Remastrovaná trilógia Uncharted ponúka vyše 20 hodín zábavnej a dobrodružnej jazdy s úžasne napísanými postavami.
Dlho som rozmýšľal, ako pojmem túto recenziu. Na jednej strane tu hovoríme o očakávanom remasteri, na strane druhej tu máme trilógiu Uncharted, ktorá sa preslávila na PS3 a len počas jednej generácie u japonskej konzoly si dokázala nájsť milióny priaznivcov. Je medzi nami mnoho ľudí, ktorí PS3 nevlastnili, prípadne ich Uncharted obišlo z viacerých možných dôvodov. Ja som vlastnil (a stále vlastním) Xbox 360, takže ma viaceré exkluzivity Sony, bohužiaľ, obišli. Current-gen, našťastie, okrem nedostatočného množstva first party exkluzívnych titulov ale ponúka najmä remastery obľúbených a úžasných titulov z generácie minulej. Po odklade Uncharted 4: A Thief’s End z jesene 2015 na jar 2016 každému došlo, že sa na jeseň dočkáme práve celej trilógie a to v novom grafickom kabátiku.
Aby som vám teda odpovedal na moju dilemu z prvých viet článku, rozhodol som sa viac recenzovať samotné hry, respektíve trilógiu, než remaster ako taký. Ten prakticky obohacuje každú jednu hru trilógie o mnohé hrateľnostné, grafické či obsahové prvky, čím sa radí už teraz, pár dní pred releasom, k najobľúbenejším remasterom vôbec. Uncharted: The Nathan Drake Collection dáva možnosť neznalcom série, ale aj horlivým fanúšikom znova zažiť veľké životné dobrodružstvá Nathana Drakea a jeho priateľov a robí to priam geniálne. Za to ale môžeme vďačiť štúdiu Bluepoint Games, nie Naughty Dog, ktoré sa aj naďalej venovalo dokončovaniu 4. dielu série. Podľa očakávaní sme dostali vizuálne celkom nové gamesy.
Najväčší rozdiel pritom logicky vidieť pri prvom diele, ktorý sa môže pýšiť detailnejšími a omnoho bohatšími textúrami, zvýšenou viditeľnosťou v diaľke, prepracovaným nasvietením, realistickejšími tieňmi, krajšou vegetáciou a tak ďalej. Odstránil sa aj otravný tearing, zapracovalo sa zase na modeloch postáv a tvárí. Ak vám pri hraní skĺzne na um myšlienka, že to skutočne vyzerá stále ako 8-ročná hra, pravdepodobne budete nadmieru slepí alebo ignorantskí voči viditeľnému progresu, respektíve rekonštrukcii celej grafickej stránky. Hovoríme tu o vizuále novej generácie, respektíve ďalšom leveli, než v akom sa titul nachádzal v dobe releasu. Prirodzene, grafické vylepšenia už s pribúdajúcimi dielmi nie je až tak veľmi vidieť, stále ale celkom jasne rezonujú a v prípade, že si obe verzie porovnáte napríklad v gameplayi na youtube, zaručene sa vám otvoria oči. Drake’s Deception, a teda posledný diel potom pôsobí ako hra novej generácie, a to bez srandy. Oči necháte aj pri cutscénach, ktoré boli nanovo renderované.
Okrem vynoveného grafického kabátiku ale kolekcia ponúka aj nový obsah. Tešiť sa môžete na rôzne skiny, zbrane, bonusy, nové druhy obtiažnosti (pre ozajstných fajnšmekrov tu máme Brutal, pre tých, ktorí si chcú užiť príbeh a získať nejaké trofeje/achievementy, zase prieskumnícku obtiažnosť. Vybrať sa môžete aj cestou speed-runu, osobne som však tento mód neskúšal, aby som pravdu povedal. Uncharted som predtým nehral a chcel som si naplno vychutnať príbeh. Čo sa týka technickej stránky, zaznamenal som asi dva-tri bugy počas necelých 25 hodín gameplayu, samozrejme, hovorím o tých výraznejších.
