- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Sú svoji, no dovolia si sex s ďalšími ľuďmi. S „otvoreným“ manželským párom sme sa rozprávali o tom, prečo im nevyhovovala monogamia a ako ostatní ľudia zmenili ich vzťah.
Tento rok to bude 13 rokov, čo sú spolu. A štyri roky z toho majú Martina Halas Vacková (36) a Juraj Halas (33) otvorené manželstvo. Inými slovami: môžu spávať s ďalšími ľuďmi.
„Je úplne bežné, že aj keď máme monogamný vzťah, pripadajú nám hot aj iní ľudia. Alebo že máme na niekoho crush – ktorý možno nerealizujeme, ale prežijeme ho. Hovorila som si preto, či od seba vo vzťahu nechceme veľa. Či by život nemal byť trochu jednoduchší,“ opisuje Martina, čo ju k myšlienkam o nemonogamii viedlo.
A ako by sa dal ich vzťah definovať dnes? Komunikácia, zábava, dôvera, flexibilita a zvýšené libido. „Keď mám interakciu s niekým iným, istým spôsobom ma to zenergizuje. Druhý deň sa cítim viac milovaný. Dáva mi to pocit, že mám vlastnú voľnosť, ale aj toho druhého človeka, ktorého som si vybral a môžem sa k nemu vracať,“ vysvetľuje Juraj.
Kto s návrhom otvoreného manželstva prišiel a aká bola prvotná reakcia druhej strany?
Martina: S návrhom som prišla ja. Dlho som počúvala podcast Savage Lovecast, kde tému otvorených vzťahov často riešia, a Juro ho neskôr začal počúvať tiež. Raz som za ním proste prišla – presne si to pamätám, práve sa sprchoval – a povedala som mu: „Myslím, že by sme mali mať otvorený vzťah.“ A Juro odpovedal: „OK.“ A to bolo celé.
Juraj: Mne ten podcast otvoril oči. Bavia sa tam o mnohých podobách vzťahov, o rôznych dynamikách – otvorený vzťah je iba špička ľadovca. Nezdalo sa mi to už potom ako niečo zvláštne, skôr mi to pripadalo logické.
Prečo logické? V čom vám monogamia nevyhovovala?
Martina: V predchádzajúcich vzťahoch som podvádzala – tak sme sa aj spoznali s Jurom.
Juraj: Bol som jej milenec. (smiech)
Martina: Presne. (smiech) Keď som však začala chodiť s ním, myslela som si, že ho nikdy nebudem chcieť podvádzať. Že je to „tá“ láska. A skutočne som tú potrebu veľmi dlho nemala. Ale zhruba po siedmich rokoch som si (aj vďaka tomu podcastu) uvedomila, že moja potreba, pre ktorú som predtým podvádzala, nebola zlá. Predtým som sa často vracala k tomu, že je zlé chcieť niekoho ďalšieho. Neskôr mi došlo, že je to OK. Že je to prirodzené a dáva to zmysel. Vedela som však, že sa s Jurom nechcem rozchádzať. Lenže vidina toho, že budeme celý život monogamní, mi pripadala šialená a nepravdepodobná.
Vzhľadom na to, aké časté nevery sú, mi pripadá, že k sebe vo vzťahoch často nie sme úprimní. Je úplne bežné, že i keď máme monogamný vzťah, pripadajú nám hot aj iní ľudia. Alebo že máme na niekoho crush – ktorý možno nerealizujeme, ale prežijeme ho.
Hovorila som si preto, či od seba nechceme príliš veľa. Či by život nemal byť trochu jednoduchší. Podľa mňa je legitímne pýtať sa, či by mala byť monogamia cieľom a či je nevyhnnutná. A nemonogamia sa mi postupne začala javiť ako prirodzená. Čo však neznamená, že ľuďom nemôže vyhovovať monogamný vzťah. Myslím, že každý vzťah by mal reagovať na vlastné potreby. Je dobré pripustiť si myšlienku, že monogamia nie je povinná.
Juraj: Keď je človek s niekým vo vzťahu dlho, je normálne, že vzájomné vzrušenie nie je také ako na začiatku. A väčšina párov vníma prípadný záujem opačnej strany o niekoho iného ako niečo osobné alebo fatálne. Postupne mi to začalo pripadať normálne. V tom podcaste som počul kopec ľudí z celého sveta, ktorým to takto funguje a sú spokojní. Hovoril som si, prečo by som sa na to mal pozerať negatívne, keď to vlastne sám chcem.
