V dnešnej časti si predstavíme 26-ročnú rodáčku z Hlohovca, Denisu Benkovičovú, ktorá si plní svoj sen v Los Angeles.
Seriál Mladí Slováci vo svete mapuje život ľudí zo Slovenska, ktorí sa rozhodli zbaliť si kufre a skúsiť to za hranicami našej krajiny. V dnešnej časti si predstavíme 26-ročnú rodáčku z Hlohovca, Denisu Benkovičovú, ktorá si plní svoj sen v Los Angeles, kde pracuje ako scenáristka pod umeleckým menom Deedee Benkovich. Deedee nám prezradila, prečo sa rozhodla presťahovať do L.A, v čom sa líši život v tejto americkej metropole, čo je jej kariérnym snom a taktiež čo to zo zákulisa hollywoodského filmového biznisu. Ak chceš vedieť viac o živote tejto sympatickej blondínky, prečítaj si náš rozhovor.
Ahoj Deedee, odkiaľ pochádzaš, kde si vyrastala a aký bol tvoj život predtým, ako si odišla do zahraničia?
Narodila som sa v Trnave a vyrastala som v Hlohovci až do 18-tich rokov, kde som chodila na gymnázium. Po maturite som odišla do Nitry, kde som si spravila bakalára z masmediálnej komunikácie na Univerzite Konštantína Filozofa so zameraním na marketing. Po bakalárovi som išla do Londýna, kde som si spravila ďalšieho bakalára (smiech) na London Metropolitan University v odbore filmová tvorba. Po dvoch bakalároch som si povedala, že je už čas na toho magistra, a tak som odišla do Los Angeles, kde som ho v marci tohto roku doštudovala s titulom Master of Fine Arts.
Kedy si zistila, že práve filmová tvorba je to, po čom túžiš?
Už počas druhého ročníka v Nitre som vedela, že chcem písať scenáre, hoci som vtedy o filmovej tvorbe nevedela skoro nič. Počas bakalára v Nitre som začala sledovať seriály, obľúbila som si seriál Kosti a začala som k nemu robiť svoju vlastnú fan fiction a písať vlastné epizódy. Vtedy som zistila, že ma to baví a začala som sa o to viac zaujímať.
Ako prebieha také štúdium scenáristiky?
Bakalárske štúdium je v podstate všeobecný filmmaking a trvá tri roky. Tam študuješ všetko, cez réžiu, produkciu, strih, kameru, scenár, produkčný dizajn, marketing a podobne. V magisterskom štúdiu som sa rozhodla pre čisto scenáristické zameranie. V prvom ročníku sme sa venovali aj televízii, aj filmu, ale v druhom sme sa už viac špecializovali. V prvom ročníku som celkovo napísala dva celovečerné filmy a štyri televízne epizódy. V druhom ročníku som už všetko koncentrovala na záverečnú magisterskú prácu (thesis), ktorá bola u mňa spojená práve s televíziou.
Z Hlohovca do Nitry, odtiaľ do Londýna a nakoniec do Los Angeles. Prečo práve tam?
Keď začneš film alebo všetky tie seriály brať vážne a chceš mať týmto smerom kariéru, tak to ti nič iné, ako L.A. ani na um nepríde. To som videla aj na mojich učiteľoch. Vedúci katedry bol počas mojho štúdia človek, ktorý napísal filmy ako Flinstonovci alebo Sám doma a bohatý. Je tu väčšia koncentrácia ľudí z biznisu, ktorí sa do toho naozaj vyznajú, majú viac skúseností a vedia ťa posunúť do ďalšieho levelu.
Už žiješ šiesty rok mimo domova. Ako si v začiatkoch vnímala odlúčenie od rodiny?
Pre mňa to celé začalo, keď som odišla na vysokú do Nitry. Hoci to bolo blízko, bývala som v Nitre a s rodinou som bola iba cez víkendy. Vtedy som si už ako tak uvedomovala dospelosť. Keď som sa presťahovala do Londýna, nikoho som nepoznala, ale našla som si v škole kamarátov a bývala som na internáte, kde som sa spoznala s mladými ľuďmi z celého sveta. No a v dnešnej dobe máš Skype, takže to odlúčenie nie je až také tragické. Aj keď samozrejme, že mi rodina chýba, ale mám ich plnú podporu.
