Otestuj sa v našom kvíze a zisti, či máš fakty v malíčku, alebo sa stále necháš nachytať na najrozšírenejšie historické a vedecké mýty.
Všetci sme vyrastali s informáciami, ktoré sme počuli od rodičov, kamošov alebo ich jednoducho stokrát videli v slávnych filmoch. Problémom však je, že mnohé z týchto všeobecne známych faktov sú v skutočnosti len dobre zakorenené nezmysly.
Či už ide o zaručené pravdy o fungovaní ľudského tela, správaní zvierat alebo o živote našich dávnych predkov, kolektívna pamäť sa s nami občas poriadne zahráva. Priprav sa na to, že pri niektorých odpovediach budeš možno prekvapene krútiť hlavou, pretože realita je vo finále oveľa prekvapivejšia než samotný mýtus.
Kvíz
KVÍZ: Zisti, či by si naletel najčastejším vedeckým a historickým bludom
Zdroj:
Unsplash/Robina Weermeijer
1
10
Akú časť svojho mozgu využíva bežný človek počas svojho života?
Využívame len 10%, zvyšných 90% tvorí neobjavený potenciál.
Využívame zhruba 50%, pričom dominujúca je vždy len jedna hemisféra.
Využívame celých 100% mozgu, hoci nie všetky časti sú aktívne v rovnakom okamihu.
Vysvetlenie
Moderné metódy skenovania mozgu dokazujú, že aj pri jednoduchých úlohách alebo počas spánku sú aktívne takmer všetky časti mozgu.
Zdroj:
Wikipedia Commons/@Anderiba12
2
10
Aká je pravda o výške slávneho francúzskeho vojvodcu Napoleona Bonaparteho?
Bol mimoriadne nízky, čo viedlo k jeho slávnemu „napoleonskému komplexu“.
Na prelome 18. a 19. storočia mal úplne priemernú výšku (zhruba 170 cm).
Na svoju dobu bol prekvapivo vysoký a prevyšoval väčšinu svojich vojakov (mal vyše 180 cm).
Vysvetlenie
Mýtus o jeho malom vzraste je výsledkom britskej propagandy. K jeho zdanlivo malej výške prispieval aj fakt, že sa neustále obklopoval nadpriemerne vysokými vojakmi.
Zdroj:
Unsplash/2 Bull Photography/na voľné použitie (ilustračné foto)
3
10
Prečo útočia býky v španielskej koride na červenú plachtu (muletu)?
Pretože červená farba v ich mozgu spúšťa inštinktívnu, agresívnu chemickú reakciu.
Pretože vnímajú červenú ako symbol krvi iných zvierat, čo ich privádza do zúrivosti.
V skutočnosti sú farboslepé a dráždi ich výlučne len samotný pohyb látky.
Vysvetlenie
Býky sú dichromatické, čo znamená, že nedokážu rozoznať červenú farbu od zelenej.
Zdroj:
NASA/European Space Agency/Thomas Pesquet
4
10
Ktorý monumentálny ľudský výtvor je ako jediný zaručene viditeľný voľným okom z vesmíru?
Veľký čínsky múr.
Egyptské pyramídy v Gíze.
Žiadna konkrétna stavba z obežnej dráhy Zeme voľným okom viditeľná nie je.
Vysvetlenie
Mýtus o Veľkom čínskom múre je veľmi starý, no astronauti z ISS potvrdili, že ho voľným okom vôbec nevidno.
Zdroj:
kuritafsheen77 / Freepik
5
10
Prečo chameleóny menia farbu svojho tela?
Aby dokonale splynuli so svojím okolím a maskovali sa pred predátormi.
Pre reguláciu telesnej teploty a komunikáciu s inými chameleónmi.
Aby pestrými farbami zhypnotizovali hmyz a uľahčili si tak lov.
Vysvetlenie
Chameleóny stmavnú, keď sa potrebujú zohriať, alebo zmenia farbu, ak chcú zastrašiť soka či prilákať samičku. Ich prirodzená farba je už sama o sebe dobrým maskovaním v ich prostredí.
Zdroj:
Netflix
6
10
Ako vyzerali prilby, ktoré nosili Vikingovia do boja?
Mali na nich pripevnené rohy, aby zastrašili nepriateľov.
Vyrábali sa z lebiek ich najsilnejších porazených protivníkov.
Boli to hladké praktické prilby bez rohov.
Vysvetlenie
Historicky sa nenašla ani jedna vikingská bojová prilba s rohmi. Tento mýtus vznikol až v 19. storočí vďaka divadelným kostýmom vo Wagnerových operách.
Zdroj:
Getty Images/Bettmann-Contributor
7
10
Aký bol vzťah slávneho fyzika Alberta Einsteina k matematike počas jeho školských čias?
Bol známy tým, že na strednej škole z matematiky prepadol.
Odmalička v matematike a fyzike absolútne exceloval.
Matematiku nenávidel a všetky zložité výpočty za neho robila jeho prvá priateľka.
Vysvetlenie
Mýtus o jeho prepadnutí vznikol pre nedorozumenie, pretože počas jeho štúdia vo Švajčiarsku sa zmenil systém známkovania a najlepšia známka (1) sa zrazu stala najhoršou (6).
Zdroj:
Flickr/Marco Verch
8
10
Ako funguje známa „mapa jazyka“, ktorú sa mnohí učili aj v škole?
Rôzne časti jazyka sú špecializované len na jeden typ chuti - sladkú chuť cítime na špičke, horkú vzadu a kyslú po bokoch
Mapa platí len u detí a v puberte sa vytráca, pretože dospelí už vnímajú chute rovnomerne.
Je to výmysel - všetky základné chute vnímame ktoroukoľvek časťou jazyka, kde sú chuťové poháriky.
Vysvetlenie
Mýtus vznikol v roku 1901 iba nesprávnym prekladom nemeckého vedeckého článku do angličtiny. V skutočnosti sú receptory pre všetky chute rozmiestnené po celom povrchu jazyka a žiadne zóny neexistujú.
Zdroj:
Pexels/Eva Bronzini
9
10
Čo urobí pštros, keď sa zľakne alebo sa cíti v ohrození?
Zaborí hlavu hlboko do piesku vo viere, že keď on nevidí predátora, predátor nevidí jeho.
Zvalí sa na bok a predstiera smrť, pričom dokáže na niekoľko minút výrazne spomaliť svoj dych.
Spolieha sa na útek (beží rýchlosťou až 70 km/h), prípadne sa bráni silnými kopancami.
Vysvetlenie
Mýtus o strkaní hlavy do piesku zrejme vznikol pri pozorovaní pštrosov z diaľky, keď sa nakláňajú nízko k zemi, aby obracali vajcia v hniezde. V skutočnosti by sa pštros takto rýchlo udusil.
Zdroj:
Wikimedia Commons/Pogrebnoj-Alexandroff/volně k užití
10
10
Akú pamäť má bežná akváriová rybička?
Jej pamäť trvá iba 3 sekundy, takže každý okruh v akváriu je pre ňu novým zážitkom.
Pamätá si iba svoju vlastnú veľkosť, aby vedela, do akej skrýše sa zmestí.
Dokáže si pamätať veci celé mesiace a je možné ju dokonca vycvičiť.
Vysvetlenie
Výskumy ukazujú, že rybky dokážu riešiť jednoduché bludiská a pamätajú si tvary, farby či zvuky kŕmenia aj po niekoľkých mesiacoch.
