„Začalo sa mi zhoršovať zdravie. Trápim sa tým, že som slabá a moja sebaúcta akoby závisela od spätnej väzby zvonka,“ hovorí Lenka.
V poradni Safe Space odpovedajú experti na otázky čitateľov Refresheru o duševnom a fyzickom zdraví či vzťahoch. Ak máš otázku, pošli nám ju cez formulár a my ju posunieme odborníkovi – psychológovi, lekárovi alebo špecialistovi, ktorý sa bude tvojej téme venovať.
Cítim sa, akoby som bola v bezvýchodiskovej situácii. Nedávno sa stala tragédia. Stratila som otca, ktorý sa rozhodol nesprávnym spôsobom riešiť svoje problémy. Zdalo sa mi, že som to zvládla celkom dobre, ale počas procesu smútenia a vyrovnávania sa so stratou som si uvedomila, že pre svoju novú rodinu – manžela a svokrovcov – som iba niekým, kto veľmi dobre zapadol do ich rodiny. „Podporovali“ ma, až kým som prikyvovala, ticho znášala všetky ich nefunkčné vzorce a riešila všetko, čo môj manžel nevedel. Aspoň tak to vnímajú moji svokrovci. Celý život ho k tomu viedli – „bol hlúpy, nemehlo“.
Keď som si uvedomila, že si zaslúžim viac, začalo sa to rapídne zhoršovať. Za všetko zlé v rodine som mohla iba ja. Ja som bola tá, ktorá všetko preháňala, zveličovala, bola herečka a nenormálna.
O to viac ma to trápi, že mám dcéru, ktorá si nezaslúži vyrastať v takejto rodine. Mám ciele, plány, v práci sa mi darí, a predsa ma brzdí rodina, ktorá myslí len na seba a svoje potreby.
Začalo sa mi zhoršovať zdravie. Trápim sa tým, že som slabá, a moja sebaúcta akoby závisela od spätnej väzby zvonka. A oni to vedia. Vedia, ako vo mne vyvolávať výčitky. Ja sa snažím, ale som vyčerpaná. Oporu u manžela hľadám márne. Bojí sa vlastných rodičov, nikdy sa ma nezastane a ja sa v tom všetkom strácam. Keby nebolo dcéry, neviem...
Lenka, 35 rokov
Milá Lenka,
pri čítaní tvojho príbehu ma zaujala jedna vec. Píšeš, že kým si vychádzala ostatným v ústrety a preberala na seba množstvo povinností, cítila si ich podporu. Keď si si však začala uvedomovať, že aj ty máš svoje potreby a očakávania, rodinné vzťahy sa podľa tvojich slov výrazne zhoršili. Premýšľam, či si sa postupne nestala človekom, od ktorého sa očakávalo, že bude zabezpečovať aj veci, za ktoré by mali niesť zodpovednosť ostatní.
V rodinách sa niekedy vytvorí spôsob fungovania, na ktorý si všetci zvyknú, hoci nemusí vyhovovať každému. Ak sa potom jeden človek pokúsi svoju úlohu zmeniť, ostatní to môžu vnímať ako problém. Dokonca sa môže stať, že človeka, ktorý prestane automaticky riešiť problémy druhých, začnú obviňovať z toho, že ich spôsobuje. Neviem, či sa to deje aj u vás v rodine, no z tvojho rozprávania považujem túto možnosť za hodnú pozornosti.
