Ivan precestoval už nejednu destináciu, no nie len za účelom rekreácie... bol totiž profíkom. V počítačových hrách.
Dnes sme si prichystali rozhovor, ktorý ťa trochu prenesie do sveta hier. Nepôjde o bežné sedenie za počítačom, ale dostaneme sa k turnajom, trochu sa dotkneme aj cestovania či turizmu a zároveň sa dozvieš niečo o tom, aké je to byť profíkom v oblasti elektronických športov. Jedným z nich bol aj Ivan Lazarov, v hernom svete známy pod nickom Dev1. Momentálne sa venuje už iným veciam, no to všetko ti prezradí on sám.
Ahoj Dev1, vo svete CSka ťa ľudia poznajú, ale čo by si o sebe povedal našim čitateľom?
Ahoj, predpokladám, že čitatelia Refresheru ma nebudú poznať. Takže volám sa Ivan Lazarov, narodil som sa a aj žijem v Bratislave. Mám 26 rokov a od kedy si pamätám, tak sa venujem hrám a počítačom ako takým. Chodil som na masmediálku a University of Business School. Aktuálne pracujem pre ESET a mám vlastnú hernú značku DEV1S, keď sa už v tom svete gamingu hýbem cez jednu dekádu. Verím, že mám dostatok skúsenosti vybudovať v tomto segmente niečo zaujímavé a veľké.
Ku hraniu ťa naviedol tvoj starší brat, čo bolo relatívne dávno – takmer 16, 17 rokov dozadu. Kedy si si uvedomil, že sa tomu chceš venovať aktívnejšie?
Veru relatívne dávno, je to už neuveriteľných 17 rokov a keď sa tak obzriem, je to teda pekne dlhá doba. Až sa čudujem ako to všetko ušlo. Uvedomil som si to v momente, keď som si začal všímať, že sú všetci okolo mňa v tej hre dáki zlí.
Ako vnímali rodičia tvoj koníček? Nebolo problém skĺbiť školu a hranie?
Ako každý rodič, čo sa aspoň trocha zaujímal o svoje dieťa. Samozrejme mama to nebrala úplne ideálne. Začal som pomerne dosť skoro, takže prvé roky hrania boli utrpenie pre nás oboch. Pre mamu, pretože som nečakane trávil príliš veľa času za počítačom a pre mňa, paradoxne preto, že mi to nechcela dovoliť. Ale zlé obdobie prehrmelo, ja som trocha vyrástol a už som začal chodiť aj na súťaže. Mama si uvedomila, že možno v tom bude "niečo viac" a čudujme sa svetu, ono v tom "niečo viac" naozaj aj bolo.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Dev1 na ASUS Extreme, bratislavské Ufo
Bol si zakladateľom jedného z najlepších tímov u nás, FU.sk. Vedel by si nám prezradiť niečo viac? Ako to bolo s hľadaním tej správnej partie, tréningy či úspechy, kedy symbióza piatich hráčov v tíme prináša vytúžené ovocie... Medzi hráčmi u nás a v Česku totiž FU.sk nebolo celkom obyčajné meno.
Tá správna partia si našla mňa, v tomto som mal veľké šťastie a asi trochu za to mohol aj môj zvláštny štýl hrania. Dákym zázrakom som sa ocitol medzi partiou ľudí, čo boli o niekoľko rokov starší a zobrali ma pod svoje krídla. Bol som zdravo drzý a stále lepší ako ostatní a vďaka tomu sa mi podarilo spojiť s Radom Bratinkom (in-game uNreaL) a spolu sme založili FU.sk. Samozrejme, že sme sa nestali najlepší zo dňa na deň, boli to dni, týždne, mesiace, dokonca roky aktívneho hrania a trénovania a hľadania tej správnej päťky. Nakoniec sa nám to podarilo, perfektne zložená pätica ľudí sa našla a vyústilo to do toho, že sme boli jednu dobu neporaziteľní.
V tej dobe ste boli aj platení a mali ste aj vlastný dom, kde ste trénovali, asi ako jedni z mála hráčov na našej scéne. Dnes je to snom viacerých mladíkov.
