Na Slovensku vyštudovala strednú školu, začala pracovať a v mladom veku si založila rodinu. Prečítaj si, aký je život na Slovensku z pohľadu mladej cudzinky.
Yuliya Bulycheva pochádza z Kazachstanu a na Slovensko sa presťahovala ešte ako stredoškoláčka. „Zo začiatku som mala pocit, akoby som bola v rozprávke. Stále som sa len pozerala okolo seba a neverila, aké je to tu krásne. Nikdy predtým som nič také nevidela naživo, takže som bola v šoku, že takáto príroda vôbec existuje,“ spomína 21-ročná žena na svoje prvé týždne na Slovensku.
S manželom si v Bratislave založili rodinu a nad návratom domov už neuvažujú. „Páči sa mi život na Slovensku, príroda, možnosti, podniky, kaviarne a všetko mi príde také blízke, ako by to bola naozaj moja krajina,“ opisuje Yuliya.
Pomedzi superlatívy však priznáva, že sa ako cudzinka s prízvukom stretla s predsudkami. Niektorí ľudia ju v komentároch, v domnení, že je Ukrajinka, posielajú preč zo Slovenska a vyčítajú jej, že na Slovensku žije „z ich“ peňazí. „Zlých Slovákov som stretla len na internete,“ hovorí s úsmevom mladá žena a vzápätí dodáva, že všetci Slováci, s ktorými sa stretla v reálnom živote, boli nápomocní, milí a veľmi otvorení.
Yuliyin život na Slovensku však nebol idylický od samého začiatku. „Bývala som na internáte a musela som si zvyknúť na to, že tu nemám rodičov, ktorí by mi hneď pomohli, keď niečo potrebujem. Finančne ma síce podporovali, ale nepochádzam z bohatej rodiny, takže som nemala veľa peňazí. Preto som musela brigádovať, aby som ich aspoň trochu odbremenila,“ hovorí Yuliya, ktorá sa zároveň musela popasovať s jazykovou bariérou.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
- Ako Yuliya hodnotí život na Slovensku v porovnaní s Kazachstanom.
- Na čo u nás nedá dopustiť a čo sa jej nepozdáva.
- S akým hejtom sa na Slovensku stretáva.
- Na aké dávky od štátu mala doposiaľ nárok.
- Či si všimla zmenu nálad na Slovensku po začiatku vojny na Ukrajine.
- Či je podľa nej náročné založiť si na Slovensku rodinu v mladom veku.
- Ako by vyzeral jej život, keby nikdy neodišla z Kazachstanu.
Kedy a prečo si sa rozhodla prísť na Slovensko?
Narodila som sa v malom meste v Kazachstane, neďaleko ruských hraníc. Nie je tam obchodné centrum, kino ani veľa možností. Vždy som bola ambiciózna, mala som ciele a chcela som niečo dosiahnuť. Vedela som, že ak tam ostanem, neuvidím svet.
U nás je bežné, že mladí odchádzajú do susedných krajín, ako je Rusko alebo Čína, kde sú lepšie podmienky na štúdium. V tom čase však začalo byť populárne ísť aj do Česka, Poľska alebo na Slovensko. Moja mama mala známu, ktorej syn študoval na Slovensku. Raz sa stretli a ona jej rozprávala, ako sa mu tam páči – aký je tam systém, príroda a celková atmosféra.
Keď mi to mama povedala, začala som o tom premýšľať. Hneď som mala silný pocit, že chcem ísť na Slovensko. Aj keď som bola veľmi naviazaná na rodičov a nevedela som si predstaviť, že budem tak ďaleko od nich, cítila som, že musím odísť. Mala som vtedy 16 rokov a na Slovensku žijem už šesť rokov.
Predpokladám, že si začala študovať na strednej škole. Bola si veľmi mladá, tisíce kilometrov ďaleko od domova. Ako vyzerali tvoje prvé týždne a mesiace na Slovensku?
Na Slovensko sme prišli cez agentúru, takže som nebola jediná z Kazachstanu. V tom roku nás prišlo asi päť alebo šesť dievčat. Bývala som na internáte.
Zo začiatku som mala pocit, akoby som bola v rozprávke. Stále som sa len pozerala okolo seba a neverila, aké je to tu krásne. Nikdy predtým som nič také nevidela naživo, takže som bola v šoku, že takáto príroda vôbec existuje.
Slováci ma prijali celkom dobre, boli ku mne milí. Mala som aj slovenských spolužiakov, ale spočiatku sme si veľmi nerozumeli – najmä preto, že som nevedela po slovensky. Navyše, niektorí boli v puberte a veľmi sa s nami nebavili. Na druhej strane boli aj takí, ktorí nám chceli pomôcť a snažili sa s nami komunikovať. Aj učitelia boli milí, snažili sa nám všetko vysvetliť a prekladať, takže som to zvládala celkom v pohode.
Spomínaš jazykovú bariéru. Akými jazykmi si v tom čase rozprávala a ako si sa dorozumievala na Slovensku?
Keď som prišla na Slovensko, nevedela som ani po anglicky, iba po rusky. Spočiatku som sa dorozumievala cez prekladač – keď som chcela niečo povedať alebo keď mi niekto hovoril, preložila som si to. Od prvého dňa v škole som si od slovenského spolužiaka pýtala poznámky zo všetkých predmetov. Každý deň som si ich prepisovala a prekladala každé slovo, aby som pochopila, o čom sa v škole rozprávame.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako Yuliya hodnotí život na Slovensku v porovnaní s Kazachstanom.
- Na čo u nás nedá dopustiť a čo sa jej nepozdáva.
- S akým hejtom sa na Slovensku stretáva.
- Na aké dávky od štátu mala doposiaľ nárok.
- Či si všimla zmenu nálad na Slovensku po začiatku vojny na Ukrajine.
- Či je podľa nej náročné založiť si na Slovensku rodinu v mladom veku.
- Ako by vyzeral jej život, keby nikdy neodišla z Kazachstanu.
