Opisuje, ako boj o výživné vyzerá v praxi. Nehovorí o tom, kto za čo môže. Podľa nej by si však rodičia mali náklady na deti deliť napoly, aj keď už nie sú spolu.
Mária je zdravotná sestra z Košíc. Dve deti chodia do školy, najmladšia do jasieľ. Do siedmej ráno musí rozviezť deti na tri rôzne miesta a potom nastúpiť do služby. Rozvod ešte neprebehol a výšku výživného súd zatiaľ neurčil. Návrh na neodkladné opatrenie, ktorým chcela získať aspoň dočasný príspevok, súd zamietol.
Najviac peňazí míňa na jedlo. Jedna z dcér má celiakiu a bezlepkové potraviny stoja niekoľkonásobne viac. Šetrí, kde sa dá. Najmladšiu prestavila na obyčajné kravské mlieko a deťom musí vysvetľovať, prečo si nemôžu dať dva jogurty denne. Za jasle platí takmer presne toľko, koľko dostáva na rodičovskom príspevku.
„Ľudia si často ani neuvedomia, prečo to auto potrebujem. Myslia si, že keď ho mám, asi sa až tak zle nemám.“ Od iných mám počula ešte absurdnejšie príbehy. „Niektorým na súde vyčítali, koľko lyžičiek sušeného mlieka dávkujú. Mali si ich presne vážiť. Keď dvaja chcú mať spolu deti, neverím, že toto sa musí riešiť.“
Papiere, tabuľky a komunikáciu s právnikom rieši až večer, keď deti zaspia. Často sedí nad nimi do jedenástej. Ešte viac ako peniaze ju však vyčerpáva neistota, lebo nikto jej nevie povedať, kedy súd rozhodne. Prečítaj si celý rozhovor teraz za 1 euro, v ktorom sa dozvieš, koľko Máriu mesačne stojí strava pre tri deti, na čom musí šetriť a čo musí deťom vysvetľovať.