V tomto sme mali trocha šťastie a znova zaúradovala moja zdravá drzosť a arogancia. Jeden bohatý pán z Prahy sa rozhodol podporovať gaming a rozhodoval sa medzi českým tímom a našim tímom. Po dlhom prehováraní, že nemá nad čím vôbec premýšľať, že nikoho lepšieho v Česku a na Slovensku nezoženie, som ho presvedčil, aby nás začal podporovať a zabezpečil nám naozaj snové podmienky - od prenájmu trojposchodovej vily v Bratislave s vlastnou posilkou, biliardom a priestorom pre aj 5 tímov (zdravím domáceho) až po úplne nové, nadupané počítače, spolu s platom pre každého jedného člena tímu. Vtedy som mal asi 16, takže vcelku slušná brigáda, krásne bezstarostné časy mládežníckeho života. Ale na druhej strane, moji rovesníci sa pravdepodobne v piatok večer niekde opíjali v meste a ja som tvrdo trénoval, aby som sa dostal na majstrovstvá sveta do Seattlu. Aj som sa dostal, takže by som to určite za žiadne mesto a alkohol v tom čase nevymenil.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Dev1 v Seattli, rok 2007
Ty si profesionálnu kariéru ukončil už predtým, ale nie je to tak dávno, čo FU.sk zažilo akési znovuzrodenie. Vrátil si sa k „amatérskemu“ hraniu, teda podľa tvojich slov spred takmer dvoch rokov: „Náš hlavný evil cieľ je robiť peklo teamom, čo plánujú aktívne trénovať, zatiaľ čo my sa pravdepodobne budeme stretávať 5 minút pred zápasom.“ Otázka znie, nelákalo (alebo neláka) ťa profesionálne hranie naspäť? Myslím taký ten team spirit, pocit víťazstva po tvrdom makaní, spoločné trénovanie a všetko s tým spojené. Či už sme z toho vyrástli?
Heh, tak tento slogan je troška staršia záležitosť, to bolo ešte keď sme si s Tomášom Hrádekom (in-game barb1) povedali, že bez dákeho väčšieho tréningu budeme hrávať ligy a turnaje v novej hre CS:GO a budeme vďaka skúsenostiam, čo máme, robiť zle hráčom a tímom, čo to denne trénujú. Keďže sa tá hra dosť podobala na starú dobrú 1.6, tak sme si mysleli, že by sa to dalo a smutné a zároveň vtipné bolo, že sa to aj naozaj dalo.
No a aby som ti aj odpovedal na tú druhú otázku, či som z toho vyrástol... nie nevyrástol. Mám akúsi druhú hernú pubertu a začiatkom nového roka som začal znova aktívne hrávať. Rok 2015 bol pre mňa v znamení komentovania a rok 2016 by som rád začal znova aktívnejšie hrať a znova okúsiť pocit výhier, ale aj prehier a všeobecne ten „spirit“ turnajov. Ale určite plánujem pokračovať v komentovaní, mám na neho neskutočný ohlas a ľuďom sa páči hlavne môj hyperaktívny štýl rozprávania alias „Devinem mode“. Tak prečo nerobiť zároveň aj niečo, čo ľudia ocenia? Chcem sa ale viac sústrediť na aktívne hranie, dopomôže mi to aj k vývoju vecí, ktoré plánujem predávať pod mojou novou značkou DEV1S.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Okuliare DEV1S čaká sľubná budúcnosť
Čo hovoríš momentálne na Counter-Strike? Predsa, je to legenda na ktorej vyrástol asi každý, no pôvodnej 1.6ke už dávno odzvonilo a momentálne dominuje Global Offensive.
Je to naozaj hra hier, nepoznám moc chalanov od ročníkov 80 po 99, čo by aspoň trocha nevedeli o akú hru sa jedná. 1.6 je samozrejme už dávno minulosť a aktuálne sa vo veľkom hrá CS:GO, je to už dobre vyladená hra a konečne sa gaming vo svete začína presadzovať ako legitímna aktivita. Za všetko môže samozrejme stream a obrovské čísla divákov. Firmy si začínajú uvedomovať silu tohto nového fenoménu, takže si myslím, že sme pred zrodom úplne nového odvetvia. CSko a všeobecne progamingové hry majú v sebe neskutočný potenciál a za chvíľku zatienia aj veľké športy.
Hrávaš aktívne aj naďalej, alebo už iba komentuješ a trénuješ?
Ako som teda spomínal vyššie, od nového roka som začal znova aktívne hrať ale určite chcem aj komentovať, akurát už budem viac selektovať, čo budem komentovať a budem sa sústrediť skôr na väčšie akcie.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Dev1 spolu s kolegami na Majstrovstvách Českej republiky v počítačových hrách 2014
Čo bol podľa teba tvoj najšťastnejší moment v kariére a naopak, ako si pamätáš na najhoršie chvíle počas hrania?