Ako presne otvorenosť vo vašom prípade vyzerá?
Martina: S ďalšími ľuďmi iba spíme, nenadväzujeme s nimi dlhodobé vzťahy.
Juraj: Všeobecne to máme nastavené tak, že je v pohode ísť na jedno-dve rande, ale tam sa to končí. Nechceme, aby to prešlo do polyamorného vzťahu.
Martina: Zatiaľ. Pretože nevieme, ako sa to bude vyvíjať. Možno sa niekedy zase vrátime do monogamie, možno niekedy budeme otvorení vzťahom s ďalšími ľuďmi. Naše hranice sa menia a vyvíjajú podľa toho, ako sa cítime alebo čo spolu práve prežívame. Odvíjajú sa od neustálych konverzácií. V niektorých momentoch sa s niečím cítime v pohode, niekedy zase nie, takže to komunikujeme. Je to fluidné.
Juraj: Otvorený vzťah máme štyri roky, ale za ten čas sme mali niekoľko období, keď sme boli monogamní, pretože na otvorený vzťah nebol čas alebo sa na to jeden z nás necítil. Nie je to skrátka lineárne. Treba vycítiť, či je potrebné niečo zmeniť, a komunikovať to.
Buď človeku verím, alebo nie. Moja žiarlivosť nikoho nezastaví od toho, či ma bude podvádzať, či bude chcieť niekoho iného. Moja žiarlivosť ovplyvňuje hlavne mňa.
Takže pokiaľ jednému niečo nevyhovuje, spoliehate sa na to, že to druhému poviete?
Martina: Áno.
Hovoríte si navzájom, že ste boli s niekým iným?
Martina: Áno, vravíme si to dopredu.
Juraj: A keď sa to niekedy stane spontánne, tak si to tiež povieme. Potom záleží na tom druhom, koľko chce vedieť detailov.
Obaja ste veľmi zaneprázdnení, máte dcéru aj priateľské vzťahy, pracujete, staviate dom. Koľko času venujete ďalším ľuďom v rámci otvoreného vzťahu?
Martina: Prirovnala by som to k návšteve festivalu. Nechodíš tam veľmi často – ideš, keď máš čas a energiu.
Juraj: Je to iba jedna z milión vecí, ktoré robíme, keď na to máme priestor.
Akým spôsobom nemonogamia ovplyvnila váš vzťah?
Martina: Odobralo to z nášho vzťahu tlak. Napríklad keď s niekým flirtujem, som hrozne vďačná, že môžem. Takisto cítime viac dôvery. Keď jeden z nás povedal „nie, stačilo“, druhý to rešpektoval a bez akéhokoľvek prehovárania alebo zaváhania povedal „OK, nie znamená nie“.
A najlepšie na tom je, že sa človek cíti aktívne vyberaný. Náš vzťah nie je samozrejmosť, ale naša voľba aj napriek existencii milióna ďalších ľudí, s ktorými by sme mohli byť. V tom je to najromantickejšie – že náš vzťah je aktívna voľba.
Juraj: Úplne súhlasím. Keď mám interakciu s niekým iným, istým spôsobom ma to zenergizuje. Na druhý deň sa cítim viac milovaný. Dáva mi to pocit, že mám vlastnú voľnosť, ale aj druhého človeka, ktorého som si vybral a môžem sa k nemu vracať.
Martina: A, samozrejme, má to mega pozitívnu sexuálnu rovinu. Nie je nič viac sexy než vedomie, že vášho človeka chce ešte niekto iný. Vyvoláva to vo mne reakciu: „Počkať, počkať. Jura chce niekto ďalší? Nie, nie, nie, ja ho chcem viac!“ Máme vďaka tomu viac romantiky a viac sexuálneho náboja. Sme viac zamilovaní. Tá (čisto teoretická!) neistota v nás rozpaľuje totálnu romantiku a zvyšuje libido. Je to, ako keby vám niekto prepol niečo v mozgu. Je to šialené, sme ako teenageri na prvom rande. V tomto to funguje fantasticky.
Čo tvorí základ úspešnej a zdravej nemonogamie?
Juraj: Komunikácia a práca s egom.
