Mali sme možnosť si s predstihom zahrať novinku od tvorcov dvoch herných Spider-Manov.
PlayStation, respektíve Sony ako jeho distribučné rameno, momentálne bojuje na viacerých frontoch. A ak niečo potrebuje, je to jednoznačne veľký hit. V aktuálnej generácii totiž v kategórii AAA single-player príbehových hier zatiaľ vyšli len God of War: Ragnarok, Marvel's Spider-Man 2, Horizon Forbidden West, Ghost of Yotei a niekoľko remastrov prvého aj druhého The Last of Us. Menšie, hoci výborné tituly ako Returnal či Saros do tohto výberu nepočítame. V očiach mnohých hráčov je to jednoducho málo.
Pozornosť fanúšikov aj trhu sa preto tento rok upierala najmä na pripravovanú hru od štúdia Insomniac Games, ktoré má na konte troch Spider-Manov či Ratchet & Clank: Rift Apart. Jeho nový titul Marvel's Wolverine tak dostal pomerne nevďačnú úlohu – zmeniť súčasný diskurz okolo PlayStationu a opäť si získať herných kritikov aj fanúšikov.
Podarí sa mu to? A nakoľko nadchol nesmrteľný akčný hrdina s adamantiovými pazúrmi nás?
„Are you a superhero? No, I'm Wolverine.“
Skôr než sa do toho pustíme, treba si ujasniť pár vecí. Ak si totiž aspoň trochu sledoval/a diskusie okolo marketingu novej marvelovky, pravdepodobne si zachytil/a, že hra ešte pred vydaním čelila nezvyčajne veľkej kritike. Tá sa týkala najmä odklonu od otvoreného sveta New Yorku zo série Spider-Man, lineárnejšieho dizajnu či domnelej snahy tvorcov viesť hráča hrou až príliš za ruku.
Hneď na úvod však treba povedať, že ani jedna z týchto vecí tu nepredstavuje žiadny výraznejší problém.
Príbeh Marvel's Wolverine sa odohráva na viacerých miestach po celom svete. Logan, tím X aj ďalšie postavy, na ktoré počas hry narazíš, postupne zavítajú do Kanady, fiktívneho Madripooru či Japonska. Jednotlivé lokácie pritom rozhodne nie sú malé a ponúkajú veľkú rozmanitosť interiérov aj exteriérov. Výraznú časť hry tvorí aj samotný pohyb medzi nimi – či už po zemi, cez budovy, vzduchom alebo na motorke.
Hoci nejde o také otvorené lokácie, aké ponúkalo napríklad Uncharted či tohtoročné 007: First Light, hra rozhodne nepôsobí ako uzavretá koridorovka. A pokiaľ ide o spomínané „vodenie za ručičku“, v ukážkach síce môžeme vidieť Loganove vyvinuté zvieracie zmysly, pomocou ktorých dokáže vo vzduchu vyňuchať stopu, väčšinu času však v hre žiadne vodiace čiary ani iné výrazné nápovedy nenájdeš.
Teraz už ale k tomu, o čom Marvel's Wolverine vlastne je. Sledujeme príbeh Logana, teda Wolverina, ktorý je spolu s Mystique a Sabretoothem členom takzvaného tímu X. Ten plní rôzne misie a pomáha mutantom po celom svete.
Ak však poznáš X-Menov najmä z filmov a očakávaš Profesora X, hra si pre teba pripravila prvé prekvapenie. Na čele tímu X totiž stojí Nathaniel Essex, vedec z 19. storočia, ktorý okrem iného našiel Wolverina v čase, keď zdivočelo žil v lese a na nič si nespomínal. Z tímu X sa odvtedy stala de facto rodina, ktorú však Logan z dôvodov, ktoré hráč spočiatku nepozná, neskôr opustil.
Situácia sa zmení vo chvíli, keď sa na scéne objaví megalomanský Bolivar Trask, odhodlaný využiť svoje rozsiahle finančné prostriedky na vyhladenie všetkých mutantov. Keď Trask unesie Essexa, tím X sa ho vydáva zachrániť a pridáva sa k nemu aj navrátivší sa Logan. Práve táto záchranná akcia tvorí úvodnú misiu hry.
Odtiaľ sa príbeh postupne rozbieha a Logan sa čoskoro zoznámi aj so skupinou utečených mutantov vedenou Jean Grey. Tá má k nemu od začiatku blízko a podobné sympatie cíti aj Logan. Hra tak nechýba ani spracovanie ich ikonického vzťahu, ktorý vychádza priamo z komiksov, hoci s niekoľkými odchýlkami a, samozrejme, množstvom prekážok. Neboli by to totiž X-Meni, keby životy hlavných postáv nesprevádzala jedna tragédia za druhou.
Kompletný priechod hrou ti každopádne zaberie približne 25 hodín.
Pazúry, zlosť a... to je všetko?
