Oscarové škandály: Prečo Akadémia nenávidí Lea DiCapria a ako to, že stále nemá Oscara?

Na otázku, prečo Akadémia doslova nenávidí a ignoruje tohto človeka, neexistuje jednoznačná odpoveď, no rozhodol som sa, že vám aspoň naznačím, prečo tomu tak je. Medzi niektorými panuje názor, že Leo bol a stále je príliš pekná tvárička. Miláčik žien s miliónmi fanúšikov pre konzervatívnu a staromódnu Akadémiu jednoducho príliš mladý na to, aby získal Oscara. Kto tvorí Akadémiu, hlasujúcu za najlepšie filmy, hercov, herečky, scenáre, soundtracky a podobne, to žiaľbohu nevieme. Vieme však, že približne zo 70 % sa skladá práve zo starších ľudí bielej farby, nie príliš obľubujúc homosexualitu a černochov. Že tomu tak je, nám dokázali v posledných rokoch už veľakrát. Každý si o tom šušká, no málokto to povie nahlas, respektíve to nahlas hovoria všetci, ale nik nepočúva. Medzi hlasujúcimi sú aj speváci a iní ľudia vôbec nepoznajúc a nevykonávajúc (či už prakticky alebo teoreticky) pritom umenie filmu a kinematografiu ako takú. Hlasovacie právo získali po rodinnom príslušníkovi alebo im pripadlo po rozhodnutí niektorej z veľkých hláv v srdci Akademikov. Predstavte si, že dôchodca vidí Interstellar/Fincherovku a následne McConaugheyho v Dallas Buyers Club. Nebude vám trvať dlho, kým prídete na to, ktorý z nich sa im bude páčiť viac. Preto majú Nolan a Fincher doma toľko Oscarov, koľko majú. Správne, to číslo je 0. Padla vám sánka? Nebojte, podobný článok venujem aj im. A to radšej nespomínajme chudáka Martyho (Scorseseho). Na chyby Akadémie a jej charakteristiku sa ale zameriame inokedy. Teraz už späť k Leovi.

Ten zažiaril už ako 16-ročný. Áno, jeho fanúšikovia už teraz vedia, že hovorím o Arniem, zdravotne postihnutom chlapcovi, o ktorého (a celú ich rodinu) sa staral jeho starší brat Gilbert (Johnny Depp). Aj dnes, po 22 rokoch, stále mnohí nechcú uveriť, že Leo nebol skutočne postihnutý, no „len“ to tak dokonale zahral. V 16 rokoch predviedol pravdepodobne najlepší výkon pubertiaka, aký kedy svet uvidel (v tom istom roku sme ho pritom mohli vidieť aj v uznávanej dráme The Boy’s Life s Robertom De Nirom). Akadémia mu udelila nomináciu, no v kategórii „Najlepší herec vo vedľajšej úlohe“ vtedy vyhral Tommy Lee Jones a jeho stvárnenie policajta naháňajúceho Harrisona Forda v Utečencovi. Viem si predstaviť, ako teraz krútite hlavou a nechápete, ako to mohol vyhrať Tommy Lee. Áno, je sympaťák, odviedol kvalitné penzum práce, no Tommy hral len samého seba. Ak ste videli dostatok jeho filmov, viete, že vo väčšine z nich stvárňuje takmer totožné postavy, minimálne s rovnakým správaním, no zaručene s rovnakým hereckým štýlom. Druhá facka bol potom fakt, že nevyhral nielen Leo, ale ani Ralph Fiennes a jeho skvele zahraná postava nacistu v Schindlerovom liste. 

V akčnej komédii Tropic Thunder (Tropická búrka) s Downeym (ten černoch), Benom Stillerom či Jackom Blackom sme spoznali hlášku „You never go full retard“. Mnohí z vás doteraz nepoznajú jej pôvod či význam.

