Čeľuste 3D boli eufemisticky povedané strašné. Dej sa presunul z Amity do zábavného parku, z pôvodného obsadenia sa nevrátil nikto a kormidla sa ujal scénograf jednotky a debutant na poli réžie Joe Alves. Pred kameru sa podarilo angažovať nádejného začiatočníka Dennisa Quaida či čerstvého držiteľa Oscara za romantickú drámu Dôstojník a Gentleman Louisa Gosseta Jr. A nikto z nich sa nikdy prácou na tomto projekte chváliť nebude. Príbehovo je to smiešne, ale stále nie až tak, ako vizuálne. Stereoskopický efekt si vybral svoju nepríjemnu daň a ako môžete vidieť na obrázku nižšie, všetky trikové sekvencie vyzerajú príšerne umelo. Navyše sú prekladané samoúčelnými zábermi využívajúcimi priestorový 3D efekt. Komerčne to aj napriek svojej nekvalite nedopadlo úplne katastrofálne, takže účtovníci štúdia patrili k prvej spokojnej skupine spojenej s týmto počinom. Tou druhou boli milovníci zlých filmov, medzi ktorými si získal kultový status.
Ani po tomto potupnom výsledku však séria neskončila. Scenáristi záverečnej časti vytasili absurdnú zápletku o žraločej pomste a výsledok je presne taký, ako by ste očakávali. Debaty o tom, či je horšia trojka alebo štvorka bežne končia humorným porovnávaním, či je lepšie mať kvapavku alebo syfilis. Michael Caine sa na adresu tohto filmu vyjadril v štýle, že ho nikdy nevidel, ale miluje ten dom, ktorý si za honorár z neho kúpil. A vyzerá to tak, že rovnaký prístup mal celý štáb. Legenda dostala ranu z milosti, takže predpoveď z Návratu do Budúcnosti 2 o tom, že sa v roku 2015 dočkáme osemnásteho pokračovania režírovaného synom Stevena Spielberga sa nevyplnila. Ale dočkali sme sa aspoň štýlového teaseru.
Postavenie jednotky nepodarené sequely nezničili. Stále patrí k najlepším filmom všetkých čias a základným stavebným kameňom moderného Hollywoodu. Väčšina žánrových napodobovateľov pracuje s rovnakou štruktúrou deja, no kvalitám originálu sa žiadny nepriblížil. Z mnohých, väčšinou B-čkových variácií, spomeňme aspoň tituly, ako Orca zabiják, Piraňa, Aligátor, Lovci levov alebo nedávny Grizzly. Jeden z nemnohých vydarených pokračovateľov bol takisto legendárny Votrelec vznikajúci pôvodne podľa zadania v zmysle „nech je to ako Čeľuste vo vesmíre". Čeľuste sú však iba jedny. Napínavé, svižné, prekvapujúce a takmer nestarnúce. Raz za čas sa oplatí si túto krásu opakovane pripomenúť. A kto ich nevidel, mal by to čím skôr napraviť.
Videli ste už túto slávnu klasiku? Ako na vás vyše po 40. rokoch od uvedenia pôsobila?
A dali ste šancu aj pokračovaniam?
Napíšte nám o tom v diskusii.