Bokom od príbehu ťa asi najviac bude zaujímať, ako sa vlastne Wolverine hrá. A tu možno niekoho prekvapím, niekoho naopak vôbec. Potvrdila sa mi totiž jedna z najväčších obáv, ktoré som mal už od oznámenia hry – gameplay s Wolverinom v hlavnej úlohe je pomerne jednoduchý a najmä veľmi repetitívny.
Akcia sa v zásade delí na útoky z diaľky, pri ktorých sa vrhneš na nepriateľa a začneš ho sekať na kusy, a súboje zblízka. V nich striedaš rýchle útoky s liečivými, využívaš špeciálne schopnosti, ktoré si postupne vylepšuješ cez levelovanie podobne ako v Spider-Manoch, nechýba klasické parry ani útoky zo stealthu. A tým sa možnosti viac-menej končia.
Spočiatku pritom všetko pôsobí pomerne dynamicky, filmovo a správne živočíšne, respektíve brutálne – presne tak, ako by si od hry s Loganom očakával/a. S pribúdajúcimi hodinami sa však začne prejavovať malá variabilita nepriateľov aj ich schopností, rovnako ako obmedzený repertoár samotného Wolverina. Z akčných pasáží sa tak pre mňa postupne stávali skôr únavné prestávky pred ďalšou cutscénou.
Jasné, odseknúť niekomu nohu či inú končatinu a sledovať vodopád krvi je na prvýkrát zábava – samozrejme, v hre. Po čase sa však aj z tejto brutality stane rutina a hra už nemá veľmi čím ju nahradiť.
Na jednej strane Wolverine skutočne posúva hranice toho, ako nekompromisná môže mainstreamová marvelovka byť. Aj GTA VI bude mať čo robiť, aby sa mu v počte zabitých NPC postáv dokázalo vyrovnať.
Tu a tam sa objaví aj náhodný quick-time event alebo boss fight. Tie mimochodom dokážu človeka poriadne potrápiť, najmä na vyššej obtiažnosti, keď si vyžadujú poriadnu dávku trpezlivosti a možno aj magnézium navyše, aby ťa z neustáleho stláčania tlačidiel nechytali kŕče v rukách.
VIDEO: Hra, ktorá stojí viac ako 800 eur? Na Steame pribudla bizarná novinka
2. júla 2026 o 16:03
Na rozdiel od nekonečných vĺn stále tých istých nepriateľov však boss fighty aspoň prinášajú vítané vytrhnutie z akčnej šedi a v podstate predstavujú jedinú skutočnú výzvu. Počas hry pritom bojuješ proti Reaversom, mechanicky vylepšenej Traskovej armáde, ninjom z klanu The Hand a postupne aj proti čoraz väčším Sentinelom.
Alternatívnou výzvou mali byť zrejme aj tzv. Nightmare Doors, teda záhadné dvere roztrúsené naprieč jednotlivými misiami. Za nimi ťa čaká buď prekážková trať, ktorú musíš zvládnuť v časovom limite, alebo niekoľko vĺn nepriateľov, pri ktorých zbieraš čo najvyššie skóre. V oboch prípadoch môžeš získať štyri typy trofejí, pričom tú najcennejšiu, adamantiovú, sa väčšinou podarí získať už na prvý pokus.
Nightmare Doors však majú aj jednu podstatne dôležitejšiu funkciu – odomykajú Loganove spomienky. Ako sa postupne doslova presekávaš hrou, získavaš prístup k častiam jeho minulosti vo forme textových záznamov.
Práve s nimi hra pracuje celkom dobre. V hernom menu si môžeš prečítať záznamy nielen o Loganovi, ale aj o vedľajších postavách či miestach, ktoré počas príbehu navštíviš. Ďalšie útržky informácií získavaš prostredníctvom zberateľských predmetov, napríklad fliaš whiskey.
Všetky tieto kúsky dokopy vytvárajú lepší obraz sveta, v ktorom sa príbeh odohráva, a často dopĺňajú kontext, bez ktorého môže dej miestami pôsobiť trochu chaoticky. Ak však čítanie podobných záznamov nie je práve tvoja parketa, máš smolu – hra sa možno až príliš často spolieha na to, že jednoducho vieš, ktorá bije.
Dospelejšie rozprávanie
V samotnom jadre sa príbeh Wolverina nijako zásadne nelíši od komiksov či filmov. Ľudia bojujú proti mutantom, mutanti proti ľuďom a napokon aj mutanti medzi sebou o kontrolu nad svetom.
Treba však pripomenúť, že komiksy s X-Menmi sa odjakživa venovali pomerne vážnym témam. Okrem duševného zdravia sa tradične dotýkali najmä predsudkov, fanatizmu či diskriminácie. Inak to nie je ani v prípade hry, ktorá popri kolektívnej traume pracuje aj s množstvom osobných tráum jednotlivých postáv.
