Mladí nezvládajú stres horšie než kedysi. Len o ňom konečne hovoria nahlas.
Mal*a by zvládať školu aj prácu, budovať si kariéru a samozrejme investovať, pravidelne športovať, mať kopec kamošov, koníčky a popritom vyzerať, akoby ti to všetko išlo úplne bez problémov.
Následne stačí otvoriť Instagram či TikTok a ty máš pocit, že ostatní sú produktívnejší, viac cestujú, majú lepšie vzťahy a celkovo sú v živote o niekoľko krokov pred tebou.
Keď sa dnes hovorí o psychickom zdraví mladých, čoraz častejšie sa spomína osamelosť, tlak na výkon, úzkosti či problémy vo vzťahoch. Sú dnešní mladí ľudia citlivejší alebo len otvorenejšie hovoria o tom, čo prežívajú?
Psychologička Taisiya Narozhna z platformy Hedepy nám vysvetlila, s čím za ňou mladí ľudia prichádzajú najčastejšie, kedy je vhodný čas vyhľadať odbornú pomoc a ako si vybrať psychológa, ale aj to, prečo nám diagnózu neurčí 30-sekundové video na TikToku.
Mladí ľudia nie sú snehové vločky
„Najčastejšie sa stretávam s úzkosťami, stresom a rôznymi vzťahovými ťažkosťami, či už v partnerských, rodinných alebo medziľudských vzťahoch. Veľkou témou je aj tlak na výkon a veľmi vysoké očakávania od seba samého,“ hovorí Taisiya Narozhna.
Sociálne siete pritom vytvárajú ďalší priestor na porovnávanie. „Môže to posilňovať pocit, že ostatní sú úspešnejší, spokojnejší alebo sú v živote ďalej. K tomu sa pridávajú aj reálne tlaky spojené s kariérou, bývaním či financiami.“
Keď sa vonkajšie nároky spoja s vysokými očakávaniami od samého seba, často to vedie k väčšiemu stresu, úzkosti a pocitu zlyhania.
O dnešných mladých sa preto niekedy hovorí aj ako o „generácii snehových vločiek“, ktorá údajne horšie zvláda stres a frustráciu. Taisiya Narozhna to však vidí inak.
„Ja si nemyslím, že dnešní mladí zvládajú stres a frustráciu horšie než predchádzajúce generácie. Skôr mám pocit, že sa o týchto témach dnes oveľa viac hovorí a ľudia ich dokážu lepšie pomenovať,“ myslí si Taisiya Narozhna a dodáva, že to, že sa o strese kedysi menej rozprávalo, neznamená, že ho bolo menej.
Otvorenosť môže byť podľa nej naopak výhodou. „Z mojej skúsenosti sa veci, o ktorých dokážeme hovoriť, riešia ľahšie než tie, ktoré zostávajú dlho nevyslovené.“
Zároveň pripomína, že od mladých sa dnes očakáva veľa – vzdelanie, pracovné skúsenosti, cudzie jazyky aj výkon. „Je úplne prirodzené, že s tým prichádza aj stres a frustrácia.“
Podľa odborníčky sa zmenil aj pohľad na samotnú terapiu. „Mám pocit, že mladí sú dnes voči terapii oveľa otvorenejší aj preto, že sa jednoduchšie rozprávajú o svojich pocitoch a psychických ťažkostiach. Čoraz viac ľudí vie, že návšteva psychológa alebo psychoterapeuta neznamená, že je človek psychicky chorý.“
Vyhľadať pomoc podľa nej nie je prejav slabosti. Práve naopak – ona sama to vníma skôr ako prejav odvahy.
Aplikácia ti môže pomôcť lepšie porozumieť vlastnému prežívaniu a zvládať náročnejšie situácie, pričom nenahrádza terapiu, ale môže ju vhodne dopĺňať.
Pomoc nemusíš vyhľadať až vtedy, keď už nevládzeš
Prvým krokom na ceste k lepšej duševnej pohode nemusia byť ani veľké životné zmeny či komplikované techniky. Podľa Taisiye Narozhnej sa oplatí začať pri úplných základoch.