Tých bolo strašne veľa. Všetky vyhrané INVEX turnaje. Prvý INVEX má svoje čaro, lebo to bol môj prvý veľký vyhraný turnaj, posledný INVEX zasa preto, lebo sme získali nečakane hattrick, no a potom aj rôzne kvalifikácie na majstrovstvá sveta do krajín ako Seattle, Paríž a podobne, to naozaj poteší. Najhoršie chvíle si našťastie nepamätám a to je krásne na živote, že prevládajú v pamäti len tie pekné chvíle. Určite dáke prehrané turnaje, ktoré sme mali vyhrať alebo tak, ale nič konkrétne. Mam tendenciu si zlé veci nepamätať a sústrediť sa na tie dobré.
Škandály týkajúce sa podvádzania nemíňajú ani túto sféru. Nájdu sa podľa teba aj v súčasnosti profi hráči, ktorých by sme pokojne mohli označiť ako cheaterov?
Samozrejme, už sa veľakrát stalo, že top hráč sveta bol odhalený a určite je takých ešte veľa. Označovať ale určite nikoho nechcem, bolo by to maximálne neprofesionálne a v tomto prípade tiež musí existovať prezumpcia neviny.
Chýba autor/zdroj fotografie!
INVEX 2007
Dostať sa na profesionálnu úroveň, najmä pri elektronických športoch, rozhodne nie je jednoduché. Myslíš, že aj na Slovensku sa nájdu takí, ktorí majú reálnu šancu uspieť?
Myslím si, že neexistuje žiadna aktivita na svete, pri ktorej dostať by bolo jednoduché sa dostať na profesionálnu úroveň. To platí samozrejme aj pri hrách. Sú za tým roky driny a štipka talentu. Aktuálne má Slovensko čerstvo druhého najlepšieho hráča v CS:GO na svete. Podľa rankingu HLTV.org je ním Ladislav „GuardiaN“ Kovács, živo si pamätám ako som malého Laca (ja som mal až o 2 roky viac) v bratislavskom Storme naháňal nožíkom na turnaji a pozrime sa dnes. Všetko sa dá, keď naozaj chceme a myslím si, že my sme v športoch dôkazom, že aj taká malá krajina ako je Slovensko dokáže vychovať perfektných športovcov, či už sa jedná o normálny šport alebo ten elektronický.
Môže sa taký hráč na Slovensku uživiť (iba) hraním? Má to u nás reálny potenciál? Čo ty a naša scéna, ako ju vidíš?
To bohužiaľ nie, aktuálne to nehrozí a československá scéna je v tomto žiaľbohu stále strašne zaostalá a ešte asi aj dlho bude. Aby sa hráč mohol uživiť, musí sa začať obzerať po angažmá niekde vonku. Práve GuardiaN je jeden z tých, čo sa mu podarilo dostať von a hrá aktuálne za ukrajinský celok Natus Vincere, kde má dostatočnú podporu na to, aby sa mohol sústrediť čisto na hru. Ale jeden z hlavných dôvodov, prečo som založil svoju hernú značku, je aj podpora našej scény, takže pevne verím, že keď všetko pôjde ako má, budem schopný to tu zmeniť k lepšiemu. V tomto momente je to žiaľ na plač, ale tak čo môžeme očakávať. Stav našej ekonomiky jednoznačne odráža aj stav našej scény. Nemôžeme chcieť zázraky.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Majstrovstvá Českej republiky v počítačových hrách 2015
Momentálne pracuješ pre ESET, čo rozhodne nie je málo. Vieš nám prezradiť svoju náplň práce? Stretol si sa v tejto sfére s ľuďmi, ktorí tiež hrávali hry?
Pracujem ako Localization Specialist, čiže lokalizačná divízia, v ktorej mám na starosti zapracovanie prekladov do všetkých produktov ESETu vo všetkých jazykoch, ktoré aktuálne podporujeme. Ako každá IT firma, samozrejme aj ESET má nespočetné množstvo ľudí, čo vyrastali na hrách a pracuje tu aj pár CSkárov z čias, keď som hrával. Jasné, je tu plno gamerov.
Je to náročná práca? Ako ľudia reagujú na to, že pracuješ pre takú firmu?
