Aký je najnovší film slávneho režiséra Stevena Spielberga?
Čo všetko sa dá zachytiť a odhaliť filmovou kamerou? Čo musí človek obetovať pre to, aby vytvoril umelecké dielo? Steven Spielberg, jeden z najväčších režisérov všetkých čias, tvorca nezabudnuteľných snímok Schindler’s List, Saving Private Ryan či Jaws, sa vracia vo svojej novinke hlboko do minulosti a ponúka vyčerpávajúce odpovede na tieto otázky.
Nakrúcanie tejto snímky určite nebolo vždy práve najpríjemnejšie, pretože sa v nej Spielberg divákom odhaľuje až na kosť. Dráma The Fabelmans je čiastočne autobiografickou snímkou. Reflektuje teda Spielbergov život, konkrétne obdobie detstva a dospievania. Režisér v nej spomína na ľudí, ktorí ho formovali, najviac ho naučili a dodali mu odvahu aj potrebné skúsenosti.
Ak teda čakáš, že na plátne uvidíš, ako nakrúcal svoje najznámejšie veľkofilmy, musíme ťa sklamať. Uvidíš však všetko predtým a vlastne je to omnoho podstatnejšie, pretože sa na Spielberga zrazu budeš pozerať úplne inými očami než doteraz a oveľa viac pochopíš jeho neskoršie motivácie, konanie či výber tém v rámci filmovej tvorby.
Intímna štúdia o rozpadajúcej sa rodine
The Fabelmans nie je epickou jazdou ako napríklad Ready Player One či West Side Story z posledných rokov, ale skôr intímna štúdia o rozpadajúcej sa rodine. Hoci v nej na prvý pohľad vyzerá byť všetko v poriadku, pod pokrievkou to vrie, až dôjde k nevyhnutnému vykypeniu.
Spielberg rozpráva príbeh mladíka Sammyho Fabelmana (Gabriel LaBelle) a celej jeho rodiny, ktorá sa neustále musí sťahovať, pretože otec každú chvíľu mení zamestnanie. Zatiaľ čo otec Burt (Paul Dano) je skvelý elektroinžinier, ktorý si myslí, že Sammyho vášeň pre film je stratou času, matka Mitzi (Michelle Williams) je klaviristka a umelkyňa, ktorá syna chápe a podporuje na ceste k vysnenej kariére.
Sledujeme vzlety a pády mladého filmára, bolestné skúsenosti, prvé lásky aj sklamania, xenofóbne šikanovanie pre jeho vierovyznanie či odhalenie milostného trojuholníka, ktorý sa podpísal pod rozpad šťastnej rodiny. Otvoriť sa takýmto spôsobom divákovi chcelo obrovskú guráž. Niet sa čo čudovať, prečo 75-ročný režisér čakal s nakrútením tejto snímky tak dlho.
Rozlúčka s kinematografiou?
Zároveň to trocha vyzerá tak, akoby sa chcel s nami rozlúčiť a uzavrieť dlhočiznú kapitolu tvorby. Pravdupovediac, ak by bol toto skutočne Spielbergov posledný film, bola by to naozaj krásna a poctivá rozlúčka. Nemaľujme však zatiaľ čerta na stenu a poďme si trocha zanalyzovať, čo v jeho novinke funguje a čo nie.
Začnime najskôr pozitívami. Spielberg postupne rafinovane spracúva diváka tak, aby sa čo najviac dokázal stotožniť s postavami a dokázal pochopiť zmysel ich činov. Najviac si jednoznačne obľúbiš Sama, ktorý stvárňuje mladého Spielberga.
Najmä preto, že sa naň len 20-ročný herec Gabriel LaBelle veľmi podobá. Svojím výkonom rozkopol dvere na tom najvyššom poschodí hollywoodskeho mrakodrapu a nepochybne si zabezpečil úlohy v ďalších skvelých filmoch. Americký režisér mu dal dostatok priestoru a zároveň ho perfektne naviedol na to, aby zo seba vydal maximum.
Najviac sa potešia najskalnejší fanúšikovia Spielberga
Autor série o Indianovi Jonesovi či kultovej sci-fi drámy E.T. odviedol vo svojich Fabelmanovcoch opäť poctivú filmárčinu. Na tú sme si už pri ňom, koniec koncov, zvykli. Formálne jasne odkazuje na diela klasického Hollywoodu, na ktorých vyrástol a vďaka ktorým sa tak vášnivo zamiloval do kinematografie.
Tentoraz je však Spielberg, pochopiteľne, osobnejší. A tu sa paradoxne dostávame k hlavnému problému jeho novinky, ktorým je príliš dlhá minutáž. Tým, že sa režisér snažil vo filme obsiahnuť čo najviac zo svojho detstva, občas sa akoby pozabudol a ukázal aj to menej zaujímavé, čo bude baviť pravdepodobne asi len jeho úplne najskalnejších fanúšikov.
Fabelmanovci strácajú miestami dych a majú viacero zbytočných scén. Našťastie ich prebíjajú tie so skutočnou silou, ktoré nechávajú diváka nemo sedieť v kinosále a prinútia ho premýšľať nielen nad Spielbergovým životom, ale aj tým vlastným, pretože či chceme, alebo nie, všetci sa v ňom nejakým spôsobom nájdeme.
Aj preto najnovšej snímke Stevena Spielberga udeľujeme úctyhodných sedem a pol bodu z desiatich. A ak patríš medzi tých, ktorí by chceli do režisérovho života nahliadnuť ešte viac, určite si pozri dokument Spielberg od Susan Lacy z roku 2017.
