Mladí Slováci vo svete: Miki Bauer a jeho americký sen

Refresher.sk ti prináša nový seriál, vďaka ktorému máš možnosť spoznať mladých Slovákov, ktorí žijú v zahrančí a neváhajú sa s nami podeliť o ich zážitky a skúsenosti. V prvom diele sa presunieme za veľkú mláku a vyspovedáme 23-ročného dizajnéra Mikiho Bauera, ktorý už piaty rok žije v New Yorku. Ak budeš čítať až dokonca, dozvieš sa, aký je jeho pohľad na toto veľkomesto, prečo sa sem presťahoval a čo ho v Amerike najviac prekvapilo. Taktiež nám prezradil, aké produkty si do Ameriky nosí zo Slovenska, aké slávne osobnosti stretol, čo počúva a ako sa oblieka. S Mikim sme sa rozprávali cez FaceTime, nakoľko by náš redaktor nezvládol taký dlhý let. 

Ahoj Miki, odkiaľ pochádzaš a aké bolo tvoje detstvo?

Narodil som sa v Bratislave, vyrastal som v Petržalke, a keď som mal dvanásť rokov, tak sme sa odsťahovali do Prahy, kde som išiel do siedmej triedy na medzinárodnú školu. V osemnástich som odišiel do New Yorku. Štyri roky som tu študoval na univerzite a teraz rok pracujem.

Akú univerzitu si vyštudoval ?

Umeleckú, konkrétne Pratt Institute, tu v New Yorku. Prvý rok študuješ všetko ako kreslenie, maľovanie, sochárstvo a podobne. Na druhý rok sa už špecializuješ a ja som si dal priemyselný dizajn. To je všetko od telefónov, cez nábytok, až po lietadlá.

Prečo si si vybral práve New York?

Vždy ma bavilo kresliť a vždy som bol kreatívny, tak som sa počas strednej rozhodol, že pôjdem skúsiť na šesť týždňov umeleckú školu v Amerike. To bolo rok predtým, ako som išiel na univerzitu. Vtedy sa mi úplne potvrdilo, že chcem ísť na umeleckú školu. Poslal som prihlášky do Chicaga, na Rhode Island, Floridu, Savannah a do New Yorku. Vždy som vedel, že chcem ísť do Ameriky, lebo nemám rád Angličanov a zniesol by som keď tak jedine Londýn, ale celkovo ma to tam neťahalo. Nakoniec ma prijali do New Yorku a ja som ani nečakal na iné odpovede.

Išiel si do New Yorku úplne sám alebo si tam niekoho poznal? Aké bolo začať nový život v takom obrovskom meste?

Nikoho som nepoznal a nikdy predtým som v New Yorku nebol. Jazykovú bariéru som nemal, kedže som študoval na medzinárodnej škole, ale kultúrny šok tam bol. Spomínam si, že prvý deň školy som hľadal na mape, kam mám ísť a zrazu vidím pred sebou babu na šteklách s vyholenou hlavou, tak si hovorím, že to je šibnuté. Potom sa otočí a bol to chlap. Vtedy som sa opýtal, že kde to som (smiech). Taktiež som mal prvýkrát v živote úplnú slobodu, bol som tu úplne sám. Dostal som nový americký účet v banke, ktorý nekontroloval otec a hneď som išiel na internet kupovať p*čoviny a pornostránky, (smiech) no po dvoch týždňoch ma to prešlo.

Našiel si si rýchlo kamarátov?

Hneď. Polovica bola z Európy a druhá polovica z New Yorku alebo Kalifornie. Pre mňa nebolo ťažké nájsť ľudí, s ktorými hneď zapadneš.

Ako všeobecne vnímaš ľudí žijúcich v New Yorku?

Je tu obrovská rozdielnosť. Tu je proste všetko. Ak si na to zvykneš za prvých šesť mesiacov, tak si to tu zamiluješ a New York budeš mať navždy vo svojom srdci. Ľudia tu neriešia maličkosti, ako ľudia na Slovensku, lebo vedia, že to nie je dôležité a hlavne sa riadia pravidlom, že čas sú peniaze. Takže nikto tu nestráca čas tým, že by sa tu hádal o nejakých blbostiach. 

Čo bolo pre teba najviac prekvapujúce?

Jedna vec, čo ma prekvapila, sú policajti v New Yorku. To je niečo úplne iné. Bol som naozaj prekvapený, aký majú k nim ľudia rešpekt. Na Slovensku ideš do mesta a máš v p*či, či sa pobiješ alebo niečo rozbiješ. U nás sa dá všetko vykecať. Tu nie, a preto vzniká menej konfliktov. Ešte ma prekvapilo, ako to tu v lete všetko smrdí. Niekde ideš po ulici a myslíš si, že tu včera vyvraždili sedemsto mačiek a potom došli nosorožce a vysr*li sa tu (smiech).