Záleží to dosť od toho, čo sa aktuálne deje vo firme, niekedy je tej práce menej a mám čas na to, aby som sa venoval aj svojim veciam. Keď napríklad ide von vlajkový produkt, tak som rád že som rád. Ľudia reagujú dosť pozitívne, ESET je silná značka ako u nás, tak aj v zahraničí a uznávaná spoločnosť všeobecne. Takže ohlas je samozrejme super, či sa ma to spýta Slovák alebo aj Američan.
Si jeden z mála Slovákov, ktorí testovali Google Glass. Ako si sa k nim vôbec dostal?
Som ten typ človeka, čo keď niečo naozaj chce, tak to aj dostane. Milujem technologické hračky a sci-fi veci. V sekunde, ako som videl live na I/O Googlu predstavenie Google Glass Sergeyom Brinom, som vedel, že ich musím mať. Tak som poťahal za všetky nitky, ktoré som vedel a dostal som sa k nim cez jedného developera Googlu.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Glass Explorer program už skončil, čo teraz s okuliarmi? Vieš nejaké informácie o ďalšej generácií a testovaní?
Projekt sa presnul z Google X, čo je niečo ako inkubátor projektov do normálneho vývoja. Zdá sa, že tento sci-fi pokus Googlu bol fail, ale to nie je vôbec pravda. Akurát zistili, že klasická verejnosť na niečo takéto ešte nie je pripravená, ale naopak industriálna sféra si ich nevie vynachváliť a tam sa aktuálne aj presunuli. Ťažko povedať, akú majú budúcnosť pre normálnych ľudí, Google je strašný tajnostkár a veľakrát ani nám ako Explorerom nedávali informácie, čo bude ďalej. Takže sám úplne netuším, čo chystajú, ale určite o nich ešte budeme počuť.
Niektorí ľudia možno nevedia, ale aj ty máš svoje okuliare menom DEV1S. Prezraď nám o nich niečo viac.
Áno, je to viacmenej náhoda. Ako profesionálny hráč a komentátor som bol sponzorovaný spoločnosťou, ktorá tiež vyrába herné okuliare, ktoré chránia zrak za PC a zlepšujú aspekty hry. Normálne by som si ich nekúpil, ale keď som ich už dostal, tak som ich skúsil a boli fakt super, no strašne drahé. Následne sme spoluprácu ukončili, lebo nebol záujem ich ďalej presadzovať, keďže boli moc drahé a nepredávali sa, ale vtedy mi napadla šialená myšlienka. Dokázal by som ich urobiť lepšie a lacnejšie? Toľko skúseností z herného sveta a nemám to kde využiť... Tak som si povedal, že skúsim niečo vymyslieť a dnes je tomu presne rok, čo sa nápad a myšlienka zmenila na reálny produkt. Urobil som indiegogo/kickstarter kampaň, ktorá bola neuveriteľne úspešná aj vďaka našej super scéne. A presne dnes, ako píšem tento rozhovor, rok po začatí vývoja na okuliaroch spúšťam oficiálny predaj na www.DEV1S.com.
Ako som už spomínal, ide o okuliare, ktoré majú nielen chrániť zrak, ale aj spríjemniť pobyt za počítačom a pomáhať hráčom. Veľa ľudí musí krútiť hlavou, čo je to za nezmysel, okuliare za počítačom... Ale ten pohľad ľudí keď si ich dajú na oči na akciách, kde s nimi chodím a potom si ich dajú dole po pár minútach, stojí za to. Je to jednoduché - ľudské oko je sval, čo sa vie naozaj dobre prispôsobovať a človek zistí, že mu niečo chýba, až keď niečo dobré dostane a potom mu to zoberiete. A takto presne fungujú sklá v DEV1S. Jednoducho vám tie oči za monitorom natoľko uvoľnia, že keď si ich dáte dole, bude vám to chýbať. A to spolu s rozumnou sumou a vášňou, že to robím pre hernú komunitu, je celý ich úspech. Ľudia vycítia, keď robíte niečo len za účelom zisku a keď robíte niečo zo srdca a vlastne aj sám človek sa k tomu potom úplne ináč stavia. Celá práca na niečom je postavaná na úplne iných a myslím si, že omnoho silnejších základoch. Ale nekončí to len pri okuliaroch, aktuálne ideme pustiť von už aj dosť namakané herné oblečenie a kreslá.
Chýba autor/zdroj fotografie!
LanCraft, komentátorský stánok
Tvoji fanúšikovia vedia, že miluješ cestovanie. Kde si najďalej bol a kde si trávil Silvestra?