S nejakým doskakovaním predmetov či textúr som sa našťastie nestretol, no chybička krásy sa samozrejme na tak veľkom projekte, akou je celá trilógia, nevyhnutne objaví. Všetky tri časti pritom bežia na 1080p a to pri 60FPS, čo je úctyhodný výkon, aj keď vás to rozhodne neposadí do kolien, najmä vzhľadom na vek týchto hier. Akékoľvek chyby by však mali byť odstránené day one patchom. Posledné zmeny zasiahli samotný gameplay. Výrazné zmeny ucítili pamätníci jednotky, v ktorej sa prekopal combat systém a najmä streľba už bola reálnejšia a prebrala základy dvojky či trojky. Ak sa bavíme len o hodnotení remasteru, udelil by som plných 10/10. Takto by sa to malo robiť!
Teraz sa už ale presunieme k samotným hrám. Pár známych mi o Uncharted písalo, ja osobne som vnímal humbuk okolo druhej aj tretej časti celkom bezprostredne, no akosi som sériu ignoroval a bral ju len ako vtipnejšiu nadstavbu Tomb Raideru. Nie je si treba nič nahovárať, Uncharted sa jasne „inšpiroval“ práve príbehom a hrateľnosťou dobrodružstiev Lary Croft. Veľmi si už prvé diely kozatej a kockatej divy s hrivou na hlave nepamätám, no prvý diel reštartu ma rozhodne bavil a kvalitatívne by som ho porovnal asi s jednotkou a trojkou.
Bohužiaľ, hlavne na jednotke a čiastočne aj dvojke cítiť ich vek, zastaralé herné mechanizmy či AI nepriateľov, a tak sa to samozrejme hodnotí ťažšie. V dobe releasu ale muselo ísť o neuveriteľne zábavné a kvalitné hry. Kvalita im neklesá ani teraz, ba naopak, celú trilógiu hodnotím dosť kladne, nielen kvôli skvelému pocitu z prvého hrania. Ak by som mal zoradiť všetky tri diely podľa toho, ako sa mi páčila, zvíťazila by dvojka nasledovaná trojkou a na chvoste by stála jednotka, ktorá síce celú sériu odštartovala, rozhodne však nie najlepšie.
Uncharted prišlo už o 5. režiséra. Prekliaty projekt možno nikdy nevznikne
23. augusta 2019 o 11:13
Osobne mi enormne vadili mutanti, ktorí mi do celkového konceptu absolútne nesedeli, liezli mi na nervy a pôsobili ako päsť na oko. Rozumiem, prečo bola ich účasť pre logickosť scenára potrebná, dalo sa to však vyriešiť aj úplne inak, čo nám dokázala tretia časť, ktorá sa tohto aspektu zhostila asi najlepšie, aj keď ani tu si vývojári neodpustili malé sci-fi odbočenie. Chápem, že Uncharted nie je len dobrodružnou ságou ala Lara Croft a pridáva aj niečo zo svojho vlastného súdka, tu ale dúfam, že pri štvorke sa skutočne umúdrili a mutantov a iné potvory sem ťahať nebudú. Možno aj preto sa rekonštruoval koniec hry a vlastne čiastočne aj jej koncept. Kto sleduje dianie okolo jej vývoja, vie, o čom hovorím.
Príbeh samotný je zo súdka klišé na druhú, našťastie, úvod, jadro aj záver a akási celková cesta k rozuzleniu je však geniálna, a čo je hlavné, zábavne spracovaná a častokrát vás samotný gameplay odtrháva od faktu, že jazdíte po plytkom povrchu. Každý jeden aspekt, či už hovoríme o zábavnej, svižnej a v mnohom (na svoju dobu a dobový žáner) aj revolučnej hrateľnosti, pútavých, premyslených a uveriteľných charakteroch, ktoré vám okamžite prirastú k srdcu (bohužiaľ, ani tu sa nenájde skutočne zaslúžený záporák), skvelých cutscénach, samotnom Drakeovom charaktere, dynamických a znovuhrateľných prestrelkách alebo niekedy skutočne zarputilých hádankách či jedinečných momentoch... Uncharted je v každom z týchto prvkov na koni a hravo valcuje konkurenciu a žáner.
