Zisťovali sme, prečo si vytvárame silné putá k celebritám. Kde pri týchto jednostranných vzťahoch leží zdravá hranica nám priblížila psychologička Naďa Dudová z platformy Ksebe.
Predstav si, že ti práve volá kamarát a hovorí: „Dnes bude zaujímavý večer. Rachel a Ross sa znova pohádali.“ Nemyslí tým však svojich susedov z bytu na treťom poschodí, ale postavy zo seriálu Priatelia. Alebo sa prichytíš pri tom, ako držíš palce Timothée Chalametovi na odovzdávaní Oscarov a cítiš sklamanie, keď nevyhrá. Inokedy ťa prevalcuje pocit hrdosti, keď si tvoj obľúbený tvorca na YouTube kúpi byt.
Cítiš k týmto ľuďom sympatie, vernosť a možno aj jemnú majetníckosť - nie každý totiž znáša dobre, keď sa z jeho niche umelca odrazu stane hviezda. Má to však jeden drobný háčik: oni vôbec netušia, že dýchate rovnaký vzduch. Práve tu začína fenomén parasociálnych vzťahov, kde sú emócie skutočné, no reciprocita nulová.
Od čierno-bielej obrazovky po neustále insta-stories
Pojem parasociálna interakcia nie je žiadny výmysel TikToku. Už v roku 1956 s ním prišli sociológovia Donald Horton a R. Richard Wohl, ktorí pozorovali, ako diváci nadväzujú puto s moderátormi čiernobielych televíznych šou.
Dnes je však situácia dramaticky iná. Voľakedy ti stačilo interaktívne rande s moderátorom šou raz za týždeň. Dnes ti vďaka sociálnym sieťam a živým streamom obľúbené celebrity servírujú svoj život v priamom prenose 24 hodín denne. Vidíš ich bez mejkapu, pri rannej káve, v pyžame, pri varení, pri upratovaní aj počas osobnej krízy.
„Aj krátka interakcia, napríklad odpoveď či „srdiečko“, môže posilniť pocit osobného spojenia, pretože fanúšik dostane spätnú väzbu, ktorá môže pôsobiť ako potvrdenie vzájomnosti. Ak sa takéto odmeny objavujú nepravidelne, môžu byť obzvlášť pútavé a viesť k častejšiemu kontrolovaniu obsahu či vyhľadávaniu ďalšieho kontaktu,“ hovorí psychologička Naďa Dudová z platformy Ksebe.
Psychologička Gayle Stever a ďalší odborníci rozlišujú tri úrovne tohto fenoménu:
- Parasociálna interakcia: Deje sa výhradne v momente, keď médiá konzumuješ. Jednoducho pozeráš seriál a odrazu máš pocit, že sedíš v rovnakej kaviarni ako partia zo seriálu Priatelia, a si priamo pri ich rozhovore
- Parasociálny vzťah: Trvá aj po vypnutí obrazovky. O známej osobnosti či fiktívnej postave premýšľaš v bežnom živote, prezeráš si módu, ktorú nosí, reštaurácie, ktoré navštevuje, komentuješ jej rozhodnutia a berieš ju ako vzdialeného známeho
- Parasociálna väzba: Osoba sa stáva tvojím bezpečný prístavom a zdrojom emocionálnej istoty v ťažkých časoch. Máš pocit, že ťa zachraňuje jej tvorba (filmy, hudba), a že ti mimoriadne pomáha na ceste životom
Evolučná pasca: Prečo nás vlastný mozog zavádza?
Ľudský mozog sa vyvíjal tisíce rokov v malých kmeňoch. Ak si pravidelne videl niečiu tvár a počul jeho hlas, bol to člen tvojho kmeňa - niekto, s kým bolo životne dôležité budovať si vzťah.
A hoci masmédiá a smartfóny zmenili vo svete mnoho, nedokázali zmeniť naše nastavenie z pohľadu evolúcie. Náš mozog zatiaľ nemá vybudovaný mechanizmus na to, aby neurologicky odlíšil známu tvár na displeji od tváre človeka, ktorý sedí oproti nám pri stole, píše Medium. Reaguje rovnakými centrami náklonnosti a dôvery.
„Aj pri strate celebrity alebo ukončení seriálu môže človek prežívať skutočný smútok, pretože stráca významný zdroj emócií, rutiny, identifikácie či pocitu blízkosti. Intenzita smútku nemusí presne kopírovať mieru reálneho kontaktu,“ hovorí Naďa Dudová. „Dôležité je, aký význam mal daný vzťah alebo obsah v psychickom svete človeka.“
Nie je to diagnóza, ale balzam na dušu
Dlhé desaťročia sa na parasociálne vzťahy pozeralo cez prsty. Boli označované za prejav osamelosti či sociálnej úzkosti. Dnes má celebrity crush takmer každý.