Je ľahké si nájsť po vyštudovaní scenáristiky zamestanie? Predsa len, konkurencia v Hollywoode je asi veľká.
Je pravda, že ten trh je tu preplnený ponukou, ale zároveň je tu stále veľký dopyt. Taktiež sa tu veľa ľudí iba tvári, že sú profesionáli. Každá druhá čašníčka je tu herečka, každý druhý človek s notebookom v Starbuckse je tu scenárista, ale iba málo z nich má na to aj vzdelanie, aby to dokázali robiť. Ako človek s magistrom zo scenáristiky chytím do ruky scenár a po prvej strane viem, či ten človek vie alebo nevie, ako napísať scenár.
Tým sa dostávame bližšie k tvojmu jobu. Kde si zamestnaná a čo je náplňou tvojej práce?
Momentálne pracujem v nezávislej produkčnej spoločnosti Rough Diamond Productions, ako stážistka. To je pozícia, ktorú hľadáš počas školy alebo po jej dokončení aspoň na rok. Ja som popri škole pracovať nemohla, lebo som mala rozvrh každý deň a študentské vízum to nedovoľovalo. Moje zodpovednosti v práci sú rôzne, ale hlavnou náplňou je písať takzvané script coverages. Každý deň mi pošlú dva-tri scenáre pre celovečerné filmy, čo je cca 120 strán, a ja ich musím prečítať, ohodnotiť a napísať krátky obsah, o čom sú, aby ich produkcia vedela pretriediť. Na záver pridám komenty, kde sa vyjadrím, či je scenár vhodný, či tam niečo chýba alebo to treba prepísať kompletne. Potom to posuniem produkcii, a tam sa rozhodnú, čo ďalej.
Koľko trvá celý proces, odkedy sa osobe, ako si ty, dostane do rúk prvá verzia scenáru až po okamih, kedy vidia diváci film v kine?
To je všetko veľmi individuálne. Sú filmy, ktoré sa robia desať rokov a sú také, ktoré od prečítania scenáru môžu ísť do produkcie behom roka.
Aký je tvoj osobný cieľ vo svete filmu?
Rozhodne by som chcela písať vlastné scenáre so zameraním hlavne na televíziu. Momentálne moju pozornosť sústredím na Disney Channel a tvorbu pre deti. Vec sa má tak, že ľudia, ktorí píšu seriály pre deti, ako sú napríklad Hannah Montana a podobne to robia iba preto, že iný job nedostali. Pre mňa je to skôr o tom, že ma to naozaj baví a aj učitelia mi hovorili, že mám talent písať pre deti. Momentálne s mojím scenárovým partnerom tvoríme komix pre deti, na ktorý máme už aj ponuku.
V čom sa líši písanie seriálu pre detské publikum?
Písať live-action seriály pre Disney Channel typu Hannah Montana je komplikované. Musí to byť vtipné ale musíš sa veľa veciam vyhnúť. Postavy si nesmú dať pusu, nesmú používať určité slová a musíš prispôsobiť jazyk pre vekovú skupinu 7 až 13 rokov. Preto to musíš spraviť vtipné iným spôsobom, ako nadávkami a sexuálnymi narážkami, ako je to napríklad v seriáloch Priatelia, How I Met Your Mother či Big Bang Theory.
Poďme späť k Los Angeles. Ako by si opísala život v tomto meste a v čom ťa prekvapilo?
L.A. je niečo úplne iné ako hociktoré mesto, ktoré si predstavíš. Londýn je mesto. Bratislava je mesto. Ale v L.A. si schopný ísť tri hodiny v aute a si stále v meste. Jednoducho, nevyjdeš z mesta vďaka aglomerácii. Je to tu strašne rozťahané a bez auta sa tu nezaobídeš.
A čo Hollywood? Sú tam štúdia koncentrované na jednej kope?