„Kvalitný spánok, pravidelné jedlo, pohyb a starostlivosť o telo majú na psychiku veľký vplyv. Môžeme meditovať a pracovať na sebe, ale ak dlhodobo zle spíme alebo sa o seba fyzicky nestaráme, bude sa to odrážať aj na našom prežívaní.“
Podľa psychologičky môže pomôcť aj zníženie očakávaní, ktoré na seba kladieme. „Menej je niekedy viac. A zároveň byť zvedavejší na to, čo sa dá reálne zažiť mimo obrazovky. Ísť s kamarátmi von, športovať, skúsiť nové hobby alebo jednoducho tráviť čas pri niečom, čo človeka naozaj baví.“
Niekedy však spánok, pohyb či rozhovor s kamarátom nestačia. Kde je hranica medzi náročným obdobím a momentom, keď už má zmysel obrátiť sa na odborníka?
Je to podobné ako so zubom – čím dlhšie problém ignorujeme, tým viac sa môže skomplikovať. A psychológovia našťastie nekúšu, podľa mňa sme dokonca menej strašidelní než zubári.
Taisiya Narozhna upozorňuje, že netreba čakať na to, kým problém narastie do nezvládnuteľnej veľkosti.
„Nemám rada predstavu, že s vyhľadaním pomoci treba čakať, kým človek vôbec nevládze. Podľa mňa je dobrý moment obrátiť sa na odborníka už vtedy, keď ti napadne, že by si sa s niekým potreboval porozprávať.“
Dôležitým signálom je aj to, keď stres, smútok alebo úzkosť trvajú dlhšie a začínajú zasahovať do spánku, školy, práce, vzťahov či bežného fungovania.
Ak si poistencom Dôvery, následne si môžeš vybrať z viacerých benefitov podľa toho, čo práve potrebuješ. V prípade, že si potrebuješ ujasniť, čo sa s tebou deje a aký ďalší krok zvoliť, využiť môžeš samodiagnostiku, ktorá na základe tvojich príznakov pomôže odhadnúť možný problém a odporučí ďalší postup.
Pri pretrvávajúcich psychických ťažkostiach, ktoré už zasahujú do bežného fungovania, môžeš využiť aj online psychologické poradenstvo zadarmo. Najskôr absolvuješ úvodný rozhovor so psychológom, ktorý zhodnotí, či tvoj stav vyžaduje zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. Ak áno, môžeš pokračovať v ďalších online sedeniach bezplatne.
V prípade, že zdravotnú starostlivosť nepotrebuješ, no chceš sa poradiť napríklad o vzťahoch, kariére či inom životnom probléme, ako poistenec Dôvery si raz za kalendárny rok môžeš uplatniť aj 40-eurový zľavový kupón na online konzultáciu cez Mojra, Hedepy alebo ksebe.
Pozor na diagnózy z TikToku
Väčšia otvorenosť v témach duševného zdravia priniesla aj množstvo psychologického obsahu na sociálnych sieťach. Videá typu „5 znakov, že máš ADHD“ či obsah o autizme môžu byť pre niekoho prvým momentom, keď sa v určitých prejavoch spozná.
A to nemusí byť automaticky zlé. „Človek môže prvýkrát naraziť na obsah, v ktorom sa spozná, a uvedomiť si, že so svojimi ťažkosťami nie je sám. To môže byť veľmi úľavné a môže ho to motivovať vyhľadať pomoc.“
Problém vzniká vtedy, keď sa krátke video stane náhradou odbornej diagnostiky. „Rovnaké prejavy môžu mať rôzne príčiny, preto je pri podozrení na ADHD, autizmus alebo inú diagnózu dôležité obrátiť sa na odborníka,“ upozorňuje psychologička.
Aj vďaka sociálnym sieťam sa viac rozpráva o tom, že nie každý vzťah je zdravý a že nie je normálne cítiť sa vo vzťahu dlhodobo zle, v strachu alebo pod kontrolou.
