Tvorba ovplyvnená prírodou a jej temnými miestami.
Po chvíľkovej odmlke spôsobenej nátlakom mojich učiteľov a ich zápočtoviek, ktoré vraj nepočkajú, sme tu so seriálom o domácich talentoch opäť. V prvom rade by som chcel tradične poďakovať všetkým pravidelne prispievajúcim na našu stránku Umenie zo slovenských a českých ateliérov. Bez vás by to pochopiteľne nešlo a my sme radi, že sa tento projekt uchytil a môžeme takto šíriť práce, ktoré by inak zapadli prachom. Teraz je už ale čas na ďalšieho pána na holenie. Bude ním profesionálny fotograf pôsobiaci v Dubline. V rozhovore sa okrem iného dozvieš, koľko práce si vyžaduje každá jedna z týchto fotografií. Poďme si teda Martina Marcisovského predstaviť bližšie.
Mohol by si nám na začiatok povedať niečo o sebe?
Čaute. Volám sa Martin Marcisovský. Mám 35 rokov, narodil som sa v malom mestečku na východe Slovenska a už vyše 10 rokov žijem v írskom Dubline, kde zároveň pracujem ako software predajca pre jednu mamutiu IT firmu.
Kedy a akou cestou si sa k umeniu dostal a prečo si si vybral práve fotografovanie?
K foteniu som sa paradoxne dostal až po odchode zo Slovenska a v roku 2008 som si uvedomil, že nedokážem počas dňa na nič iné myslieť. Tak som bol vtiahnutý do sveta Photoshopu a kreatívnych úprav virtuálnou pupočnou šnúrou, od ktorej som sa dodnes neodpojil. Nemyslím, že k tomu ešte niekedy dojde, keďže vášeň k fotografii a neustále hľadanie nových dverí a ich následne otváranie ma ženie stále ďalej. Je to cesta, po ktorej už dlhšie kráčam, môj životný štýl.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Inšpirácia prichádza spolu so životnými skúsenosťami a každodennými zážitkami. Viem, znie to možno ako klišé, ale ak má človek myseľ a oči otvorené, bude sa to aj v tom pozitívnom “vibe“ prenášať spolu s ostatnými elementami do jeho tvorby. V podstate žiadne iné dostupné médium aj tak nemáme, teda ak neberiem do úvahy látky návykového charakteru. Z časti som ovplyvnený aj prírodou a jej temnými miestami, ktoré veľmi rád navštevujem a následne z nich čerpám. Veľkým médiom je aj hudba.
Mohol by si nám v krátkosti popísať, ako tvoje výtvory vznikajú a koľko času ťa stoja?
Jasné. Tá prvotná idea alebo lepšie povedané hrubá mustra celého nápadu je od začiatku už v hlave. Niekedy viac a niekedy menej, často si zvyknem celý koncept naskicovať na papier a potom nastáva komunikácia s mojim vnútrom, taký menší dialóg. Potom sa obaja presunieme ku kompu, kde nastane Photoshop mágia a čáry máry tam niekedy končia až v skorých ranných hodinách. Vo väčšine mojich fotiek nájdete osoby, ktoré si veľmi úzkostlivo vyberám, nafotím a potom vkladám do jednotlivých obrazov. Najkomplikovanejšie artworky mi zabrali zhruba mesiac.
S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoju tvorbu?
Tie reakcie sú väčšinou pozitívne. Mnoho ľudí tvrdí, že to, čo robím, je zvláštne ale pekné. Iní hovoria, že sú trochu strašidelné. Moje vnútro a ja robíme tieto fotky spolu a každá je iná tak, ako je iný každý deň a každé obdobie, kedy vznikali.
Čím fotíš?
Moja výbava je až príliš prostá. Asi 3 rôzne objektívy, 5Déčkove telo od Canonu a k tomu malé domáce štúdio od Bowensu. Mám aj zopár šiat objednaných z UK, takže dámy, ak chcete fotky, som aj v tejto kategórii ready, hahaha.
Ako vnímaš novodobých "profesionálnych" fotografov, pre ktorých stačí dať si za priezvisko "Photography" a už sú z nich majstri?
Len sa nad tým milo pousmejem.
Tvoj názor na instagram?
Instagram je fajn vec, škoda že pri jeho prezeraní vždy natrafím na pipky s fotkami z nákupov. Neviem, asi niečo robím zle.
Ktorá tvoja fotografia je pre teba najcennejšia?
Všetky sú rovnako cenné, všetky sú vážené. Každá má svoju vlastnú dušu, štýl, osud a príbeh a do každej som prirodzene vložil kúsok seba a mnohé z nich majú v sebe ukrytý malý hlavolam.
Existujú pre vás fotografov nejaké idoly?
Idoly sú, aj ja ich mám, paradoxne nie zo sveta fotografie. Mojim vzorom je už zosnulý americký maliar James Whistler, hlave kvôli jeho snovým konceptom, svetlu a krásnym, až naivným farbám.
Čo robíš vo voľnom čase, mimo objektívov a blesku?
Snívam. Bez toho by som nebol schopný žiť, je to pre mňa nadmieru dôležité. A občas si chodím zabehať.
Myslíš si, že má slovenský umelec reálnu šancu živiť sa svojou záľubou aj mimo fotografovania, keďže vy mate maličkú výhodu?
Má, ak maká, zháňa kontakty a robí ten business networking, tak určite.
Čomu by si sa chcel venovať v budúcnosti?
Budúcnosť bude patriť projektom, kde budú motívom koncepty s viacerými osobami, niečo podobné ako Dean West.
Čo najbizarnejšie si fotil?
Pri tejto práci sa samozrejme dostávam do kontaktu s mnohými podivnými situáciami. To najviac by som pripísal foteniu halloweenskej masky na jednom starom dublinskom cintoríne.
Ďakujeme za rozhovor, na záver nechávame priestor na zopár slov pre čitateľov REFRESHER.sk
Pozdravujem každého, kto dočítal tento rozhovor až do konca. Tiež by som sa chcel poďakovať Refresheru, za príležitosť objaviť sa v tomto projekte a chcel by som vám len odkázať, aby ste nasledovali svoje sny, nech už sú akékoľvek.
Samozrejme ďakujeme aj my. Na záver len pripomeniem možnosť lajknuť našu facebookovú stránku pre umelcov, kde nájdeš denne zopár skvelých prác. Prípadne môžete aj prispieť vlastnou tvorbou, budeme len radi. To je zatiaľ všetko, dovidenia o týždeň.