Martina: A triezvy prístup k vzťahom. Nevnímame to tak, že by vzťah s niekým iným mohol byť lepší. Sme spolu skoro trinásť rokov a odpracovali sme si toľko, že by mi nikdy nenapadlo, že by vzťah s iným človekom mohol byť lepší. To je ilúzia, ktorú odmietam. Samozrejme, že si s niekým môžem v niektorých ohľadoch rozumieť viac, ale to neznamená, že byť s ním vo vzťahu by bolo jednoduchšie, než byť vo vzťahu s Jurom. Prijať túto triezvosť je podľa mňa tiež zásadné.
A prečo je komunikácia podľa vás taká dôležitá?
Martina: Pretože vzťahy nie sú lineárne, život sa rôznymi spôsobmi vyvíja. Nikdy neplatí, že pravidlá, ktoré sme nastavili minulý mesiac, budú platiť celý nasledujúci rok. Ľudia sa musia baviť otvorene a musia sa vedieť baviť o nepríjemných veciach.
Juraj: Zároveň by si mali byť vzájomnými fanúšikmi. Keď som s niekým iným, chcem si byť istý, že je s tým Martina úplne v pohode, že je na to vhodný čas. Aby som si mohol byť istý, že jej reakcia bude „super, dúfam, že si si to užil“. (smiech) Chcem v tom mať vopred jasno. Baviť sa o takých veciach nie je vždy jednoduché, ale je to kľúčové.
A to ego? Akú hrá rolu?
Juraj: Veľmi veľa kamarátov mi hovorí, že by takýto vzťah tiež chceli, ale že si to nevedia predstaviť na strane svojej partnerky. Takže sám to chceš, ale nechceš, aby to tak mala ona? Buď je to nedôvera, alebo ego.
Martina: A myslím si, že u mužov je to často to ego.
Juraj, ty si v sebe tiež riešil otázku ega?
Juraj: Jasné.
Martina: Ale Juro všeobecne nie je žiarlivý typ.
Juraj: To asi nie som. A vždy sa to v hlave snažím zracionalizovať. Pokiaľ je to OK pre mňa, je to OK aj pre ňu.
U teba, Martina, ego rolu nehralo?
Martina: Pre mňa to nie je tak otázka ega, ako skôr nízkeho sebavedomia, ktoré sa prejavovalo v mnohých oblastiach môjho života. Strávila som rok na terapii práve s týmto účelom, vedela som, že sa s tým musím naučiť lepšie pracovať. A skutočne to veľmi pomohlo. Všeobecne sa teraz cítim omnoho lepšie.
Cítite niekedy žiarlivosť? Ako takéto situácie riešite?
Martina: Áno. A keď áno, bavíme sa o tom.
Juraj: Vieme sa o tom pobaviť, vieme si priznať svoje pocity, i keď sú ťažšie alebo negatívne. Je to tam, ale nie je to žiadny blok alebo väčší problém.
Martina: Vieme sa o seba „postarať“. Ale žiarlivosť je podľa mňa nezmyselná emócia.
Čo to znamená?
Martina: Ja toho človeka nevlastním. Aj v monogamnom vzťahu je žiarlivosť prekážka. Buď človeku verím, alebo nie. Moja žiarlivosť nikoho nezastaví od toho, či ma bude podvádzať, či bude chcieť niekoho iného. Moja žiarlivosť ovplyvňuje hlavne mňa – poprípade, pokiaľ sa pre ňu chovám k druhému zle, tak aj ten vzťah. Ale ubližuje hlavne mne.
Žiarlivosť býva často spájaná s nižším sebavedomím a sebahodnotou. Máš, Martina, pocit, že sa u teba zmiernila v momente, keď si túto tému začala spracovávať na terapii?
Martina: Určite. Prišlo mi, že som umierala tým, že som sa porovnávala s ostatnými ľuďmi. Ale teraz to tak už nemám. Beriem to tak, že som to proste ja, som skvelá a on si ma dobrovoľne vyberá. A viem, že vonku existujú ďalšie skvelé osoby.
Ako vyzerá to „postaranie sa o seba“, keď riešite žiarlivosť alebo iné ťažšie témy?
Martina: Urobíme si čas pre seba, napríklad ideme na rande.
Juraj: Proste sa o sebe postaráme. Vytvoríme si príjemné vzťahové zážitky.
Ako sa dá spoznať, či je otvorený vzťah pre pár dobrým riešením, alebo sa skôr jedná o snahu utiecť pred neriešenými problémami?