Hovorí sa, že New York je mesto, ktoré nikdy nespí. Je to tak?

Sto percent. Tu mesto spí možno tak štyri minúty nadránom, keď svitne slnko.

Mohol by si nám opísať, ako vyzerá tvoj klasický deň?

Zobudím sa, skontrolujem si telefón, väčšinou tam mám nejaké drblé snapchaty od teba, (smiech) spravím si raňajočky a idem do roboty. Buď som v kancelárii alebo pracovne cestujem, napríklad do Pensylvánie. Keď spravím všetko čo mám, idem do fitka, hrať futbal alebo sa stretnem s nejakou babou či kamarátmi a ideme na večeru. Nakonci dňa si zmorený ľahnem do postele.

Kde pracuješ Miki?

Pracujem pre jednu firmu, ktorá vyrába kvalitný nábytok na mieru. Mojou úlohou je, že nadizajnujem kolekciu a sám vyrobím v dielni prvé prototypy. Keď je všetko dotiahnuté, idem do továrne v Pensylvánií, kde to vyrobia. Dám im všetky plány, výkresy a prototypy a ukážem im, ako má byť všetko poskladané, lebo všetko je z dreva.

Ako si sa k tejto práci dostal?

V treťom ročníku na univerzite som začal hľadať brigádu. V tom čase som mal jednu babu, ktorej mama ma mala veľmi rada. Ona poznala týpka, čo vlastní firmu, v ktorej pracujem a dala dokopy interview, kde som im ukázal moje portfólio. V podstate mi bolo jedno, či by som im nosil kávu alebo robil administratívu, proste som potreboval dať niečo do životopisu. Týpkovi sa však páčilo moje portfólio, dal mi ako test predizajnovať dve stoličky, páčilo sa mu to a hneď mi dal ako brigádnikovi na starosti nadizajnovať kolekciu vonkajšieho nábytku. Keď som skončil výšku, dali mi full time job.

Kde berieš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Mám rád škandinávsky dizajn, lebo je jednoduchý a čistý. Potom mám rád Mid-Century Modern design, čo je dizajn z minulého storočia, také tridstate, štyridsiate roky (ak chceš vedieť viac o Mikiho inšpirácii, klikni tu).

Aký je tvoj plán do budúcnosti? Chceš ostať za veľkou mlákou alebo sa vrátiť na Slovensko a začať biznis tu?

Chcem to roztočiť tu v Amerike, ale chcem sa vrátiť na Slovensko tak o 10 – 12 rokov. No neviem, či na stálo. Každopádne sa chcem vrátiť a začať niečo doma, založiť nejakú firmu, ktorá by zamestnávala ľudí a vrátiť tak niečo krajine, z ktorej pochádzam. Je dôležité, aby ľudia nielen odchádzali, ale aj sa vrátili a niečo vybudovali.

Myslíš ši, že je ľahké živiť sa dizajnom na Slovensku?

Nie je, a preto tam momentálne niesom. Ja by som teraz mohol prísť naspäť, založiť firmu a mať klientov. No na Slovensku chcú mať ľudia to najlepšie a najnovšie, avšak za štvrtinu ceny, ktorá tomu reálne zodpovedá. Na Slovensku ešte stále ľudia nevedia reálne ohodnotiť kvalitu.

Chýba ti domov?

Od devätnástich rokov je môj domov tam, kde som ja. Nevnímam Slovensko ako domov, doma sa cítim tu v New Yorku, vo svojom byte. Avšak rodina je stále tam a rád tam chodím naspäť. Veľmi rád sa chodím na nich pozrieť. Okrem rodiny mi chýbajú aj chalani, s ktorými som vyrastal.

Ako vnímajú Američania nás Slovákov? Vedia o našej existencii?

Oni nevedia, kto sme, ty k*kot (smiech). My sme stále Česko-Slovensko, prisahám. Slovakia je pre nich Czechoslovakia, ale všetci mladí tu poznajú Prahu, lebo tam chodia na výlety.

Prejdime teraz na inú tému. V Amerike je určite vyššia šanca dostať sa na koncert svojho obľúbeného interpreta, využil si túto skutočnosť?

Milujem to. Bol som napríklad na poslednej tour Swedish House Mafia a bolo to super. Kanye West tu mal tiež dobrú show. Rozdiel je, že sem narozdiel od Bratislavy, príde naozaj každý. Myslím tým aj tie menšie undergroundové koncerty, ktoré sú tu pop*či. Napríklad, dojde ti sem DJ z Berlína, ktorého poznáš iba zo SoundCloudu a podobne.

Sleduješ a počúvaš aj slovenskú hudobnú scénu?

