Ambiciózny herec v rozhovore zdôrazňuje, aké dôležité je v tejto profesii zostať pokorným a neuletieť si na tom, čo sláva môže priniesť.
Kristiána Barana si v minulosti mohol vidieť v seriáli Nemocnica na Jojke. Aktuálne hviezdi v áčkových projektoch TV Markíza, v seriáli Sľub z obdobia 80. rokov, kde stvárňuje učiteľa Michala Andráša. V tanečnej súťaži Let's Dance svojimi výkonmi ohuruje po boku tanečníčky Dominiky Roškovej. V posledných epizódach tiež vstúpil do deja seriálu Ranč, z dielne konkurenčnej Jojky.
Diváci ho označili za nového slovenského idola, no on sám sa vidí skôr v inej hereckej polohe. „Ešte donedávna som si myslel, že najviac sa mi hodia dramatické postavy. Vedel som si predstaviť zahrať násilníka alebo psychopata, akého stvárnil napríklad Jacob Elordi v Eufórii. Ale neskôr, počas školy, som vďaka spätnej odozve zistil, že mi ide aj humor. Pre mňa sú však stále pútavejšie dramatickejšie postavy. Nachádzam v nich krásu psychológie a dôvody, prečo sa daná postava správa tak, ako sa správa. O to viac je však pre mňa postava výzvou, ak je úplne opozitná,“ hovorí Kristián.
Aj napriek tomu, že je mimoriadne vyťažený a všetko napovedá tomu, že má pred sebou úspešnú kariéru, si stále zachováva pokoru. V rozhovore pre Refresher 28-ročný Prešovčan prezradil, že úspech neprichádza zadarmo. Mladí herci sa podľa neho veľmi často musia pasovať s neistotou aj s obavami o budúcnosť.
Ambiciózny herec zároveň zdôraznil, ako dôležité je v tejto profesii zostať pokorným a neuletieť si na tom, čo sláva môže priniesť. „Ak je úspech odmakaný a sláva je len čerešnička na torte za tú všetku prácu, je malá pravdepodobnosť, že človeku stúpne ego. Preto hovorím, že to záleží od človeka – ak je naučený k pokore a skromnosti, nemalo by sa to stať,“ hovorí.
Kristián sa nevyhýba ani celospoločenským témam a aktuálnej situácii na Slovensku. „Myslím si, že v kontexte spoločnosti je dôležité o tom hovoriť, aj keď to samozrejme nie je nikoho povinnosťou. Verejne známe osoby sa do istej miery stávajú vzormi pre ľudí, ktorých názory môžu ovplyvniť,“ vysvetľuje.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
- Ako vníma rivalitu medzi mladými hercami.
- Čo je podľa neho zárukou úspechu herca.
- Čo si myslí o aktuálnej spoločenskej situácii na Slovensku.
- Aké rozdiely vníma medzi prácou pred kamerami a v divadle.
- Akú kariérnu výzvu by si chcel vyskúšať.
- Aká je jeho úloha pri tvorbe choreografií v Let's Dance.
Mladá generácia hercov dnes musí byť veľmi všestranná. Vzhľadom na tvoje výkony v Let's Dance sa zdá, že medzi nich patríš. Vnímal si už od detstva, že máš talent a inklinoval si k umeniu?
Vždy som mal blízko k umeniu. Ešte predtým, ako som išiel na strednú odbornú školu technickú, som robil prijímačky na umeleckú školu. Kreslil som a vlastne doteraz som extrémnym spôsobom viazaný na hudbu. Niekedy som ani nešiel smeti vyniesť bez toho, aby som nemal zapnutú hudbu v ušiach. Aj teraz, kamkoľvek idem, či je to na 5 minút alebo hocijaký časový rozmer, tak je to len s hudbou.
Ako si sa vlastne dostal k herectvu?
Keď sa ma niekto spýta, či som chcel byť odmala hercom, mám pocit, že to tak nebolo. Spätne si však spomínam, že som stále bavil ľudí. V maturitnom ročníku som začal chodiť do ZUŠky. Bolo to zvláštne, pretože ako 19-ročný som robil predstavenie so 6- a 8-ročnými deťmi. (smiech) Čakal som, že tam budú aj nejakí starší, ale neboli – bola to jediná trieda, kde sa dalo prísť. Lenže to som ja nevedel, čiže zrazu som sa ocitol v škôlke. Bol to taký prvý pokus načerpať herecké skúsenosti.
Potom mi mama ukázala v prešovských novinách, že je tretie kolo prijímacích skúšok na súkromné konzervatórium. Po maturite som teda začal odznova – z prvého ročníka. Tam som získal prvé herecké základy. Po troch rokoch ma kamoška v posledný deň podania prihlášky na VŠMU presvedčila, aby som s ňou išiel na prijímačky.
Teraz hráš v obľúbenom dennom seriáli Sľub a zároveň hviezdiš v Let's Dance. Tvoja popularita vzrástla pomerne rýchlo a intenzívne. Ako to vnímaš?
Momentálne to tak intenzívne nevnímam. Mám toho teraz dosť, učím sa texty, nakrúcam, trénujem, takže sa nad tým veľmi nezamýšľam.
Myslíš si, že úspech môže zdvihnúť ego a dokáže byť náročné regulovať ho?
Určite áno. Vnímam to však tak, že ak je úspech odmakaný a sláva je len čerešnička na torte za tú všetku prácu, je malá pravdepodobnosť, že človeku stúpne ego. Preto hovorím, že to záleží od človeka – ak je naučený k pokore a skromnosti, nemalo by sa to stať. Myslím si, že je dôležité mať nohy na zemi a neuletieť si na tom, čo sláva môže priniesť.
Mnohí herci by asi súhlasili, že dostať sa na VŠMU a vyštudovať herectvo ešte automaticky neznamená úspech v pracovnom živote...
To vôbec.
Zažil si aj ty obdobie neistoty?
Áno. Na konci štvrtého ročníka na VŠMU som vôbec nevedel, čo budem robiť. Moja prvotná vízia, ako študenta herectva, bola, že by som sa dostal do divadla. Už vtedy som riešil, že si musím rozposlať umelecké životopisy. V tom období som mal paradoxne dosť predstavení v divadlách, ale vždy iba ako hosť, čiže to nebola záruka dlhodobejšej práce.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vníma rivalitu medzi mladými hercami.
- Čo je podľa neho zárukou úspechu herca.
- Čo si myslí o aktuálnej spoločenskej situácii na Slovensku.
- Aké rozdiely vníma medzi prácou pred kamerami a v divadle.
- Akú kariérnu výzvu by si chcel vyskúšať.
- Aká je jeho úloha pri tvorbe choreografií v Let's Dance.
