V dnešnej časti seriálu Mladí Slováci vo svete si predstavíme 22-ročnú Katku Ondrášikovú žijúcu v Paríži.
Je mladá, krásna, miluje svet módy a celým srdcom sa zamilovala do Paríža. Hovoríme o 22-ročnej Slovenke Katke Ondrášikovej, ktorá si už štvrtý rok plní svoj sen v tejto francúzskej metropole a rada sa s nami podelila o svoje zážitky a skúsenosti. Po Mikim žijúcom v New Yorku a Denise, ktorá nám opísala život v Los Angeles, sa tak presúvame v našom seriáli Mladí Slováci vo svete do Európy. Katka nám prezradila, prečo sa usídlila práve v Paríži a čo na ňom miluje, ale aj nenávidí. Ak sa chceš o hlavnom meste Francúzska dozvedieť viac, prečítaj si náš rozhovor.
Ahoj Katka, mohla by si našim čitateľom na začiatok povedať pár slov o sebe?
Ahojte, mám 22 rokov a pochádzam z Bratislavy. V tomto meste som aj vyrastala, chodila som tu na základnú aj strednú školu. Detstvo som mala naozaj skvelé a pomerne bláznivé.
Momentálne žiješ už štvrtý rok v Paríži. Kedy a z akého dôvodu si sa rozhodla vycestovať do zahraničia?
Keď som mala 15 rokov, rodičia ma poslali na niekoľko mesiacov do Nemecka. Vtedy som si prvýkrát vyskúšala život mimo domova, ktorý sa mi mimoriadne zapáčil. Potom som bola dva roky na strednej v Anglicku v Oxforde, kde som zmaturovala a chcela som nejakú zmenu. V Paríži chodil na výšku aj môj brat a keď som sa dozvedela, že ma prijali na školu práve tam, rozhodla som sa presťahovať a vôbec to neľutujem.
Na akú školu ťa prijali? Ešte študuješ?
Áno, študujem dizajnový management na Paris College of Art, čo je bývalý Parsons Paris. Všetko sa to točí okolo dizajnu, ale posledné dva roky sa špecializujem na módny management. Toto ma veľmi baví a vždy som sa chcela orientovať na management a marketing luxusných značiek. V novembri odovzdávam bakalársku prácu.
Čo je náplňou práce človeka pôsobiaceho vo fashion managemente?
Ide o celý management danej značky od základnej idey, akou je téma najbližšej kolekcie, cez produkciu a výrobu, až po zorganizovanie módnej prehliadky. Taktiež pod to spadá aj marketing, obchodovanie a komunikácia s ľudmi z branže a s médiami. Nejde teda iba o ušitie nejakého svetríku, ale skrýva sa za tým veľa krokov, ktorými treba prejsť.
Paris College of Art
Má to výhody študovať módu v meste módy?
Má to samozrejme veľké výhody. Naša škola je v tom dobrá, že má veľmi dobré kontakty. Spolupracujeme s menami ako Oscar de la Renta, Victoria Beckham, Phillip Lim, Balmain, a tak ďalej. V tomto ti táto škola môže naozaj veľmi pomôcť a špeciálne je to cítiť počas módnych dní.
Máš šancu týchto ľudí stretnúť aj osobne?
Áno, stretla som napríklad Albera Elbaza či Christiana Louboutina v škole na schodoch. Bol pozvaný ako uvádzač na koncoročnej slávnosti na našej škole, kde prednášal svoju reč. Ďalej som mala možnosť sa zoznámiť s Elie Saabom, ktorý je pre mňa jeden z top dizajnérov. Ja som doslova posadnutá jeho prácou. Dúfam, že raz budem mať od neho svadobné šaty (smiech).
Vedela si po francúzsky predtým, ako si išla do Paríža?
Nevedela som ani slovo. A musím sa priznať, je to hanba, ale moja francúzština je stalá biedna (smiech). Mala som v začiatkoch aj kurz francúzštiny, ale iba raz do týždňa a to nestačilo. No žijem tu už štvrtý rok, takže dohovorím sa. Vzhľadom na to , že chodím na americkú univerzitu, francúzštinu využívam minimálne. Aj s mojimi francúzskymi kamarátmi komunikujem iba v angličtine.
Hovorí sa, že Francúzi sú hrdí na svoj jazyk a angličtinu moc nemusia, je to pravda?
Áno, a to ma dokáže niekedy dosť vytočiť vzhľadom na to, že je to veľmi internacionálne mesto. Dostala som sa do situácií, kedy som si napríklad vybavovala telefón alebo bankový účet a pracovníci boli ku mne odmeraní, lebo som chcela rozprávať po anglicky. Keď sa človek aspoň trochu snaží, tak sú milší a snažia sa aj oni. Keď však človek príde, že nerozpráva po francúzsky, niektorí sa rovno otočia chrbtom.
Spomínala si, že si predtým už bola dlhšie v zahraničí, takže to nebola tvoja prvá skúsenosť.