Jedine Kontrafakt. Povedal som bratovi, nech mi hneď kúpi nový album a pošle ho poštou. Aj kamarát mi to poslal ako darček, ale bratov došiel skôr (smiech).

Ako by si opísal nočný život v New Yorku? Chodíš žiť?

Chodím, ale nie tak, že trikrát do týždňa ale skôr special occasions. Dnes mám po trinástich dňoch práce prvý voľný deň, doma je bordel jak v tanku (smiech). No je tu naozaj všetko, od rooftop-ov, cez bazény až po sklady, kde sú takzvané rave parties. Tu ako to žije v piatok a sobotu, tak to pokračuje aj v nedeľu. Pondelok je trochu kľudnejší, utorok je happy hour, streda je malý piatok, vo štvrtok to už ide naplno a v piatok sa tu nalodia všetci z Long Islandu a New Jersey. Sobota je taká pravá Newyorská, kedy môžeš zažiť najlepšie parties a najlepších DJs.

Natrafil si počas tvojho života v zahraničí na nejakú celebritu?

Raz som mal noc, kedy som išiel von s jednou kamarátkou, do ktorej som sa na chvíľu aj zaľúbil. Keď ma ona zobrala von, tak sa nestálo pred klubom v rade, neukazoval sa občiansky, proste sa išlo rovno do VIP. Došli sme do klubu, kde bolo všade plno alkoholu a modeliek. Snažil som sa správať slušne, ona mi nalievala drinky, no o pol hodinu som už bol tak opitý, že som drinky lial ja všetkým (smiech). Predtým, ako sme išli von, sme kukali film Get Him to the Greek, kde hrá Jonah Hill. Zrazu sa v klube obzriem a oproti mne Jonah Hill, tak som sa začal strašne rehotať, že pred chvíľou sme ho videli v telke. Potom sa ma však kamarátka spýtala, či vidím, kto stojí vedľa neho. Boli tam Benicio del Toro, Bradley Cooper a vedľa neho Leonardo Di Caprio. To bolo v tom čase, keď sa točil Vlk z Wallstreet.

Keď už sme pri Vlkovi z Wallstreet, chodíš do kina? Aký bol posledný film, ktorý si videl?

Filmy mám strašne rád. Naposledy som v kine videl 22 Jump Street.

Time Square, Empire State Building a Sochu slobody poznajú všetci turisti. Čo by si odporučil ty?

Žiadny Newyorčan nebol na Soche slobody a Empire State Building a vieš prečo? Lebo keď ideš na Empire State, tak nevidíš Empire State. Keď to tu poznáš, ideš na iný mrakodrap a máš krásny výhľad, spolu aj s Empire State. Ďalej by som odporučil na výhlad napríklad Rockefeller Center a taktiež legendárny GoldBar.

Ako často chodíš domov a načo sa najviac tešíš?

Chodím naspäť v lete a v zime, do Prahy sa vždy teším na tatarák a na Slovensko sa najviac teším na šošovicovú polievku. Moja nevlastná mama robí tú najlepšiu na svete (smiech).

Čo ti zo slovenských produktov v Amerike najviac chýba?

Vždy si sem zo Slovenska nosím kilá krupice na krupicovú kašu. Niekedy aj šošovicu. Je tu však veľká poľská časť, kde máš aj supermarket a tam dostať obdobné produkty ako na Slovensku.

Ako sa prepravuješ po New Yorku?

Metrom, bicyklom a taxíkom.

Kebyže máš neobmedezný budget, aké by si si kúpil auto?

McLaren P1!

New York je po Paríži a Miláne tiež známy ako mesto módy. Ovplyvnilo ťa to? Ako sa obliekaš?

Presne tak. Učite ma to vyformovalo. Tu sa ľudia obliekajú strašne, ale zároveň aj najlepšie na svete. Čo sa týka mňa, tak ja mám rád biele tričká, džíny a čižmy. To nosím deväť mesiacov do roka. Moje najoblúbenejšie značky sú Saint Laurent, AllSaints, Sandro a Balmain. Z Balmain však nemám ešte nič, no kebyže mám na to lóve, tak sa obliekam len tam (smiech).

Posledná otázka, máš frajerku? Vieš, že či majú čitateľky Refresher.sk šancu :-)

Nemám frajerku. Teraz nie. Ale mám dvojizbový byt (smiech).

Mikimu ďakujeme za zaujímavý rozhovor. Ak ťa tento fešák zaujal, môžeš jeho život sledovať aj na Instagrame. Uričite zostaň naladený aj na Refresher.sk, kde ti prinesieme rozhovory s ďalšími mladými Slovákmi, ktorí sa presťahovali za hranice našej krajiny.

Ak poznáš zaujímavých ľudí, ktorí žijú v zahraničí a chceli by sa s nami podeliť o ich skúsenosti, neváhaj a pošli kontakt na [email protected]