Alebo ako trpeli previnilci.
K dávnym časom bezpochyby patria aj nepríjemné tresty v podobe krutého mučenia. Okrem trýznenia je však znepokojivá myšlienka aj to, že okrem pápežskej buly z roku 1816 bolo mučenie oficiálne zakázané (aj vďaka masovým protestom) až v roku 1948. Deklarácia ľudských práv OSN tak konečne chráni väčšinu svetového obyvateľstva pred nástrahami krutých trestov. No v čase pred 20. storočím sa konali často ešte zvrátenejšie metódy, než tu spomenieme, tie na vás čakajú v tomto článku.
Aj keď ide o nazretie do pomerne hlbokej minulosti, určite nezaškodí spoločne sa pozrieť na hrozby, ktoré na nás v tej dobe mali potenciál číhať.
Vaňa
Ak si si teraz ironicky pomyslel "Čo by sa asi tak mohlo stať v takej drevenej kadi?", spáchal si obrovskú chybu. Vanička je totiž len zlomkom trestu. Odsúdený bol do nej vohnaný nahý a časti tela (obľúbené boli tvár a genitálie) mu natreli medom, mliekom a inými pre hmyz lákavými dobrotami. Z vane mohla odsúdencovi trčať iba hlava a zakázaný bol všetok pohyb. Nezvyklo trvať dlho, kým prišiel hmyz a spôsobil odsúdencovi ukrutné muky.
V extrémnejších prípadoch odsúdeného niekoľko dní kŕmili, až do stavu, kým doslova neplával vo vlastných výkaloch. Vtedy mu prestali dávať jesť a skôr, ako umrel hladom, bolo jeho telo rozložené a zožrané larvami. Tento vyslovene delikátny spôsob trýznenia si v druhom prípade vychutnávali aj vždy prítomné stráže (mís bolo vedľa seba viac).
Sicílsky býk
Tu už máme šancu postrehnúť trochu zmyslu pre detail. Princíp je totiž skoro primitívny. Do obrovskej mosadznej konštrukcie býka sa cez dvierka na jednej zo strán napchal kandidát na mučenie, vchod sa zavrel a zablokoval a prišiel na rad oheň. Mosadzný býk sa rozpálil a obeť sa v ňom doslova zaživa upiekla. Tu však prichádza na svetlo jemná extravagancia tejto metódy. Celá stavba je navrhnutá tak, aby krik mučeného znel ako ručanie býka; to odôvodňuje aj tvar konštrukcie. Pôvod tohto vynálezu je neznámy, okrem Sicílie je veľkým kandidátom aj Grécko.
Prebodnutie
Ďalší viac než extrémne krutý spôsob mučenia - prepichovanie. Aj keď názov indikuje jednoduché vpichnutie niečoho ostrého do tela obete, tak jednoduché a "málo bolestivé" to ale nie je. Odsúdený mal tú česť byť pripevnený k hrotu tyče s mimoriadne zaostreným koncom. Tú potom vztýčili a obeť sa začala šúchať čoraz nižšie a nižšie, pričom palica s ostrým hrotom bola čoraz hlbšie v jeho tele. Dlhé bolo aj utrpenie prebodávaného - ten sa totiž skĺzaval dosť pomaly a niekedy zomrel až po troch dňoch.
Kacírska vidlica
Je to presne tak, ako naznačuje obrázok. Obeti ľudskej krutosti neustále hrozí prebodnutie. A to v stave, kedy ju po odsúdení priviažu k stromu aj na niekoľko dní a dotyčný sa nemôže ani pohnúť, aby sa mu mimoriadne ostré konce vidlice nezabodli do tela. Jedna časť vidlice smerovala pod bradu a druhá na vrchnú časť hrude. Aby toho nebolo málo, obeť mala okolo krku akýsi obojok. Ten bol zatiahnutý na doraz a obeť pomaly priškrcoval.
Judášova kolíska
Toto už je naozaj odporné. Ťažko povedať, či ide o horšiu alebo lepšiu verziu vyššie spomínaného prebodnutia, no tentokrát obeť nesmeruje náhodne vybranou časťou tela dole po palici, ale svojim análnym otvorom sa nabodáva na ostrú pyramídku v rohu budovy. Osoba je navyše nepríjemné spútaná lanami tak, aby visela a jediným podporným bodom bola práve pyramída. Pomalú smrť mohli ešte spríjemniť rôzne infekcie, ktoré na zariadení ostali po predchádzajúcich používateľoch, kedže čistenie tohto vynálezu nebolo na dennom poriadku.
Ostnatý obojok
Opäť ďalší výmysel zo série pomalých smrtí. Tentokrát to je obdoba kacírskej vidlice, na rozdiel od nej je však v tomto prípade v ohrození celý krk a obmedzený je akýkoľvek pohyb, dokonca aj prehĺtanie. Okrem toho, že odsúdený má na krku túto dekoráciu, je tiež vďaka nej pripevnený k stene, najčastejšie vo veľmi nepohodlnej výške. Ostnaté obojky však vyšli z módy veľmi rýchlo, kedže obeť tu mala pri troške vytrvalosti možnosť utiecť s prežiteľnými zraneniami.
Prepílenie
V závere prichádzame k už naozajstnému extrému - prepíleniu. Údajný zločinec bol zavesený na hradu, kde ho dvaja kati prepílili. Výmysel však "vynálezci" Španieli doslova vypimpovali a dokázali tak z obyčajného procesu spraviť poriadnu neobľúbenosť. Tak napríklad - obeť zvykli prepíliť len po oblasť brucha, samozrejme preto, aby trpela čo najviac. Obyčajné rozpolenie podľa autorov zrejme nestačí. Z toho titulu sa ľudia vešali dolu hlavou - krv im natiekla do hlavy a okrem krvácania z nosa, závratov či bolesti hlavy, nestihli tak rýchlo vykrvácať. Sofistikovaný spôsob bol neskôr tak obľúbený, že pod hradu bola vybudovaná jama, či dokonca prípoj na kanalizáciu, ktorá krv rýchlo odvádzala. Aj napriek zdanlivo rýchlemu procesu mohol visiaci umierať aj tri dni.
Ak ťa článok zaujal, pravdepodobne sa môžeš tešiť aj na pokračovanie. Posvietime si na naťahovanie, drvenie končatín alebo slávnu gilotínu.
