Saros je ako Dark Souls strieľačka, ale oveľa ľahšie, s hlbokým príbehom a kvalitou, akú nájdeš len na PlayStation.
Je trestuhodné, ako málo ľudí stále pozná hry od fínskeho štúdia Housemarque. Oproti svojim fínskym kolegom z Remedy (Max Payne, Alan Wake) ich hráči prehliadajú najmä preto, že vytvárajú dosť špecifické hry. Robili tak v ére arkádových strieľačiek s pohľadom zhora (Nex Machina, Resogun), ale aj pri ich debutovej AAA hre Returnal.
Aj Returnal, hoci ho kritici a hráči oslavovali, bol totiž náročnejší, než čo zvláda bežný hráč. Takým problémom čelili aj „soulslike“ hry ako Dark Souls či Nioh, až kým neprišiel Elden Ring a stal sa mainstreamovým produktom.
Saros môže byť fínskym Elden Ringom, keďže podobne ako akčné RPG od štúdia From Software, aj Saros je prístupnejší ako jeho predchodcovia.
Rovnako ako v Returnal, aj tu hráč ovláda jednu postavu. Vojak Arjun sa so svojou expedíciou ocitne na nehostinnej planéte Carcosa plnej nepriateľských bytostí. Kamera z pohľadu tretej osoby nad ramenom postavy hráčovi dovoľuje vidieť krásny svet naokolo. Ten si však málokedy stihneš užiť, keďže okolo teba budú takmer neustále lietať nepriatelia.
Saros je zo subžánru „bullet hell“ akčných hier, čo video nižšie vysvetlí lepšie ako sto slov.
pic.twitter.com/jxN40M3Fvt Returnal is legit a masterpiece man, I CAN'T WAIT FOR SAROS
— Pyo 5️⃣ (@mrpyo1) April 15, 2026
Základnou náplňou hry je vyhýbať sa projektilom nepriateľov a zároveň ich likvidovať. To všetko za neustáleho pohybu.
Hráč má k dispozícii jednu zbraň, jej alternatívnu paľbu, následne takzvanú Power Weapon, čo je špeciálna schopnosť, ktorú treba nabíjať a útok Overdrive (L3+R3). Rovnako ako v Returnal, aj tu je k dispozícii útok na blízko, bez ktorého sa napríklad nedajú zlikvidovať nepriatelia s červeným brnením.
Hráč má k dispozícii viac útokov ako v Returnal. Overdrive je úplná novinka, zatiaľ čo Power Weapon v podstate nahradilo alternatívne útoky primárnych zbraní z Returnal. Tie sú prítomné aj v Saros, no na väčšine zbraní sú nevýrazné, nedostatočne odlišné od primárnych útokov a vlastne aj celkom zbytočné.
Zatiaľ čo Overdrive sa nabíja postupným likvidovaním nepriateľov, Power Weapon sa nabíja najmä vtedy, keď hráč vstrebáva útoky nepriateľov. To je možné vďaka ďalšej veľkej novinke v hrateľnosti – štítu. Ten vstrebáva všetky modré útoky a dobíja tak energiu na využitie Power Weapon. Červené útoky sa nedajú vstrebať a znamenajú stratu „zdravia“, no neskôr sa dajú odrážať správne načasovaným blokom (funkcia parry).
Žlté útoky spôsobujú úbytok celkového života, ale je to v podstate neškodné. Stačí pár útokov s Power Weapon a takzvaná „Corruption“ úplne zmizne. Po 25 hodinách hrania som si uvedomil, že je to celkom zbytočný doplnok, ktorý ma vôbec neohrozil.
Môže za to celková dizajnová filozofia hry. Množstvo hráčov nedokázalo Returnal dokončiť, hoci sa im hra páčila, pretože bola ťažká, respektíve nepochopili systém levelovania (postupným hraním sa vylepšovali vlastností zbraní, čo náramne uľahčovalo hrateľnosť).
Zdá sa, že tvorcovia buď chceli, aby bola ich hra prístupnejšia pre širšie publikum, alebo dorazil mandát od korporátu PlayStation (Housemarque patrí pod PlayStation), aby tak spravili a dosiahli tak väčšie predaje.