V časti Hollywood sú iba jedny štúdiá, Hollywood Studios a nejaké televízne spoločnosti, ktorých budovy si ani nevšimneš. Veľké štúdia však spoznáš ihneď, pretože to sú obrovské hangáre s plagátmi ich seriálov. Warner Bros. a Universal sú od seba vzdialené iba cez cestu a kúsok ďalej je Disney. Ďalšie štúdia, ako napríklad FOX v Century City, sú odtiaľto vzdialené aj hodinu autom.
Koncentrácia produkčných spoločností sa musí rovnať aj koncentrácii známych osobností. Podarilo sa ti už na nejakú počas tých dvoch rokov natrafiť?
Za tú dobu by sa dal urobiť celý zoznam. Včera som videla Owena Wilsona, sedel oproti nášmu stolu na gauči (smiech). Môj najväčší zážitok však bol, keď sme išli na večeru a zrazu som zistila, že pri vedlajšom stole sedí Jessica Alba. To isté sa mi stalo aj s Lionelom Richiem. Veľa celebrít cez deň nevýchadza, ale na parties je veľmi jednoduché ich stretnúť. Boli sme na párty, kde DJ-a robil Snoop Dogg a vedľa neho sedel Leonardo di Caprio. Ale k nim sa nedostaneš, lebo sú obkľúčení stenou bodyguardov.
Tie parties ale nie sú iba o zábave ale aj o kontaktoch, ktoré sú v tvojej brandži veľmi dôležité, mám pravdu?
Áno, je to veľmi dôležité z pohľadu biznisu. Tu by si sa ako scenárista, hudobník alebo herec nikdy nemal pohnúť bez vizitky, lebo nikdy nevieš, na koho natrafíš. Ak by si sa chcel k niekomu dostať bežným spôsobom, nemáš šancu. Sú tu aj špeciálne vyhradené večierky iba pre ľudí z biznisu a sú isté miesta, kde vieš, že títo ľudia chodia. Pri poháriku sú ľudia viac uvoľnení, začneš s nimi komunikovať, predstavíš sa a už sa do budúcna poznáte.
Ako by si porovnala život v L.A. a Nitre?
Myslím, že toto sa porovnať nedá. V L.A. je rozhodne väčšia multikultúrnosť, život plynie rýchlejšie a aj očakávania na tvoju osobu sú väčšie.
Zvykla si si na všetko alebo sú veci, ktoré jednoducho nevieš prekusnúť?
V Los Angeles žije viac ľudí ako na celom Slovensku. Preto jedna vec, s ktorou sa tu nedokážem zmieriť, je doprava. Z domu na pláž to mám autom ako z Hlohovca do Bratislavy, ale vzdialenosťou to nie je tak ďaleko. Tu stráviš hodiny v aute a ani si to neuvedomíš. Hromadná doprava tu nie je bezpečná a všetkých, čo poznám, majú auto. Preto sú tu zápchy každý deň a na každom úseku.
Spomínaš si na nejaké špeciálne zážitky ?
Ja by som povedala, že tu je každý deň špeciálny a niečím nový. Poviem iba takú pikošku z dneskajšku. Kamaráti oslavovali narodeniny, tak sme išli na cupcake. To je taký ružový bankomat, ktorý ti namiesto peňazí vypľuje cupcake po vložení karty (smiech).
Máš v L.A. nejakú slovenskú komunitu?
Slovenskú komunitu nemám. Ale musím uznať, že ľudia, s ktorými sa najviac kamarátim, sú Európania. S tými si najviac rozumiem. Ale, samozrejme, som v kontakte aj s domácimi a ľuďmi zo školy, s ktorými si navzájom pomáhame a dohadzujeme si kontakty, lebo vieme, koho čo baví a kto sa načo špecializuje.
Ako často lietaš domov? Nerobia ti problém dlhé lety?
Domov chodím vždy na Vianoce, to si neviem odpustiť. To je pre mňa naozaj rodinná záležitosť. Potom sa to líši, ale v priemere tak dvakrát do roka. No a na tie lety sa nedá zvyknúť. Z L.A. neexistuje priamy let do Viedne, takže si to musíš nejako spojiť. Ja lietam hlavne cez Londýn, kam trvá let 11 hodín. Keď sedím 11 hodín v lietadle, mám chuť si vytrhať vlasy. Potom ťa to lietadlo vypľuje v Londýne a povieš si, že už iba ďalšie dve hodiny (smiech).