Nie, nebola. Ako som hovorila, v 15-tich som bola na dlhšom pobyte v Mníchove a neskôr dva roky v Oxforde. Preto pre mňa začať život v inej krajine nebol taký veľký problém, ale samozrejme, každé nové miesto prináša problémy. Nevieš, aké to tam bude, akí tam budú ľudia, či sa ti tam bude páčiť a podobne.
Ako to teda bolo zo začiatku v Paríži? Zapáčilo sa ti?
Tým, že som žila dva roky v Anglicku, mala som väčšinu svojich kamarátov tam. Keď som došla do Paríža, trošku som to ľutovala, lebo som nikoho nepoznala a nechcela som tam byť. Bolo to úplne nové zázemie. No neprešli ani tri mesiace a ja som sa do Paríža zamilovala. V škole máme s ľudmi naozaj skvelé vzťahy a mám tam veľa dobrých kamarátov, takže na život v Paríži sa naozaj nemôžem sťažovať.
Hovorí sa, že život v Paríži nie je najlacnejší. Je to pravda?
Myslím si, že život vo všetkých týchto metropolách, ako je Paríž, Londýn, New York nie je najlacnejší. V Paríži sú dosť drahé reštaurácie, nočný život, taxíky, ale najhoršie je to s bytmi. Na to človek naozaj potrebuje čas a trpezlivosť, kým nájde ten pravý. Mne to trvalo rok a mala som veľké šťastie, že som našla byt v dobrej lokalite za dobrú cenu.
Čo je z tvojho pohľadu na Paríži negatívne?
Jednoznačne kriminalita a byrokracia. Paríž je dosť nebezpečné mesto a špeciálne dievčatá musia byť opatrné. Keď si položíš telefón voľne na stôl, za 5 minút je preč. Taktiež poznám osobne dievča, ktoré tu uniesli a už tri roky nechodí večer von z bytu a nejazdí taxíkom, lebo má z toho traumu. S týmto nás v škole oboznámili hneď v prvý deň. Pokiaľ nemá taxikár oficiálnu dokumentáciu, ani do toho auta nesadaj, lebo nevieš, kde skončíš. Taktiež na dennom poriadku vidím vreckové krádeže. Jednoducho, je tu vysoká kriminalita. A čo sa týka tej byrokracie, tu všetko trvá 100krát dlhšie, ako hocikde inde. Ide ma z toho poraziť a naozaj tomu nerozumiem, pretože si myslím, že si tým sami komplikujú životy.
Vieš nám opísať, ako vyzerá tvoj priemerný deň v Paríži?
To závisí od toho, aký mám rozvrh. Preferujem mať školu ráno. Vstanem, spravím si raňajky a idem metrom do školy, čo trvá asi polhodiny. Po škole robíme väčšinou na projektoch alebo idem do fitka. Potom sa socializujem s kamarátmi, v Paríži je totižto vždy čo robiť.
Dajú sa nejako charakterizovať Parížania?
Chlapi v Paríži neskutočne milujú flirtovať (smiech). Majú svoju eleganciu, ale vyslovene idú za každou ženou a s každou sa chcú porozprávať alebo ju pozvať na večeru. Parížanky sú na druhej strane veľmi hrdé a často medzi seba neprijímajú iných ľudí.
V dnešnej dobe je lietanie v Európe relatívne lacné. Ako často cestuješ domov?
Prvý rok v Paríži som chodila domov každý mesiac na víkendy. Posledné 2 roky som však doma už iba minimálne, čo ma aj mrzí, lebo mi to vyčíta hlavne rodina. V Paríži sa cítim úplne najlepšie, vybudovala som si tam taký svoj domov a vždy sa teším, keď sa vraciam naspäť. Ale chodím domov menej aj z toho dôvodu, že voľný čas sa snažím čo najviac využívať na cestovanie. Každopádne, mi moja rodina a najlepšie kamarátky vždy veľmi chýbajú. Aj môj pes (smiech).
Je niečo okrem známych, čo ti v Paríži chýba a tešíš sa na to, keď prídeš na Slovensko?
Jedlo a šoférovanie. To mi chýba úplne najviac, keďže v mať v Paríži auto je za trest. Vždy keď prídem do Bratislavy, tak si zoberiem auto a vozím sa po meste. A čo sa týka jedla, tak to sú bryndzové halušky, pirohy a kačka s lokšou. To si musím dať zakaždým, keď prídem domov (smiech).
Ale nepohrdneš ani francúzskou kuchyňou, že?
Tá je najlepšia. Teda samozrejme až po slovenskej (smiech). Milujem modernú francúzsku kuchyňu, ale aj ich klasiky ako sú slimáky, pâté, foie gras, crepes, cibulačku či makarony. Skvelé sú aj typické francúzske pekárne, ktoré sú na každom rohu, kde majú rôzne koláče, croissanty a podobne. Prvý rok v Paríži sa to na mne kvalitne odrazilo (smiech).
Je život v Paríži tvoj dlhodobý cieľ? Aké máš plány do budúcnosti a aká je tvoja vysnívaná práca?