Oveľa, oveľa ľahšie ako Returnal
Uvidíme, či bude hra úspešnejšia ako Returnal, no bezpochyby je omnoho jednoduchšia. V leveloch býva menej nepriateľov naraz a posielajú menej projektilov. Je jednoduchšie sa im vyhnúť a keď to hráč nezvláda, využije jednoducho štít. Vzhľadom na obzvlášť nízku obtiažnosť (s výnimkou súbojov s niektorými bossmi) som štít veľmi nevyužilo (rovnako ako parry).
Okrem toho, že je na obrazovke o čosi menej akcie, sú nepriatelia menej agresívni. Väčšinou si udržiavajú odstup a neútočia veľmi na blízko. Útokom sa dá vyhnúť obyčajným pohybom bez úskokov (funkcia dodge).
VIDEO: Hra, ktorá stojí viac ako 800 eur? Na Steame pribudla bizarná novinka
2. júla 2026 o 16:03
Pre hráča ako ja, ktorý miluje Returnal a považuje ho za najlepšiu exkluzívnu hru na PS5, je Saros menším sklamaním. Returnal bolo z hľadiska obtiažnosti dokonalo vyvážené. Zdravie a upgrady boli vzácnejšie a hráčovi sa uľavilo vždy, keď ich na zemi zbadal. V Saros sa zdravie váľa na každom kroku a po niekoľkých hodinách hrania, keď už naplno ovládnete hrateľnostné mechaniky, ho ani nebudete potrebovať.
Vtedy sa premieňa na Lucenite, hernú menu, za ktorú si môžeš vylepšovať Arjunove atribúty a schopnosti. Ide o ďalšiu veľkú novinku, ktorá ešte viac zjednodušuje hrateľnosť. Môžeš si tak navýšiť zdravie či zrýchliť levelovanie priamo počas hrania.
Ak chceš podobný zážitok ako pri Returnal, ignoruj väčšinu možných vylepšení. Po 10-15 nemáš státisíce Lucenites, na čo využiť, lebo už máš postavu vylepšenú na maximum. V Returnal si si za to mohol kúpiť vylepšenie či uzdraviť sa priamo v leveloch, no tu sa „peniaze“ len zbierajú a po chvíli s nimi nemáš čo robiť, takže ide o nedomyslený systém.
Ak sa ti hra bude aj napriek tomu zdať náročná, môžeš ešte využiť takzvané Carcosa Modifiers, vďaka ktorým si pridáš silu zbraní alebo uberieš útoky nepriateľov a podobne. Hra sa tak dá zjednodušiť, ale zároveň aj sťažiť. Bohužiaľ, ani s najťažšími módmi nie je taká náročná ako Returnal.
Hrateľnosť ovplyvňujú aj artefakty. Niektoré sú znehodnotené, a tým pádom okrem výhod (efektívnejšie dopĺňanie zdravia) hráča zaťažia hendikepom (napríklad úbytok zdravia pri páde z väčšej výšky a pod.).
V Returnal tieto hendikepy ostávali až do konca aktuálneho cyklu/smrti, ale v Saros vyprchajú po zabití bossa, čo je cca každú polhodinu. Hráč tak vôbec nemusí premýšľať a brať jednoducho všetko, čo mu tvorcovia ponúkajú, čo extrémne zjednodušuje hru.
Arjun môže mať stále len jednu zbraň, ale takmer v každom leveli (ich „vyčistenie od nepriateľov trvá dve-tri minúty) nájdeš novú. Tých je v hre síce 15, no sú rozdelené do piatich tried. V skutočnosti je tak päť rôznych zbraní, z ktorých každá má tri varianty. Tie sa značne odlišujú, ale fungujú na rovnakom princípe.
Je to prekvapivá, negatívna zmena oproti Returnal, kde bolo k dispozícii síce „len“ 10 zbraní, ale každá z nich bola diametrálne odlišná a ponúkala celkom odlišnú hrateľnosť aj štýl útočenia. V Saros ich je tak v podstate len polovica.