Martina: Podľa mňa je základ to, či s druhým človekom chceme byť a budeme si ho aj naďalej vyberať. Je fér povedať: „Chcem otvorený vzťah, je to pre mňa dôležité, poďme sa baviť, ako sa tam môžeme dostať. A pokiaľ to pre teba cesta nie je, budeme sa musieť rozísť.“ Ale vyvíjať nátlak, robiť druhej strane naschvály, nevnímať jeho potreby alebo to robiť aj v momente, kedy vieme, že si to nepraje – to je podľa mňa známkou toho, že niečo nie je v poriadku.
Juraj: Premýšľam, či to niekedy nie je legitímny spôsob, ako isté problémy riešiť – pokiaľ sú s tým obaja v pohode. Napríklad pokiaľ sú partneri sexuálne nekompatibilní, alebo je jeden z nich asexuálny, tak nemonogamia podľa mňa môže poslúžiť.
Martina: Áno, môže to riešiť špecifické problémy, ale nikdy by to nemalo byť navzdory partnerovi.
Aké hodnoty skrz otvorené manželstvo odovzdávate alebo v budúcnosti budete odovzdávať svojej dcére? Čo ju chcete o romantickej láske naučiť?
Martina: Bola by som rada, keby vedela, že monogamia a romantické vzťahy sú preceňované. Ako spoločnosť sme nastavení, že monogamný vzťah je to najviac, čo človek môže mať. To si nemyslím. Podľa mňa je dôležitá komunita alebo dobrí priatelia. Mnoho vzťahov je rovnako dôležitých ako romantická láska – a v niektorých fázach života môžu byť dokonca dôležitejšie.
Spoločnosť tiež stavia na purizmus, tvrdí nám, že život má byť v istom zmysle utrpenie. Že musíme trpieť pre monogamný vzťah, musíme si odopierať, musíme trpieť v práci. Tak to podľa mňa nemá byť, život by mal byť fucki*g good.
To by som jej chcela odovzdať. Podobne ma štve aj to, ako vnímame panenstvo – ako niečo, čo nám niekto môže vziať. Nie je to ale vec, ktorú dávame alebo strácame. Tieto kresťanské puristické idey odmietam.
Juraj: Ja by som chcel, aby vnímala všetky variácie ľudských vzťahov otvorene, aby pre ne mala pochopenie.
Čo by ste chceli, aby ste vedeli ešte predtým, ako ste začínali s romantickou láskou?
Martina: To, čo som teraz hovorila. V spoločnosti je toľko tlaku na to, ako majú veci byť… Stále sa naháňame za nejakým cieľom, ktorý v skutočnosti vôbec nemusí byť uspokojujúci. Ľudia si navyše často myslia, že nemonogamiu chce muž, pretože chce spať s ďalšími ľuďmi. To je blbosť, ženy sa tak cítia tiež. A práve preto som si dlho myslela, že som zlá.
Nedávno som informáciu o našom otvorenom vzťahu po prvýkrát zdieľala na svojom Instagrame a napísalo mi niekoľko žien, že sa cítia alebo cítili rovnako. Urobilo mi radosť, že im môžem ukázať, že na tom nie je nič zlé, že to môžu chcieť.
Takže si cítila vplyv socializácie žien, čo sa týka kontrolujúceho prístupu k ich sexualite?
Martina: Totálne. Myslím, že mať otvorený vzťah je z podstaty feministické.
Čo by si kedysi chcel o romantickej láske vedieť ty, Juraj?
Juraj: Ako byť empatickejší, viac v kontakte so svojimi pocitmi. Možno by to potom bola jednoduchšia cesta.
Takže si ako muž tiež cítil určité vplyvy výchovy, kvôli ktorým si sa nenaučil byť v kontakte so svojimi emóciami či venovať vzťahom dostatočnú starostlivosť?
Juraj: Asi áno. Vzhľadom na to, ako som bol vychovaný, ako som vnímal spoločnosť a ako ma naspäť ovplyvňovala, som na niečo takéto nebol pripravený. A stále na tom pracujem.
Ako by ste opísali nemonogamiu niekoľkými slovami?
Martina: Podľa mňa to je „jednoduchá“ cesta, ako si udržať romantiku v dlhodobom vzťahu.
Juraj: Zábava v úprimnom vzťahu.
Martina: Súhlasím. Nemonogamia je radikálna úprimnosť.