Čo si dopraješ hneď po príchode domov?
Must have, keď prídem na Slovensko, sú rožky, treska a bryndza. To sú veci, ktoré tu nedostaneš. Slovenský rožok a americká bageta nie je to isté. Keď som prišla prvýkrát domov z Londýna, tak som nič iné, ako tresku na raňajky nejedla. Nakoniec som sa jej tak prejedla, že už mi viac ani nechýbala (smiech).
My v Refresheri máme radi filmy. A ty máš k nim bezpochyby tiež blízko. Aký je tvoj obľúbený žáner a film?
Keď je film dobrý, tak mi nezáleží na žánri. Avšak, musím povedať, že preferujem komédie, pretože je to také odľahčenie po stresujúcom dni, kedy sa chce človek zasmiať. Čo sa týka obľúbeného filmu, tak to je ťažké. Ale keď musím, tak by to bol španielsky film Faunov labyrint od režiséra Guillerma del Tora.
Dokáže si človek, ktorý vyštudoval scenáristiku, užiť film bez profesionálnej deformácie? Vieš už na začiatku filmu odhadnúť, ako sa bude vyvíjať?
Tam to ide do väčšej hĺbky, ako len to, ako sa bude dej vyvíjať. Každý film má istú štruktúru a tá je rovnaká. Čiže pre mňa je dobrý film taký, pri ktorom nemyslím na jeho štruktúru, ale dokážem si ho užiť. Teraz sme boli na filme Strážcovia Galaxie, čo je veľký blockbuster od Marvelu a ten film bol úžasný. Nebol dokonalý, ale aj ako profesionálne deformovaný človek a nie veľký fanúšik super hrdinov som si ho dokázala užiť.
A čo obľúbený herec?
Obľúbeného herca nemám. Sú herci, ktorých mám radšej ako ostatných. Potom sú takí, kvôli ktorým nechcem daný film ani vidieť, ako je napríklad herečka Kristen Stewart. Na ňu sa nedokážem pozerať v dĺžke celovečerného filmu.
Spomínala si, že televízna tvorba ti je bližšia. Ktoré seriály máš napozerané?
Kosti, Game of Thrones, Big Bang Theory, How I Met Your Mother, New Girl, Once Upon a Time. Snažím sa to koncentrovať na komédiu ale určite si pozriem aj dobrú drámu. A, samozrejme, pozerám aj všetky Disney seriály, ale to kvôli analýze pre vlastnú tvorbu.
Všimli sme si, že máš fotku s dresom Gáboríka. Sleduješ NHL?
Samozrejme, ktorého Slováka by nenadchol nejaký ten hokej? (smiech). Keď L.A. Kings kúpilo Gáboríka, som si povedala, že konečne nejaký Slovák. Viem, že v minulosti sme tam mali hráčov, ale zrovna keď som sa sem presťahovala, tak tam nikto nehral, preto ma potešilo vidieť Gabyho v akcii. A keď vyhrali Stanley Cup, tak tu bol taký menší ošiaľ.
Posledná otázka. Ako tráviš voľný čas, ktorý ti zostane?
Chodíme s kamarátmi na pláž, hrávame volejbal, golf alebo si ideme zabehať a nadýchať sa čerstvého vzduchu do kopcov. Jednoducho, nejaké aktivity, aby sa človek udržal pri vedomí.
Čo by si rada odkázala na Slovensko?
Nebojte sa nasledovať svoje sny, pretože nič nemá väčšiu satisfakciu ako sen, ktorý sa stane realitou.
Ak ťa Deedee zaujala, sleduj ju na Instagrame. Refresher.sk ti bude aj naďalej prinášať zaujímavé rozhovory s mladými ľudmi, ktorí žijú v zahraničí a neváhajú sa podeliť o ich zážitky a skúsenosti.
Ak poznáš zaujímavých ľudí, ktorí žijú v zahraničí a chceli by sa s nami podeliť o ich skúsenosti, neváhaj a pošli kontakt na [email protected]