Absenciu prepracovaného príbehu teda vynahrádzajú funkčné a sympatické postavy tvoriace interesantný dej plný dejových zvratov (aj keď viac-menej očakávaných), nedá sa mi však nezastaviť práve pri tomto bode. Akokoľvek zábavne podaná sekvencia príbehu je totiž nedostatočná. Hlavnú zápletku odhalíte vždy skôr, než sa tak stane, až máte pocit, že vývojári sa vlastne ani nezamerali na príbeh, ale „len“ na cestu od bodu A do bodu B, ktorá je v tomto prípade priam dokonalá. Obhájiť si to môžeme nádherným level designom, atmosférickým prostredím, skvelým soundtrackom, svižnými a vtipnými dialógmi, miestami náročnými (za čo som vďačný) prestrelkami či hádankami a mnohým ďalším. Vždy sa budete baviť, vždy budete radi umierať, aby ste si tak znova vychutnali ten úžasný pocit z headhostu alebo brutálneho komba. Hra vás navyše rozhodne neťahá za ručičku, neukazuje vám kade máte ísť ani kde sa najlepšie ukryť pred paľbou z guľometu, čo plne kvitujem a som za to rád. Aby sme sa však pustili do hlbšieho recenzovania všetkých troch hier, potrebovali by sme oveľa viac priestoru. Spomenúť ešte môžeme zábavné lozenie, ktoré mi pripomenulo Assassin’s Creed 2 a jeho hádanky.
Občas ale miesto streľby máte chuť vyriešiť situáciu stealth štýlom. Bohužiaľ, ak vás nepriateľ zbadá, nepomôže vám ani reštart checkpointu. Hra sa vám načíta v momente, kedy o vás nepriatelia už vedia. Nemusíte si to však spôsobiť ani sami. Odpravíte 3 nepriateľov pekne potichučky, no AI vášho spolubojovníka sa z nejakého dôvodu rozhodne misiu sabotovať a prebehnúť priamo pred očami strážcov, ktorí tak okamžite prejdú do pohotovostného režimu a z nepochopiteľného dôvodu odrazu poznajú aj vašu polohu. Je to enormne frustrujúce a hráči, ktorí sa pri The Last of Us sťažovali, že AI nepriateľov či clickerov ignoruje Ellie, asi nikdy nehrali Uncharted. K mínusom môžeme zaradiť aj miestami chaotickú kameru, ktorá sa častokrát až neskoro otočí správnym smerom v krízových situáciách, no a nadšený som nebol ani z dĺžky hrania. Prvé dva diely som prešiel na obtiažnosť Hard, tretí som si už o stupeň uľahčil, no aj tak som mal dojem, že neuveriteľne zábavný a dychberúci, miestami až filmový zážitok z hrania plynie až príliš rýchlo. Dokopy mi totiž celá trilógia zabrala niečo cez 23 hodín, čo je enormne málo.
Drakeova trilógia ponúka nesmierne obohajúci zážitok v žánri, skvelé postavy a dabing, zábavný gameplay, či už formou prestreliek s nepriateľmi alebo jednoduchého lozenia po skalách a budovách, no pýšiť sa môže aj nádherným prostredím, originálnym level designom, celou spŕškou vtipných hlášok či okulahodiacich momentov. Zamrzí však absencia hlbšie prepracovaného príbehu, nutnosť začlenenia monštier či neuveriteľné množstvo klišé prvkov, ako aj ďalšie malé drobnosti. Aj vďaka samotnej kvalite remasteru a úžasnému pocitu z hrania ale udeľujem Uncharted: The Nathan Drake’s Collection 9/10 s tým, že si uvedomujem, že recenzujem naozaj staré hry a rozhodne musím povoliť očakávania. Priestoru na zlepšenie tu rozhodne bolo viacej, to už je však otázka minulosti. Remaster je to vskutku dokonalý a odporúčam ho vyskúšať si aj hráčom, ktorí si myslia, že ich už dej trilógie neprekvapí. Znovuhrateľnosť je totiž jedným z viacerých veľkých plusov, ako aj česká lokalizácia celej trilógie, a hoci má od dokonalosti ďaleko, vďačný za ňu rozhodne som. Po prejdení celej trilógie som si pozrel aj všetky doterajšie video-materiály pre štvrtú časť a ... dopekla, neuveriteľne sa teším!