Navyše, len dve z piatich druhov zbraní sú špeciálne a netradičné. Zvyšné tri sú z triedy obyčajných automatických pušiek, príručných, malých zbraní (ľudovo povedané devinky) a brokovníc. Tvorcom akoby chýbala originalita a kreativita pri tvorbe zbraní z Returnal.
Veľkolepé súboje s bossmi to zachraňujú
Nepriatelia dokážu byť nebezpeční, ale akonáhle si zapamätáš ich formácie útokov, stanú sa len neškodnou prekážkou na ceste k bossom, ktorí sú zaujímavejší. V Returnal bolo šesť veľkých bossov, tu je ich sedem (plus 1 miniboss).
Hráčov poteší, že v Housemarque si dali ešte viac záležať na vytvorení pamätihodných a jedinečných bossov. Vymysleli im zaujímavé štýly útokov v jedinečne vyzerajúcich leveloch. Pre spoilery ti nemôžeme detailne opísať žiadneho z nich, ale priprav sa na skutočný „bullet hell“ a bossov s viacerými formami a životmi.
V spojení s drsnou hudbou to vytvára jedinečné momenty plné napätia a adrenalínu. Akurát je škoda, že až na finálneho bossa sú všetci predošlí ľahší ako tí v Returnal. V Saros som umieral len sviatočne.
Saros je aj kratší ako Returnal. Po 30 hodinách hrania a platinovej trofeji v ňom už viac nie je čo robiť, zatiaľ čo do sveta Returnal som sa vracal aj po viac ako 60 hodinách.
Väčší, no zároveň chudobnejší svet
V Returnal bolo nakoniec šesť prostredí (biomes), no každé z nich malo svoju vlastnú, výraznú identitu. V Saros takmer všetky biómy vyzerajú rovnako. Je to tým, že prostredie je celkovo prepojené so Slnkom, no v konečnom dôsledku to škodí vizuálu a variabilite prostredí, ktoré splývajú dohromady. Inak sú ale jednotlivé prostredia veľmi detailné, s množstvom rôznych budov, sôch a infraštruktúry, z ktorej srší úpadok predošlej, veľkolepej civilizácie.
V každom z nich sa nachádza aj špeciálna oblasť (takzvané Nightmare Gates), no po dvoch-troch už budeš presne vedieť, čo ťa čaká a z oblastí, ktoré majú vážne ohroziť tvoj život, sa stane skôr zábavná pár-minútová záležitosť.
Podobne ako Returnal, aj Saros je nesmierne návykový, a to vďaka veľmi reaktívnej hrateľnosti a skvelému pocitu zo strieľania sci-fi zbraní. Hrateľnosti či jej plynulosti skutočne niet čo vytknúť a Housemarque opäť dokázalo, že svoju filozofiu „Gameplay is King“ berie smrteľne vážne.
Avšak, akonáhle sa po niekoľkých hodinách vytratí výzva, je to skôr speedrun smerom k bossovi, kde žiadna prekážka nie je prekážkou a otupieva tak jednak zážitok z hrania, ale aj hráčova pozornosť.
Nepomáha ani fakt, že opätovné hranie nie je také variabilné ako pri Returnal. Každý „run“ v Returnal znamenal úplne iné rozloženie levelu s viacerými rôznymi puzzle hádankami, špeciálnymi miestnosťami a podobne. Svet okolo sa totiž vždy veľmi menil a náhodne spájal levely dohromady.
V Saros sa však jednotlivé levely menia oveľa menej a po chvíli začnú všetky splývať. Navyše, v hre je len hŕstka puzzle hádaniek, keď napríklad musíš nájsť skrytý spínač. Keď však hľadáte vypínač na tom istom mieste 10x po sebe, je to skôr otravné zdržiavanie než logická výzva osviežujúca strieľanie.
Nedostatočne meniace sa prostredie vynahrádza režim Eclipse. Občas je vynútený, občas dobrovoľný a spôsobuje jemnú zmenu prostredia (z krvavých bažín sa napríklad stanú toxické bažiny) a správanie nepriateľov, keď dôjde k zatmeniu Slnka.