Chcem zostať v Paríži ešte aspoň rok, ak nie dlhšie. Samozrejme, čaká ma ešte magister s najväčšou pravdepodobnosťou v Londýne. Mojím cieľom bolo vždy byť manažérkou nejakej módnej značky alebo domu. Ultimátnym snom je pracovať pre LVMH Eastern Europe. Taktiež by som si rada, keď budem staršia, založila vlastnú značku, ale to už skôr ako hobby. Po tom som túžila od malička.
Paríž bol v roku 2013 tretie najnavštevovanejšie mesto na svete. Je to v meste cítiť?
Je to veľmi cítiť. Keď sa ale človek vyhýba tým turistickým zónam, tak sa to dá. Ja sa napríklad oblúkom vyhýbam Champs-Élysées vždy keď môžem, lebo tam je toľko ľudí, že sa tam nedá kráčať. Šialené je to hlavne počas módnych dní, kedy tu ani nenájdeš voľný hotel. Keď tu ale žiješ dlhšie, tak spoznáš miesta, kde máš kľud a nie je tam veľký pohyb ľudí.
Kedy je podľa teba najlepší čas navštíviť Paríž?
Paríž je tak krásny, že si ho človek musí prejsť pešo. Takže najkrajšie obdobie je jar a začiatok leta. Vtedy sa všetko začne prebúdzať a aj ja chodím po Paríži pešo vždy, keď môžem. Naozaj na každom rohu je niečo, čo ťa zaujme a čo môžeš obdivovať.
Koľkokrát si bola na Eifellovej veži?
Dvakrát. Raz cez deň a raz v noci. Stačilo, ten rad si už nikdy viac nevystojím (smiech).
Oplatí sa spoznávať Paríž aj v noci?
Jednoznačne. Paríž sa volá La ville Lumière (mesto svetla), pretože v roku 1828 bola Champs-Elysees prvá ulica v Európe, ktorá v noci svietila. V Paríži sa začal celý nočný život a chodili sem ľudia z celej Európy. Sú tu skvelé reštaurácie, bary a skvelé kabarety, ktoré sa určite oplatí vidieť.
Poďme späť k móde. Ako ťa ovplyvnil Paríž v tom, ako sa obliekaš?
Veľmi ma to zmenilo. Milujem parížsku eleganciu. Parížske ženy sú niečo, čo ma neskutočne inšpiruje. Moja najobľúbenejšia farba je čierna a v tom sa cítim najkomfortnejšie. Ak by som mala opísať svoj štýl, tak je jednoznačne minimalistický. Milujem jednoduchosť a eleganciu. Sú ale aj dni, kedy sa zobudím a poviem si, že dnes si dám nejaký výstrel.
Dá sa na Slovensku dobre obliecť za málo peňazí? Čo by si odporučila?
Samozrejme, že sa to dá. Pekné veci si môžeš nakúpiť napríklad v H&M a v Zare. Ide o to cítenie. Netreba to preháňať. Človek si môže dať obyčajnú bielu košielku, džínsy, k tomu conversy, simple tašku, jemný doplnok a môže vyzerať štýlovo. Ja osobne v Zare tiež nakupujem veľa. Ale je to aj vec vkusu. Ja som si na slovenských dievčatách všimla, že majú radi farebné veci. To ja napríklad nemusím. Pre mňa je základ čierna, béžová, biela a šedá a riadim sa pravidlom, že menej je viac.
Počúvaš francúzsku hudbu?
Počúvam iba tak zbežne, ale Stromae sa mi páči.
Máš niekedy chuť pustiť si niečo slovenské?
Keď mi chýba domov, rada si pustím slovenské klasiky, ako je napríklad Elán. Mám rada aj Majka Spirita a Rytmusa. Rytmus je pán (smiech).
A čo obľúbený film?
Nemám jeden konkrétny obľúbený film, skôr hercov. Obľubujem filmy s Leonardom DiCapriom a Johny Deppom a samozrejme komédie s Willom Ferrellom.
Ako v Paríži tráviš voľný čas?
Považujem sa za spoločenskú osobu, takže sa rada socializujem s ľuďmi ale aj rada športujem. Takisto chodím do múzeí na výstavy, do kina, na dobrú večeru a hlavne milujem cestovať, takže sa vždy snažím svoj voľný čas využiť naplno.
Na záver sa spýtam, či si už našla nejakého vysnívaného Francúza.
Nie, ešte ma žiadny natoľko neohúril (smiech).
Chcela by si niečo odkázať čitateľom Refresher.sk?
Jednoznačne odporúčam všetkým čitateľom Refresheru, čo doposiaľ nenavštívili Paríž, aby tak spravili. Je to krásne mesto, ktoré sa oplatí vidieť.
Katke ďakujeme za zaujímavý rozhovor. Ak ťa táto krásna Slovenka žijúca v hlavom meste Francúzska zaujala, môžeš ju sledovať aj na Instagrame. Určite zostaň naladený aj na Refresher.sk, kde ti prinesieme rozhovory s ďalšími mladými Slovákmi, ktorí sa presťahovali za hranice našej krajiny.
Ak poznáš zaujímavých ľudí, ktorí žijú v zahraničí a chceli by sa s nami podeliť o ich skúsenosti, neváhaj a pošli kontakt na [email protected]
