- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Hoci sa Dina Sanichar nikdy neodnaučil zvieracím inštinktom, od svojich ľudských priateľov predsa len pobral jeden zlozvyk: fajčenie.
Keď na neho poľovníci natrafili v džungli, pomýlili si ho so šelmou. Už sa chystali stlačiť spúšť, v poslednej chvíli si však všimli, že bytosť pred nimi má ľudské črty. Príbeh indického chlapca menom Dina Sanichar bol námetom na slávne dielo Rudyarda Kiplinga Kniha džunglí.
Skutočného Mauglího však po záchrane z divočiny nečakal šťastný koniec ako z rozprávok. Hoci väčšinu života prežil v sirotinci po boku ľudí, nikdy sa nenaučil rozprávať ani rozumieť ľudskej reči. Namiesto toho len vrčal a zavýjal. To však neboli jediné rozdiely medzi vlčím chlapcom a ostatnými deťmi.
Priepasť medzi jeho svetom a svetom ľudí bola omnoho väčšia. Spočiatku odmietal varenú stravu a jedol výlučne surové mäso. Kosti, ktoré našiel v jedle, obhrýzal, aby si nabrúsil tesáky. Nereagoval na gestá rovesníkov či opatrovateľov, nedokázal rozoznávať emócie a desili ho tie úplne najbežnejšie zvuky.
Dina si nakoniec osvojil aspoň niečo ľudské: začal fajčiť. Závislosť od cigariet ho neskôr stála život. Vo veku 35 rokov zomrel na tuberkulózu.
Ešte pred tým, než sa spoločne pozrieme na smutný život indického Mauglího, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naša práca páči, podporiť ju môžeš vstupom do klubu Refresher+.
- V akom stave našli chlapca poľovníci v džungli.
- Prečo to s Dinom Sanicharom nemali opatrovatelia ľahké.
- Akým spôsobom sa lekári v sirotinci snažili chlapca odnaučiť jesť surové mäso.
- Ako vnímali stav „vlčieho chlapca“ psychológovia.
- Prečo bol v Indii v 19. storočí problém s „divokými deťmi“.
- Prečo sa predpokladá, že Dina Sanichar bol hlavnou inšpiráciou pre postavu Mauglího.
Nečakaný objav
Písal sa rok 1872, keď sa partia poľovníkov vybrala do hustých lesov v indickom štáte Uttarpradéš. Počas toho, ako sa túlali oblasťou s veľkým výskytom nebezpečných zvierat, narazili na stopy vlčej svorky, píše portál Historic Flix.
Poľovníci, odhodlaní zastreliť vlky, sledovali ich stopy niekoľko nasledujúcich dní. Doviedli ich až pred vchod do odľahlej jaskyne. S vedomím, že sa ich korisť skrýva vnútri, trpezlivo čakali na to, kým sa vynorí z tmy.
Zrazu sa však pred ich očami namiesto vlka zjavila bytosť pripomínajúca človeka. Keď pristúpila bližšie, uvedomili si, že ide o malého chlapca. Siluete dieťaťa zahalenej v tieni viali vo vetre dlhé čierne rozstrapatené vlasy.
Šokovaní poľovníci ihneď zložili zbrane. Boli v nemom úžase z toho, že vlky chlapca neroztrhali na kusy. Práve naopak.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo urobili s chlapcom poľovníci, keď ho našli.
- Ako si chlapca bránili vlci.
- Prečo to s Dinom Sanicharom nemali opatrovatelia jednoduché.
- Akým spôsobom sa lekári v sirotinci snažili chlapca odnaučiť jesť surové mäso.
- Ako vnímali stav „vlčieho chlapca“ psychológovia.
- Prečo bol v Indii v 19. storočí problém s „divokými deťmi“.
- Prečo sa predpokladá, že Dina Sanichar bol hlavnou inšpiráciou pre postavu Mauglího.