Celkom iný, no stále skvelý príbeh
Silnou zbraňou Returnalu bol famózny príbeh. Ten sa dal vyložiť doslovne, ale aj metaforicky, kde nabral veľmi hlboký význam. Saros je na tom podobne, keď hráčom ponúka celkom priamočiary príbeh, za ktorým sa však skrýva trauma hlavných postáv a skryté motivácie.
Arjun a jeho tím sa pokúšajú nájsť na Carcose predošlé expedície spoločnosti Soltari, no stretávajú sa len s odporom nepriateľských bytostí. Na pozadí na nich však ešte vplýva akási entita, ktorá sa im dostáva do hláv.
Vyvrcholenie príbehu „neudrie“ tak silno ako v prípade Returnal a treba si tu domýšľať ešte viac, keďže hra ti vyslovene nepovie každú jednu súvislosť, ale bolo skvelé postupne odkrývať temnú minulosť Arjuna a nezvestných tisícok ľudí na planéte.
Jeden krok vpred, druhý späť
Saros je v niektorých aspektoch krokom späť. Je to nepochopiteľné, frustrujúce a smutné, keďže vývojári už na prvýkrát s Returnal urobili toľko úžasných a perfektne vybalansovaných dizajnérskych rozhodnutí, len aby ich v Saros úplne prekopali a rozbili rovnováhu medzi obtiažnosťou a zábavnosťou.
Niekoľko vecí predsa len vylepšili. Hráč sa môže zo svojej základne presunúť do ľubovoľného z ôsmich biómov. Novinkou je aj ukladanie hry. Môžeš ju vypnúť kedykoľvek okrem súbojov s bossmi a keď ju zapneš, pokračuješ z rovnakého miesta.
Dokonalý vizuál a hra bez jediného bugu
Tvorcovia vylepšili aj vizuálnu a technickú stránku. Hra má detailné, rozľahlé prostredia s viacerými špičkovými textúrami nepriateľov, povrchov predmetov a okolia. Novinkou je aj viacero postáv (v Returnal bola jediná postava).
Arjun na tejto misii nie je sám a na základni je okolo neho tím ďalších vojakov, ktorí sú detailne renderovaní. Tým, že v Returnal bol hráč úplne osamotený, cítil akýsi pocit bezmocnosti a izolácie, čo len podčiarkovalo deprimujúce pocity hlavnej postavy na nehostinnej planéte. V Saros sa to čaro vytratilo a vytratila sa aj hororová atmosféra.
Čo sa technickej stránky týka, štúdiu Housemarque sa nedá nič vytknúť. Titul sme recenzovali na PS5 Pro, kde sa zobrazuje v 60 snímkach za sekundu a vo vysokom rozlíšení (zrejme 1080 umelo navýšené na 4K vďaka famóznej technológii PSSR 2 exkluzívnej pre PS5 PRO).
60fps funguje aj na obyčajnej PS5, akurát s horšou vizuálnou kvalitou (slabšie odrazy, menej detailnejšie textúry a celkovo nižšie rozlíšenie). Vzhľadom na to, že Saros je veľmi rýchla hra, v ktorej musíš byť neustále v pohybe, si také detaily ale nevšímaš a dôležité je, že hra beží v dokonalých 60 snímkach za sekundu.
Načítavanie v tejto hre prakticky neexistuje. Prechody medzi levelmi sú instantné a prirodzené, keďže ide o jeden obrovský, priamo prepojený svet. Pri rýchlom cestovaní zo základne do iných prostredí to trvá len niekoľko stotín sekundy.
Počas 25 hodín hrania sme nenarazili na jediný bug či akúkoľvek inú technickú chybu. Exkluzivity od PlayStation sú na tom z technickej stránky jednoducho najlepšie v celom hernom priemysle.
Saros si od nás odnáša hodnotenie 8,5/10. Možno je to po prečítaní recenzie trochu štedré, ale naše sklamanie tkvie najmä s porovnaním s Returnal. Ak si ich predošlý titul nehral, pokojne si prihoď ešte pol boda. Aj bez neho je však Saros stále fantastická hra a stojí za tvoj čas aj peniaze.
