"Tá bolesť bola neznesiteľná, neskutočné pištanie v ušiach."
Dlhšie sa u nás neobjavil článok rozoberajúci niektoré aspekty spánku a zároveň sme dlhšie neuverejnili žiadny sumár snov ako takých, a preto je najvyšší čas obnoviť obidve sekcie súčasne. Keďže so spánkovou paralýzou mnohokrát súvisia aj rôzne halucinácie, pozrieme sa bližšie na tieto preludy, avšak pokúsime sa vyhnúť teóriám o nadprirodzených bytostiach zasahujúcich do nášho spánkového režimu. Pre pripomenutie, tu nájdete celistvý príspevok o spánkovej paralýze a tu predchádzajúce denníky snov.
Ak máte v pamäti natoľko zaujímavý príbeh, že sa oň chcete s nami podeliť, pošlite svoj zážitok na [email protected]. Čím viac si z neho pamätáte, tým lepšie. Tiež by som chcel zdôrazniť, že okrem opisu nám môžete poslať aj prípadné okolnosti, ktorými bol sprevádzaný, ako napríklad nezvyčajné/paranormálne javy, ktoré sa diali vo vašom okolí a podobne.
Štatistiky odhadujú, že pokiaľ sa vám prihodí spánková paralýza, je približne 20% šanca, že sa počas jej priebehu stretnete s halucináciami. Zvyčajne ich váš mozog projektuje do skutočného fyzického prostredia, v ktorom sa nachádzate, a keďže ide o paralýzu, takmer s istotou nadobúdajú desivý charakter. Ich správanie je natoľko “autentické”, že v kombinácii s paralyzovaným svalstvom a návalom strachu ide o najhorší zážitok v rámci bdelého snenia.
Niektoré podoby paralýzy
Šepkanie do ucha: Zvuková halucinácia, pri ktorej nevidíte dotyčnú osobu, avšak cítite jej prítomnosť. Miesto obyčajného rozprávania vám šepká do ucha nenávistné veci, čo len umocňuje hrozivý zážitok.
Votrelec: Zreteľne vidíte prítomnosť cudzej postavy, ktorá sa môže vymykať realite nadmerným či nízkym vzrastom, absenciou odrazu nejakého svetla, alebo vidíte len obyčajný tieň (napríklad cez sklenenú výplň dverí).
Fyzický kontakt: Démon alebo prelud ak chcete, vám sedí na hrudníku alebo niektorej časti tela (stáva sa najčastejšie počas spánku na chrbte) a fyzicky na vás “útoči”, napríklad v podobe škrtenia, obrovského tlaku na hrudníku a podobne.
Opustenie tela: Hovorí sa, že spánková paralýza je vstupnou bránou alebo tiež odrazovým mostíkom k opusteniu tela, astrálnej projekcii či lucidnému snívaniu. Profesor, doktor a tiež autor publikácie “The Terror That Comes in the Night”, David Hufford, tvrdí, že opustenia tela nastáva najčastejšie po paralýzach, ktoré trvajú aspoň dve minúty. Predtým si teda budete musieť čo-to vytrpieť.
Počas REM fázy spánku, kedy vaše telo ochrnie, sa taktiež spomaľuje dýchanie, tepová frekvencia a iné telesné funkcie. Pri návale strachu a adrenalínu by ste však automaticky chceli zrýchliť váš dych a okamžite načerpať do pľúc veľké množstvo vzduchu rovnako ako sa s adrenalínom zrýchľuje tlkot srdca. Predom naprogramované plytké dýchanie ale nedokážete ovplyvniť a preto váš mozog môže tento pocit bezmocnosti nie len v rámci dýchania prekrútiť na myšlienku, že vás oná zlá entita škrtí a sedí vám na hrudníku. Ďalšou možnosťou je obyčajná domýšľavosť spojená s návalom strachu. Prvých pár okamihov spánkovej paralýzy sa nemusí vyznačovať žiadnou konkrétnou halucináciou, avšak strach vám navodí pocit, že nie ste sami. Postupne sa pocit prítomnosti ďalšej osoby pretvorí do živšej halucinácie.
Poznáme dva typy halucinácií spojených so spánkom: hypnogogickú a hypnopompickú. Prvá z uvedených sa objavuje počas zaspávania a môže byť súčasťou spánkovej paralýzy. V tomto spojení spôsobuje strach v oveľa väčšom množstve a už asi tušíte v akých podobách. Hypnopompická halucinácia sa tvorí pri prebúdzaní, avšak je jedno, či sa vaše telo prebúdza ráno alebo o druhej v noci. Opäť sa môže viazať s paralýzou. Bežný hypnopompický jav zahŕňa pocit pádu, prípadne videnie geometrických tvarov v miestnosti počas prvých sekúnd prebúdzania.
