Režisér Transformerov a Skaly prichádza so svojím najambicióznejším filmom.
Po rokoch strávených nad zbytočnými pokračovaniami Transformerov nás akčný boh Michael Bay (som jeho veľkým fanúšikom, to len tak pre poriadok) pred tromi rokmi potešil svojou šialenosťou Pain and Gain. Bolo to drsné, nápadité, našlapané a s neuveriteľnou chuťou natočené dielo. Nebol to síce akčný film, ale ukázalo sa, že majster je stále vo forme a má čo ponúknuť. Predvlani nás síce potrápil ďalším sequelom svojej robotickej ságy, no jeho ďalší projekt bol vo fanúšikovských kruhoch spojený s veľkými očakávaniami. Režisér Skaly a Bad Boys sa totiž vrátil tam, kde mu to svedčí najlepšie. K čistokrvej akcii. A dostali sme možno niečo trochu iné, čo sme čakali. Ale o tom si povieme o chvíľu.
13 Hodín: Tajní vojaci z Benghazi je natočené podľa skutočných udalostí. 11. septembra 2012 sa v Lýbijskom meste z podnázvu odohral útok na americké veľvyslanectvo. V okolí nebola žiadna vojenská podpora a zasiahnuť tak musela šesťčlenná skupina vojakov, ktorá sídlila na neďalekej utajenej základni CIA. Celá táto záchranná akcia však nebola oficiálne schválená a vojenská jednotka konala na vlastnú päsť. Snímka je rekonštrukciou týchto udalostí trvajúcich 13 hodín a zároveň adaptáciou knihy, ktorá bolo podľa nich napísaná.
Zo začiatku je Bay prekvapivo rozvážny. Pomaly predstavuje charaktery a buduje paranoidnú atmosféru toho, že každý môže byť potenciálnym útočníkom. A aj vďaka sympatickým hercom (na čele s neobvykle obsadeným komikom Johnom Krasinskim) sa mu to darí veľmi dobre. Je to pôsobivé, napínavé a postavy dostatočne cool a sympatické, aby sme s nimi chceli tráviť svoj čas v kine. Po tejto expozícii prichádza to, na čo sme sa najviac tešili. S ústredným útokom začne dlhá akčná scéna plná závažných rozhodnutí, adrenalínu a výborných momentov. Bay má akčné remeslo pochopiteľne v malíčku. Všetko to úžasne šlape. Strih je špičkový. Zimmerov žiak Lorna Balfe (Terminator: Genysis) v správnych momentoch dokáže pritvrdiť aj uvoľniť, a aj keď sa žiadných výrazných motívov nedočkáme, v kombinácii so zvukovými efektami to znie perfektne. Kamera držiteľa Oscara za Gejšu Diona Beebeho sa viac než na efektné obrázky snaží pôsobiť čo najrealistickejšie. Tu však nastáva trochu problém. Krásne filmové kompozície, ktoré poznáme z predchádzajúcich Bayovich počinov, sú nahradené lacným digitálom, ktorý pripomína Mannovky Collateral a Miami Vice, ktoré odsnímal rovnaký kameraman. Michael Bay dospel a snaží sa natočiť seriózny film, ktorý sa možno snaží o nejaký druhý plán. A to mu úplne nesvedčí.
Na poli filmových rekonštrukcií dramatických udalostí je v súčasnosti kráľom Paul Greengrass so svojimi peckami Krvavá nedeľa, Let číslo 93 a Kapitán Phillips. A v rámci výstavby deja ich tento počin pripomína. Väčšina filmu sa drží pri zemi, s patosom sa prekvapivo šetrí, akčné scény nepripomínajú efektný balet, ale sú zámerne chaotické, neprehľadné a drsné. Občas však vystrčia rožky režijné postupy pripomínajúce Pearl Harbor a Armageddon. V týchto momentoch je na plátne všetko, prečo (ne)máme filmy tohto bývalého klipára radi. Patetické rozhovory, štýlové spomalovačky, klipárske frajerinky pozostávajúce z originálnych rakurzov kamery a vynaliezavého strihu. Aby to nestačilo, tak je to tak obrovské military porn, že aj ten najaktívnejší pacifista má chuť si okamžite poslať prihlášku do armády.
RECENZIA: Ambulance
17. marca 2022, 13:30
To, že pokus o autenticitu s agresívnou formálnou stránkou môže úžasne fungovať, ukázal už Ridley Scott vo svojej klasike Black Hawk Down. A práve s týmto počinom bude tento film najčastejšie spájaný. Bayovi však chýba elegancia a drive pôvodom írskeho dokumentaristu a takisto presah a kompaktnosť Scottovho diela. No snímka trpí aj ďalšou u Baya tradičnou a omnoho zásadnejšou vadou na kráse. Prepálenou stopážou. Takmer dve a pol hodiny je na film s podobne riedkou zápletkou príliš. Posledná tretina navyše negraduje tak, akoby mala. Dovtedy miestami skutočne strhujúci film začína stagnovať a kvôli spätosti s realitou nedokáže ponúknuť adekvátne vyvrcholenie. Absencia veľkého finále tak spôsobuje, že záver ide trochu do stratena, no deň po projekcii to stále intenzívne doznieva a už sa teším na opakované zhliadnutie. Pretože podobne vydarených akčných adrenalínoviek nie je nikdy dosť.
Tajní vojaci z Bengházi sú aj napriek relatívne nízkemu rozpočtu (50 miliónov dolárov) autorsky najambicióznejším a paradoxne aj najtradičnejším počinom Michaela Baya. Bola by škoda na neho hádzať špinu, iba kvôli tomu, že snímka nie je tým, čím mohla byť - veľkým comebackom na trón akčného kráľa Hollywoodu. Pretože podobných medzizastávok medzi Transformermi by malo byť oveľa viac a slabé komerčné výsledky naznačujú, že režisér sa potrebuje medzi fanúšikmi rehabilitovať, nech neostane niekým, kto svoj obrovský potenciál premárnil sériou inšpirovanou hračkami. 7,5/10