Kirk Lazarus (Downey), oceneniami a Oscarmi ovenčený herec vysvetľuje Speedmanovi (Stiller, akási kópia Bruca Willisa), ktorý nedokáže vyhrať Oscara, akokoľvek sa snaží, že nikdy nemôže zahrať úplne retardovanú postavu, inak ho nikdy nevyhrá. Spomína pritom na Hoffmanovho Rain Mana či Hanksovho Forresta Gumpa. Síce boli trošku pribrzdení alebo sčasti retardovaní (pardón za výrazy), no jeden bol v skutočnosti génius, druhý ohromil Nixona, vyhral ping-pongový turnaj a stal sa vojnovým hrdinom, zatiaľ čo Stillerovo stvárnenie úplného retarda (opäť mi ospravedlňte ten výraz) bolo jednoducho neakceptovateľné, rovnako ako excelentný výkon Seana Penna v I Am Sam (opäť len nominácia bez konečnej výhry). Rovnako tak dopadol aj Leo, ktorého Arnie bol stelesnením mentálnej poruchy. Nezáleží, že sa Leo skutočne stal postihnutým a vo filme nebola sekunda, kedy by ste o tom pochybovali. He just went full retard, never go full retard. Presne tak, nikdy nebuďte úplne retardovaní, to nám potvrdili aj posledné Oscary. Ktože to vyhral v kategóriách „Najlepší herec/herečka“? No predsa skvelý Eddie Redmayne ako Stephen Hawking či Julianne Moore v snímke Still Alice, kde hrala učiteľku s Alzheimerom. Pritom ich konkurencia vôbec nebola zanedbateľná. Redmaynovi by som to asi dal aj ja, aj keď Michael Keaton a jeho Birdman bol taktiež úžasný, no ako mohla Moore poraziť mrazivú a dokonale chladnú Rosamunde Pike a jej Amy v Gone Girl, to nepochopím. Akadémia má jednoducho rada, keď krívate na jednu nohu alebo nie ste celkom duševne zdravý. Je to rovnaká láska, akú pociťujú k biografickým snímkam. Ak sa jednoducho ide natáčať film o slávnej osobnosti s akýmsi zdravotným postihnutím, nemáte šancu vyhrať s nijakou inou rolou. O tom si ale povieme v článku priamo kritizujúcom Akadémiu a ich rozhodnutia.

Dokonalý Leo a jeho Arnie v What’s Eating Gilbert Grape

Ignorácia Leovi možno uškodila, keďže si po Grapovi (odporúčam si ten film pozrieť, jednak kvôli vyšperkovaným hereckým výkonom, jednak kvôli nádhernému filmu) vyberal menej úspešné projekty, v ktorých až tak neexceloval. Prišiel ale Titanic a veľmi prekvapivé angažovanie mladého Lea, ktoré si vyžiadal priamo James Cameron. Čo sa dialo potom, to už viete. Vtedy len 23-ročný chlapec sa nezmazateľne zapísal do histórie filmu a čakala ho jasná budúcnosť. Opäť ale nepredviedol až tak oslnivý výkon a každému je dnes už jasné, že hoci bol skvelý, v skutočnosti by dokázal Jacka stvárniť lepšie. Nič to však nemení na fakte, že najzárobkovejšia snímka vôbec získala celkovo 11 nominácií, no pre nášho DiCapria sa neušla ani jedna. Po pár nie príliš výrazných projektoch ho ale vytiahol z kaše Steven Spielberg, a to v perfektnej krimi záležitosti Catch Me If You Can (Chyť ma, ak to dokážeš), kde ho naháňal Tom Hanks. Leo a vlastne ani táto skvelá krimi komédia ako taká nominovaná na Oscara nebola. Nasledovala prvá spolupráca s Martinom Scorsesem, ktorí dnes už tvoria nerozlučnú dvojicu. Gangy New Yorku bol veľmi osobitý projekt, ktorý doteraz nemuseli všetci prekusnúť. Odmenený bol ale 10 nomináciami, vrátane tej pre skvelého Daniela Day-Lewisa, no ako už tušíte, Leo opäť odišiel naprázdno.

Aviator bol perfektnou možnosťou získať Oscara. Postavu Howarda Hughesa a jeho životný príbeh stvárnil dokonale. Psychická premena či vyjadrenie jeho chodu myšlienok a vlastne celkový emocionálny dojem spojený s biografiou známeho človeka a Martina Scorseseho čoby režiséra, malo priniesť Leovi vytúžené ocenenie. Opäť sa tak nestalo a mnohí sa pýtali, či Akadémia naozaj proti Leovi niečo nemá. Tu zasahuje jeden z faktorov smoly. V tom istom roku totiž prišiel do kín aj Jamie Foxx a jeho biografia o Rayovi Charlesovi, považovaná aj za celkovo lepší film. Bolo to jednoducho kto z koho a vyhral Foxx. Chlapci si to potom pekne vyjasnili v Djangu. Ďalším faktorom, prečo Leo nezískal Oscara, je fakt, že ho režíroval Martin Scorsese. DiCaprio je vlastne v očiach Akadémie Scorseseho syn. Oboch ich akadémia ignoruje a azda aj trochu „nenávidí“. Scorsee sa ale Cscara dočkal za The Departed, v ktorom hral aj Leo. Stalo sa tak po 40 rokoch a prehratých nomináciách pre Goodfellas, Gangs of New York, Raging Bull či Taxi Driver. Akadémia jednoducho od svojho vzniku narobila viac škody než úžitku. Ich otrasné rozhodnutia už naštvali celý svet mnohokrát. Ale to zasa opúšťam a rozoberám chyby týchto konzervatívnych hlasujúcich zo všeobecného hľadiska.