Výskumy ukazujú, že parasociálne vzťahy sú normálne a pre väčšinu populácie neškodné. Môžeš si vybrať ideálneho „priateľa“, pri ktorom nehrozí žiadne riziko odmietnutia, kritiky či zrady. Pre chorých ľudí alebo osamelých seniorov bývajú popoludnia s obľúbeným moderátorom jedinou šancou, ako zažiť chvíľu pohody bez stresu a osamelosti.
Obrovský význam majú aj pre marginalizované skupiny, napríklad queer ľudí. Ak mladý človek žije v prostredí, kde nenachádza pochopenie, obľúbený známy tvorca s podobnou identitou mu dokáže dať pocit, že v tom nie je sám, uvádza Behavioral Health Clinic.
Navyše, obdivovanie nášho idola nás dokáže spájať aj so skutočnými ľuďmi. Fanúšikovské komunity stavajú reálne priateľstvá na základe lásky k tej istej celebrite, a to bez akejkoľvek žiarlivosti.
Keď sa ilúzia vymkne z rúk
Parasociálny vzťah sa stáva nezdravým v momente, keď začne nahrádzať reálne vzťahy alebo skresľovať vnímanie reality. Výskumníčka Joanne Ingram upozorňuje, že pocit dostupnosti nášho idolu môže v ľuďoch vyvolať mylný pocit nároku na čas a súkromie danej hviezdy, čo v extrémnych prípadoch prerastá do posadnutosti a nebezpečných hraníc:
- Streamerka Amouranth sa musela potýkať s fanúšikom, ktorý precestoval pol sveta a objavil sa priamo pri jej dome.
- Skúsenosti s posadnutosťou má aj Billie Eilish, ktorá kvôli stalkerovi jej brata Finneasa zložila pieseň The Diner v jej poslednom albume Hit Me Hard and Soft.
- Taktiež netreba zabúdať na tzv. parasociálny rozchod. Keď sa po rokoch skončil populárny seriál Stranger Things či Game of Thrones, fanúšikovia sa nedokázali zmieriť s koncom, vytvárali teórie možných pokračovaní seriálov, či dokonca posielali tvorcom výhražné listy v prípade, že by umrela ich obľúbená postava.
- Keď tragicky zahynul basketbalista Kobe Bryant či kráľ popu Micheal Jackson, milióny fanúšikov prežívali reálny hlboký žiaľ zo straty niekoho, kto bol stabilnou súčasťou ich životov.
- Hailey Bieber kvôli fanúšikom svojho manžela Justina roky prežívala vlny nenávisti, počas ktorých ju ľudia prenasledovali a komentovali všetko, čo robila, pretože sa nevedeli preniesť cez rozchod Justina a Seleny Gomez.
„Fanúšik môže niekedy rozhodnutie celebrity prežívať ako ‚zradu‘, pretože si vytvoril pocit blízkosti a presvedčenie, že celebritu pozná a rozumie jej, hoci ide o jednostranný vzťah,“ vysvetľuje psychologička Naďa Dudová. „Keď realita nezodpovedá jeho predstave, môže vzniknúť silný pocit sklamania, ohrozenia či straty kontroly, ktorý sa následne prenesie na partnera celebrity.“
Kde leží zdravá hranica?
Odborníčka upozorňuje, že bodom zlomu je moment, keď bezpečná ilúzia začne vytláčať skutočný život. „Varovným signálom môže byť, keď človek začne uprednostňovať parasociálny svet pred reálnymi vzťahmi, obmedzuje sociálne kontakty alebo venuje sledovaniu celebrity neprimerane veľa času a energie,“ vysvetľuje Dudová.
Tieto vzťahy sú totiž bezpečné. Nehrozí pri nich odmietnutie ani hádka. To však môže deformovať naše očakávania od skutočných, chybujúcich ľudí. „Postupne tak môže byť tolerancia voči konfliktom, nedokonalostiam a prirodzenej neistote v reálnom vzťahu nižšia, pretože parasociálny vzťah poskytuje blízkosť bez väčšiny nárokov a rizík skutočnej intimity.“
Mimoriadne dôležité je sledovať túto hranicu pri deťoch a tínedžeroch, ktorí s online idolmi trávia kľúčové roky vývoja. Podľa psychologičky to automaticky neznamená, že z nich vyrastie vzťahovo neschopná generácia, no ak youtuberi a tiktokeri nahradia rovesníkov, mladí ľudia prichádzajú o cenné lekcie. „Majú menej príležitostí zažiť prirodzené odmietnutie, konflikt, vyjednávanie hraníc či následné zmierenie - teda skúsenosti, prostredníctvom ktorých sa učia tolerovať frustráciu a budovať vzťahovú odolnosť.“
Odpoveďou na zdravú hranicu teda nie je zmazať si TikTok alebo prestať fandiť obľúbenému hercovi. Dôležité je uistiť sa, že nám popri sledovaní online sveta zostáva dostatok času a priestoru na budovanie bezpečných, skutočných vzťahov, v ktorých nás druhá strana naozaj vidí.