Tomáš Krejčí: Spím a zrazu neskutočná, tresknúca bolesť hlavy, tá bolesť bola neznesiteľná, neskutočné pištanie v ušiach. Nevedel som, či je to realita alebo sen, ale bolo to veľmi skutočné. Veľmi som sa bál, že umieram. Býval som sám, tak som si uvedomil, že ma tu ani nikto v dohľadnej dobe nenájde, že aj keby to bola nejaká mozgová príhoda, tak by mi nepomohol. V sne som sa presvedčil, že musím zabojovať, vstať a doplaziť sa aspoň na chodbu v paneláku medzi bytmi, že ma tam niekedy niekto nájde. Bojoval som so sebou, všetko išlo strašne ťažko, hlava neskutočne bolela, ale nejak sa mi podarilo vstať, ale v tom sa mi podlomili nohy a padol som na zem hneď pri posteli. Pri páde som si silno udrel hlavu, tu ranu som doslova cítil, objavilo sa mi biele pred očami. Môj koniec. V tom som sa prebral a ležal som presne v tej polohe, v ktorej "sen" začal.
Patrik Novák: Prečetl jsem si pár článků a musím říct, že některé z nich jsou přehnané a určitě vymyšlené. Poprvé, když jsem zažil reálný sen (jako bych spal ale oči jsem měl otevřené), jsem jen zahlédl zpoza rohu na mě vykouknout něco, co připomíná obrys mimozemšťana (velice tenká černá silueta). Připisuju to mému podvědomí, jelikož jsme s bývalou přítelkyni tenkrát měli období pouze a jen hororových filmu. Nicméně jsem si řekl, že si se mnou jen hraje moje hlava. O pár dní později se mi ale zdálo totéž s tím rozdílem, že byla tma, já jako kdybych nespal, cítil jsem vedle sebe spíci expřítelkyni a zničehonic sem měl pocit, že je tam ještě něco. Něco, z čeho jsem cítil zlo, energii, co vyvolávala strach až do samé podstaty mé osoby. V ten moment až jsem zjistil, že se nedokážu pohnout až tehdy nastoupil panický strach a psychická agónie, která mě vzbudila tak vyklepaného jako nikdy předtím. Říkám, stalo se to tak 3x a 2x z toho byla noc (i na jiných místech, kde jsem trávil noc, jsem dokázal rozpoznat černou siluetu, ze které jsem měl strach) a jednou mi to přišlo opravdu zvláštní, protože bylo slunečné odpoledne, ale já viděl temnou noc. Dík za přečtení, ale po těch článcích od lidí, co to evidentně přehánějí, mi to nedalo nenapsat.
Jakub: Práve som pár minút po zobudení zo sérií dvoch spánkových paralýz za sebou. Je pravda, že spánková hygiena a stres sú pozvánkou paralýzy do snenia, avšak keď už to zažívam, viem uveriť aj v peklo. Pocit neskutočne silných vibrácií, zvuk klasického pískania v ušiach, ktorý nepríjemne priberá na intenzite a samozrejme neschopnosť sa hýbať a kričať. Takáto bezmocnosť plus pocit prítomnosti niečoho nepríjemného až zlého viem prekonať jedine zatínaním samého seba, aby som otvoril oči a následne hýbal končatinami. Nie je to moc často, niekedy 3x za mesiac, niekedy pol roka nič, avšak tento stav poznám už od detstva. Nemávam zrakové halucinácie, ale svoju prvú paralýzu si pamätám, že som dokázal na posteli sedieť, avšak hýbať som sa nemohol a z postele som mal výhľad cez okno na dvor. Tmavú noc prerušil zvuk akoby pršania a nad dvorom poletovala 2-3m široká žiarivá guľa. Spravil som si takým samoštúdiom prehľad z viacerých či už vedeckých, duchovnejších alebo parapsychologických názorov a osobne si myslím jednu vec. Myseľ je neprebádaný oceán a je možné, že niekedy v budúcnosti sa podarí vedecky dokázať naše duchovné schopnosti, ktoré v tejto unáhlenej dobe nie sme schopní vnímať a využívať. Avšak, ak sa vám toto stane, premýšľajte skôr skepticky - vaša príčina je zrejme zle rozložený spánkový cyklus.