V roku 2006 chcel Leo preraziť s dvoma akčnými krimi/drámami. Menovite tu bol už spomínaný The Departed (Na druhej strane) a Blood Diamond (Krvavý diamant). Jeden z ľudí predpovedajúcich Oscarové výsledky sa neskôr vyjadril, že Leo nezískal ocenenie aj kvôli tomu, že stavil na zlého koňa. Propagovať a oslavovať dve žánrovo podobné snímky jednoducho nejde. Navyše, ak v nich hrá hlavnú úlohu jeden a ten istý herec, je jasné, že buď to vyjde s jednou alebo so žiadnou. Nezáleží na tom, že Leo bol v The Departed perfektný a že v Blood Diamond potiahol takmer sám celý film. Získal síce nomináciu, no v tom roku mu prestížnu zlatú sošku ukradol Forest Whitaker za rolu vo filme, ktorý väčšina z vás pravdepodobne ani nepozná, rovnako ako si nepamätá na Forestov výkon, hoci, stále veľmi dobrý. Tak schválne, viete, ako sa ten film volal? Ja som si to čítal asi pred hodinou, no už mi to vyfučalo z hlavy. No nič, nevadí Leo, ideme ďalej.

Núdzový východ ani Pavučinu lží rozoberať nemusíme. Každý z hercov si odohral svoje a tam to aj skončilo. Nasledoval ale rok 2010 a perfektná psychologická dráma Shutter Island (4. spolupráca so Scorsesem – Gangs of New York, Aviator, The Departed, Shutter Island a nakoniec Wolf of the Wall Street) a mindfuck od Nolana, Inception. Asi vás neprekvapím, keď napíšem, že nominovaný na Oscara nebol ani za jednu rolu. V mojich očiach ide o trestuhodné rozhodnutie. Natáčania oboch projektov boli veľmi blízko seba a náš pán herec sa dokázal veľmi rýchlo odosobniť od dvoch úplne odlišných charakterov. Dnes už patrí najmä Inception medzi klasiky, v ktorých vyniká každý jeden aspekt od emocionálne vypätej a kolosálnej Zimmerov hudby, cez podmanivý vizuál, úžasné triky, prepracovaný scenár, až po bravúrnu réžiu priekopníka režijného remesla, Christophera Nolana a v neposlednom rade excelentné herecké výkony. Hoci môžeme výkon v Inception radiť do TOP 3 hercových výkonov, Akadémii nestál ani za nomináciu (vtedy ho vlastne odignorovali aj na BAFTA Awards a Golden Globes - Zlatých glóbusoch, čo bolo jasné znamenie, že Academy Awards vynechá taktiež. Vyhral to vtedy skvelý Colin Firth a jeho koktanie – menšia „zdravotná vada“, akých sa Akadémia nevie nabažiť.

Prišiel ale Django Unchained, westernový veľkofilm Quentina Tarantina s Jamiem Foxxom v hlavnej úlohe a s vedľajšími hercami ako DiCaprio či Christoph Waltz. Waltz bol perfektný a Oscara si rozhodne zaslúžil, no prakticky si požičal charakter Hansa Landu a nechal mu narásť bradu, obliekol sa na Divoký západ a dokráčal si pre výhru, ktorú už vlastne získal v Inglorious Basterds (správne, vyhral dvoch Oscarov za „jednu“ postavu). Výkon Lea, ktorý mňa osobne posadil na zadok, vrátane neskoršieho zistenia o jeho dokonalej improvizácii (zranenie bolo skutočné), ma uistili v tom, že tentoraz to už vyjde. Opäť sa tak ale nestalo a vám, rovnako ako mne, už pomaly začína dochádzať trpezlivosť, hoci len pri čítaní článku o histórii, ktorej výsledok dobre poznáte. Leo síce nebol v Djangovi ani nominovaný, no v tej istej kategórii získal nomináciu a vyhral Zlatý glóbus. V Letcovi (Aviator) už nominovaný bol, avšak nevyhral. Stalo sa ale znova to, že si domov priniesol ďalší Zlatý glóbus, a to v rovnakej kategórií. To isté sa stalo aj pri Wolf of the Wall Street či The Departed, kde dokonca Lea medzi nominovanými na Oscara nahradil Mark Wahlberg (áno, vážne. Síce sa hovorí, že Wahlberg je v Leovej prítomnosti o dosť lepším hercom, no tu sa asi pomýlili obálky s menami hercov). A to hovoríme len o víťazstvách v Zlatom glóbuse, o počte nominácií radšej ani nechcite vedieť. Akadémia jednoducho nikdy nedocenila tohto velikána, zatiaľ čo každá jedna iná prestížna filmová inštitúcia ho odmenila nejakým významným ocenením za takmer každý jeho film.