Fúha, asi Seattle, ten bol vcelku ďaleko, ale môj sen je Antarktída. Polovička miluje teplo, takže si ho už tradične v zime nahrádzame a tento Silvester sme trávili na Thajských ostrovoch.
Čo by si odporúčil ľuďom, ktorí sa do toho boja ísť?
Do cestovania? Neviem si predstaviť lepšie minuté peniaze, tie zážitky a všeobecne navštíviť rôzne kúty sveta sú nenahraditeľné spomienky, ktoré vám nikto nezoberie. Za cestovanie by som bol schopný dať aj posledné euro.
Najlepší a najhorší zážitok z tvojich dovolenkových tripov?
Najlepších je strašne veľa, od rôznych crazy výletov po rôzne bizarné situácie. Nemám šancu si asi určiť ten najlepší a mám pocit, že by som dokázal aj napísať knihu, lebo nie je cesta, čo sa mi niečo neudeje. Od nepočúvnutia domáceho na Maldivách, keď som šiel na vodný skúter, že po 16. hodine sa začínajú tvoriť neviditeľné mikro ostrovčeky, že treba dávať pozor a samozrejme že som v plnej rýchlosti na jednom skončil, teda skúter skončil, ja nie... ja som šiel ďalej. Ale všetko dopadlo v pohode našťastie a bol to naozaj nezabudnuteľný let, normálne by to niekto asi kategorizoval do toho horšieho zážitku... ale ja som trocha iný.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Ivan si takto užíval atmosféru na Maldivoch
Ďalšiu adrenalínovú skúsenosť som mal len pár dní po incidente so skútrom, keď si zoberiete tú vilku na vode, tak pri prílive okolo vás začnú plávať dosť zaujímavé zvieratká a prvýkrát, keď som ich uvidel, konkrétne takého baby žraloka a raju naraz pri sebe... čo iné mi mohlo napadnúť, ako si ísť s nimi urobiť selfie. To bolo 6 rokov dozadu, takže žiadna selfie tyčka nehrozila a vlastne som ani nevedel, že robím selfie (asi nebolo úplné rozumné ich naháňať, ale čo neurobíme pre peknú fotku, že?).
No a taký najčerstvejší super zážitok bol asi z posledného leta, keď sme po rozlúčke so slobodou v Brne skončili v nedeľu ráno na Ibize. To zaujímavé na tom je, že na Schwechat sme ani neviem ako dorazili, o 11:20 ráno a lietadlo malo odlet 11:35. Teta na check-ine pozerala, či sme ok, ale nemali sme čo checkovať takže stačilo utekať ku gatu, ona tam zavolala, či to stíhame a povedali že ak tam vieme byť za 2 minúty tak... tak neviem čo ďalej, lebo číslo gatu som videl hneď pri príchode na obrazovke, takže som sa len rozbehol a ďakoval bohu že som na Schwechate a nie takom Heathrowe. Takže 11:20 príchod, 11:21 check-in a telefonát, 11:22 security kontrola kde našťastie nikto nebol, 11:23 gate a cca 11:25 sa usadáme a 11:35 odlietame. Ešte som mal aj čas si objednať ďalší drink :D no a že nie sú tie 2 hodiny byť pred odletom na letisku preháňané haha. Najhoršie si nič také špeciálne nepamätám, možno nejaké to zmeškané lietadlo, paradoxne pri omnoho viac času ako po výlete na Ibizu, alebo keď som sa stratil v Paríži večer a nevedel som trafiť späť na hotel, keď sme boli s tímom na majstrovstvách sveta. Paríž je krásne mesto, ale cez deň a asi skôr pre pár. Byť 16-ročný chalan sám v noci v Paríži nie je úplne sranda... som zistil.
Chýba autor/zdroj fotografie!
Skoro ako Swedish House Mafia - from Miami Brno to Ibiza
Odkáž niečo na záver čitateľom Refresheru.
Tak asi len toľko, že gratulujem tým, čo sa dostali až sem :)) zaželať všetkým čitateľom parádny rok 2016, nech si hlavne všetci pokúsia splniť svoje sny. To by mal byť jeden z ultimátnych cieľov v našich životoch. No a koho zaujala herná značka DEV1S, môže zbehnúť na stránku DEV1S.com a kuknúť, o čo sa vlastne jedná. Ak niekoho zaujala moja persóna či už ako hráča, komentátora alebo takého cestovateľa, tak klasika - stream, facebook, instagram či twitter, tam si každý nájde to svoje. Díky moc za rozhovor a užívajte život!