Postavy tu nie sú čiernobiele, dialógy neraz trafia presne tam, kde to bolí, a herecké výkony sa bez problémov približujú k tým z najoceňovanejších herných titulov posledných rokov. Mimoriadne dobre funguje najmä Austrálčan Liam McIntyre v úlohe Logana. Darí sa mu svojho Wolverina jasne odlíšiť od filmového podania Hugha Jackmana, dodať mu väčšiu zraniteľnosť a zároveň zachovať jeho živočíšnosť a inštinktívne reakcie – niečo, čo sa z filmovej série po prvom filme postupne vytratilo.
Viac by sa dalo povedať aj o Essexovi, no tvorcovia zatiaľ taja jeho predstaviteľa a bola by škoda pokaziť jedno z prekvapení. Navyše by sme sa už veľmi rýchlo dostali na územie spoilerov. Znalci komiksov však pravdepodobne tušia, o koho ide a čo jeho prítomnosť môže pre príbeh znamenať. Každopádne práve trojica Logan – Essex – Jean tvorí veľmi silný charakterový základ, na ktorom stojí aj emotívne finále. K úplnej spokojnosti mu podľa mňa chýbala už len o niečo lepšia práca s flashbackmi a gradáciou.
Celkovo má príbeh Marvel's Wolverine veľmi dobré tempo. Hluchých miest je minimum a ani tie väčšinou netrvajú príliš dlho. Jednoznačne najvýraznejšou časťou je pasáž v Japonsku, ktorú tvorcovia otvoria fantastickou filmovou scénou v lietadle, následne pridajú strhujúcu naháňačku a neskôr ťa nechajú prechádzať sa po jednom z najikonickejších miest Tokia.
Celá dejová línia okolo klanu The Hand, ktorý má vo svojich rukách tajomný artefakt, funguje od začiatku až do konca a podľa mňa predstavuje najlepšiu časť hry. A keď sa príbeh prehupne do poslednej tretiny, naplno sa dostávajú k slovu aj vyššie spomínané emócie.
Nová éra X-Menov
Vývojárov treba pochváliť aj za veľký krok smerom k čo najlepšej prístupnosti. V nastaveniach nájdeš množstvo možností a úprav, vďaka ktorým si môžeš zážitok prispôsobiť podľa svojich potrieb aj toho, čo od hry očakávaš. V prípade Insomniac Games však nejde o nič nové – štúdio si v tejto oblasti buduje veľmi dobrú reputáciu už dlhšie.
Pochvalu si zaslúži aj celková technická prepracovanosť hry. Animácie sú dychberúce, po grafickej stránke sa posúvame azda ešte o krok ďalej než pri Spider-Manovi, audio patrí k absolútnej špičke a počas hrania sme v zásade nenarazili na žiadne bugy. Skrátka všetko, čo by si očakával/a od veľkého blockbusterového titulu, ktorým Wolverine bezpochyby je.
Zostáva tak odpovedať na otázku z úvodu: dokáže tento nový, výrazne temnejší a krvavejší bratranec Spider-Manazmeniť naratív okolo hier od PlayStationu v súčasnej generácii a presmerovať pozornosť od vecí, ktoré sa príliš nevydarili, k titulu zbierajúcemu skvelé ohlasy? Žiaľ, podľa mňa je na niečo také novinka od tvorcov Spider-Mana až príliš... obyčajná.
Na jednej strane síce posúva hranice toho, ako nekompromisná a brutálna môže byť mainstreamová marvelovka. Aj GTA VI bude mať čo robiť, aby sa s Wolverinom mohlo merať v počte zabitých NPC postáv. Po príbehovej stránke sa navyše scenáristi vydali zaujímavým smerom, ktorý otvára dvere ďalším hrám zo sveta X-Menov – obzvlášť vzhľadom na to, ako Wolverine končí a príchod koho v závere teasuje.
Problémom však zostáva samotná hrateľnosť. Wolverine jednoducho neponúka takú škálu možností ako iní herní superhrdinovia, predovšetkým Batman či Spider-Man, a práve preto sa s ich najlepšími videohernými dobrodružstvami nedokáže úplne merať.
A keďže ani samotný príbeh napriek mnohým kvalitám nepatrí medzi nezabudnuteľné zážitky typu prvého God of War či The Last of Us, podľa mňa zostane Marvel's Wolverine tesne pred bránami tohtoročných nominácií na GOTY. Pre najväčšiu PlayStation exkluzivitu roka by to bolo pomerne nečakané sklamanie.
Možno sa však mýlim. Definitívnu odpoveď dostaneme v decembri.
Tak či tak by som bol rád, keby Insomniac v budovaní tohto X-Men univerza pokračoval. Ak by sme sa totiž v ďalšej hre ujali postavy s o niečo zaujímavejšími schopnosťami – napríklad Jean Grey, no pokojne aj Magneta – tvorcovia by mohli do žánru priniesť poriadny závan čerstvého vzduchu a vytvoriť unikátnu akčnú pecku, ktorá by dokázala prekonať aj spomínané superhrdinské míľniky.
Wolverine síce tieto očakávania úplne nenaplnil, zlou hrou však rozhodne nie je.