Pred sebou teda už máme len Great Gatsbyho a Wolfa. Neviem prečo, no Gatsby mi absolútne nesadol. Leov výkon kvitujem, no nevidím dôvod, prečo by si mal za tú rolu odniesť Oscara. Trochu iného názoru som ale pri Wolfovi z Wall Street, kde stvárnil, vlastne nie, on sa doslova stal miliardárom, ktorý si svoje miliardy zarobil „poctivou“ drinou. Scorsese síce tvrdí a stojí si za tým, že Wolf je proti-kapitalistický a proti-materialistický životopisný (tak vidíte, každé pravidlo má svoju výnimku, a teda pravidlo o „istom“ výhercovi pre životopisnú biografiu sa nemusí uplatniť vždy, najmä ak ide o tohto herca) film, čomu má nasvedčovať aj žánrové zaradenie dráma (drámou bola snímka asi až v posledných 15 minútach a jediná depresívna alebo dramatická scéna nám ukázala Jordanovu snahu uniesť svoje deti), no úprimne, každý si o filme myslí pravý opak. Leo opäť zmenil svoj prízvuk, trochu schudol a doslova sa stal postavou, akú napísal do scenára Terence Winter. Aby som opísal svoj pocit z tejto komédie, prezradím vám, že moja prvá poznámka k nej znela: „Quaaludes scéna, nech ti ne****!“. Quaaludes boli drogy, ktoré sa postarali o najúžasnejšiu a najvtipnejšiu scénu na striebornom plátne po veľmi dlhom období. Mňa len mrzí, že som si ju nevychutnal v kinosále, za čo ďakujem otrasným nočným spojom z Lučenca. Leov výkon je pre mňa nezabudnuteľným a niečím, čo už pravdepodobne nikdy neuvidím. Jeho zžitie sa s postavou je ikonické už teraz, no nemôžem povedať, že Matthew McConaughey si výhru nezaslúžil. Jeho elektrikár Ron Wooodrof trpiaci AIDsom (fyzická premena, ťažká zdravotná choroba a skutočný príbeh kedysi žijúcej osoby, už chápete?) si to jednoducho zaslúžil. Ak o Akadémii niečo vieme, tak jednoznačne to, že kombinácia v zátvorke spojená so skvelým hereckým predstavením vtedy najjagavejšie žiariacej hviezdy McConaugheyho udávala ceste smerujúcej k víťazstvu Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe jasný smer. Leo mal proste opäť smolu.

Je až zarážajúce, ako veľmi Akadémia pravdepodobne najlepšieho herca posledných rokov ignorovala. Leo sa na každú jednu úlohu svedomito pripravuje. Na pľaci ostáva dlhé hodiny a do každej svojej postavy vloží niečo iné. Emócie, charakteristické črty, detaily mimiky, spôsob chôdze a vyjadrovania sa, celkový dojem z charakteru danej osoby, dokonca aj prízvuk (jeho zmeny ale niektorí považujú za jeho slabinu, pritom jeho bostonský prízvuk pre The Departed nebol o nič horší, než prízvuk rodených Bostončanov a jeho kolegov na pľace, Wahlberga či Damona). To všetko a oveľa viac rozlišuje s každou ďalšou úlohou. Nikdy nevieme, kam Leo posunie level tentoraz. Presvedčili sme sa o tom pri Aviatorovi, The Departed, Shutter Island, Djangovi, ale aj pri Inception, no najmä pri Wolf of the Wall Street, ktorému pomohol aj ako producent. Precíznosť Leovho poňatia jednotlivých charakterov postáv alebo vžitie sa do ich vystupovania a myslenia na úrovni, na akej to robí on, je jednoducho jedinečná. Leo však má aj svoje nevýhody. Ako som tvrdil vyššie, akadémia miluje biografické filmy. Prečo potom nedostal Oscara za Aviatora (Letca) od Scorseseho či J. Edgara od Clinta Eastwooda (Angelina Jolie, Sean Penn, Hilary Swank, Morgan Freeman, Matt Damon a Meryl Streep, títo všetci dostali aspoň nomináciu, ak boli vedení Eastwoodom, obzvlášť v biografickej snímke. No a tie Akadémia miluje nadovšetko)? Veď práve on bol tou zložkou, ktorá robila priemerné, v prípade Aviatora, ale aj J. Edgara mierne nadpriemerné filmy filmami výnimočnými. Pri Edgarovi mu nestačila ani vskutku znepokojujúca fyzická premena. Takýchto rolí, bohužiaľ, chýba tomuto mužovi viac.