Diagnóza pritom môže človeku pomôcť pochopiť vlastné správanie a potreby. Nemala by sa však automaticky stať ospravedlnením všetkého, čo robíme.
„Myslím si, že diagnóza môže človeku veľmi pomôcť lepšie porozumieť sebe, svojim reakciám a svojim potrebám. Zároveň by ale nemala slúžiť ako ospravedlnenie správania, ktoré ubližuje druhým.“
Vďaka sociálnym sieťam sa viac rozpráva aj o tom, že nie každý vzťah je zdravý a že nie je normálne cítiť sa vo vzťahu dlhodobo zle, v strachu alebo pod kontrolou.
Problémom je však podľa psychologičky používanie odborných pojmov bez dostatočného kontextu. Psychologické nálepky totiž často nepripisujeme iba sebe. Zrejme každý sa už aspoň raz stretol s videami typu: „XY znakov, že je tvoj partner narcista“.
„Narcistické črty ešte nie sú to isté ako narcistická porucha osobnosti a takúto diagnózu nemožno spoľahlivo určovať na základe pár prejavov zo sociálnych sietí. Sociálne siete môžu pomôcť pomenovať problém vo vzťahu, ale nemali by byť nástrojom na diagnostikovanie druhých.“
Pri podobnom obsahu Taisiya Narozhna zároveň odporúča sledovať aj to, kto ho vytvára a či má odborné vzdelanie.
Nie každý psychológ je pre teba – a je to OK
Ani odborné vzdelanie či skúsenosti ešte automaticky neznamenajú, že ti konkrétny psychológ bude vyhovovať. Pri terapii totiž veľkú úlohu zohráva aj dôvera a pocit bezpečia. Prekážkou môže byť napríklad aj generačná bariéra, tú však Taisiya Narozhna pri práci s mladými výrazne nevníma.
„Keďže mám sama 29 rokov, vnímam sa ešte ako súčasť mladšej generácie. Zároveň pracujem s veľmi rôznymi ľuďmi – rôzneho veku, pohlavia, sexuálnej orientácie aj životných skúseností.“
Dôležitejšie než vek klienta je pre ňu vytvoriť prostredie, v ktorom sa človek nebude cítiť hodnotený.
„Dôveru sa snažím budovať predovšetkým tým, aká som v terapeutickom kontakte. Som pomerne otvorená a autentická a ak cítim, že to môže byť pre klienta užitočné, viem primerane zdieľať aj niečo zo svojej vlastnej skúsenosti.“
Klient podľa nej potrebuje cítiť, že oproti nemu nesedí iba odborník, ale aj človek, s ktorým dokáže hovoriť aj o nepríjemných témach. Výzvou preto nie je samotný vek, ale skôr pristupovať ku každému individuálne a nevkladať ho do predstavy o tom, akí „mladí ľudia“ sú.
Čím bezpečnejšie sa pri terapeutovi cítim a čím ľahšie sa mu dokážem otvoriť, tým väčší priestor má terapia fungovať.
V prípade, že si s prvým psychológom nesadneš, nemusí to znamenať, že terapia nie je pre teba „Ak si s terapeutom nesadnete, neznamená to, že terapia nefunguje. Možno len potrebuješ nájsť niekoho, kto ti bude vyhovovať viac.“
Niekedy pritom môže byť práve psychológ tým, kto navrhne zmenu. Taisiya Narozhna už zažila aj situácie, keď spoluprácu s klientom ukončila alebo mu odporučila inú formu pomoci. „Terapia je vždy práca dvoch ľudí, takže rozhodnutie o jej pokračovaní nie je iba na terapeutovi.“
Dôvodom môže byť napríklad potreba psychiatrického vyšetrenia alebo iného typu odbornej starostlivosti. Rovnako nie každý psychológ pracuje so všetkými témami – Taisiya Narozhna sa napríklad nevenuje závislostiam.
„Vtedy klientovi otvorene poviem, že pre neho bude vhodnejší iný odborník. Pre mňa je dôležitejšie, aby klient dostal pomoc, ktorú skutočne potrebuje, než aby u mňa zostal za každú cenu.“