V posledných rokoch jednoducho dostal do rúk brilantný scenár opracovaný perfektným režisérom, z čoho mohol vzniknúť len excelentný celovečerák. Každý herec potrebuje projekt, pri ktorom má šancu ukázať sa, pri ktorom jeho meno zažiari viac, než projekt samotný. Leo takých možností veľa nemá. Môžeme povedať, že v jeho prípade sa takáto možnosť naskytne raz v 10 prípadoch. Prečo tomu tak je? Každý režisér, producent a hlavne štúdio si uvedomuje, že ak chcú svoju snímku predať, najjednoduchšia cesta je angažovať obľúbeného a kvalitného herca (niekedy sa odpustí, ak hrať vie len priemerne). Ak máte na plagáte Lea, do kina zájde takmer každý človek. Pridajme tam ešte pár hviezd a zvýšme budget a máme istý box office (tržby v kinách) úspech.

Prvý oficiálny obrázok z The Revenant

Leo jednoducho za posledných 10 rokov nehral v slabom filme, naopak, vo všetkých prípadoch išlo o skvelé, ba až epické kúsky. Inak tomu pravdepodobne nebude ani s westernom The Revenant od režiséra a scenáristu Birdmana či 21 Grams, Alejandra Gonzáleza Iñárritu. V ňom si zmeria sily okrem iných aj s Tomom Hardym. Svetielko nádeje ale vykresáva projekt The Crowded Room. V ňom Leo stvárni človeka s 24 osobnosťami vo svojom vnútri. Toto je jednoznačne jedna z najväčších príležitostí, ako ukázať celému svetu, aký skutočne geniálne nadaný Leo je. Absolútnym snom by bolo angažovanie Davida Finchera ako režiséra a mali by sme tu zálusk na film desaťročia. V konečnom dôsledku tak vidíme, že Leo nezískal za filmy ako Shutter Island, Inception, Departed či Catch me If You Can ani len nomináciu. Tie si užil celkovo len štyrikrát, a to pre snímky What’s Eating Gilbert Grape, Blood Diamond, Aviator a Wolf of the Wall Street. Spolupracoval pritom s najlepšími režisérmi Hollywoodu: Martin Scorsese, Steven Spielberg, Michael Mann, Ridley Scott, Quentin Tarantino, Sam Mendes, Clint Eastwood, James Cameron, Christopher Nolan, ku ktorým sa už pripojil aj Alejandro González Iñárritu. Ostáva naozaj už len ten Fincher, že? Predviedol nám najpamätnejšie a najúžasnejšie herecké výkony po dlhej dobe sucha, kedy už herci ako Al Pacino či Robert De Niro odišli do dôchodku. Predstavil nám ikonické postavy a najmä vďaka nemu sa mnohé jeho filmy stali takými úžasnými. Nič z toho však nestačilo.

Žijeme v dobe, kedy má doma Oscara aj Cuba Gooding Jr., ale Leonardo DiCaprio stále nie. A rovnako ako Fincher či Nolan, aj on už toto ocenenie DÁVNO PRERÁSTOL. To nám však nebráni v tom, aby sme spochybňovali relevantnosť a kredibilitu Akadémie. Prečo ho teda tak nemá rada? Je pre nich až príliš pekná tvárička, je mladý, alebo vyzerá proste príliš krehko? Alebo to je z iného dôvodu? Snáď sa len nedržia pravidla „Never go full retard“. Tento herec si jednoducho Oscara zaslúžil mať už pred 20 rokmi, no čaká na neho dodnes. Oscary sú už len odleskom slávy a prestíže, akou sa mohli pýšiť v minulosti. Pomaly, ale isto na tom už ale prestáva záležať. DiCaprio totiž formuje tvar hereckej ikony a legendy, na ktorú nik nezabudne a ku ktorej bude každý vzhliadať. A to má ešte len 40 rokov, čo je o 12 rokov menej, než v akom veku začal žiariť Morgan Freeman. Snáď vám nemusím pripomínať, čo za ten čas Freeman dokázal. Ak ho Leo bude nasledovať, máme sa skutočne na čo tešiť. Ak sa na to chcete tešiť medzi prvými a získať tak informácie nielen o jeho ďalších počinov, sledujte našu filmovú stránku Filmkult.