Rasťo Kulich žil v 12 krajinách sveta, dnes šéfuje slovenskému Googlu a pomáha mladým talentom dostať sa na Harvard. Prečo sa vrátil na Slovensko, čo Google plánuje v rámci AI a máme sa obávať jej bezpečnosti?
Pochádza z Detvy, viac ako dekádu žil v zahraničí a študoval na jednej z najprestížnejších svetových škôl. Rasťo Kulich dnes zastáva významnú pozíciu riaditeľa slovenskej pobočky Googlu. Domov sa vraj vrátil z jedného jasného dôvodu: urobiť internetovú revolúciu. Treba uznať, že jeho úspech v tejto oblasti je ohromujúci. Google je totiž priekopníkom jedného z najväčších technologických prelomov dneška – AI. Tá vie podľa slov Rasťa Kulicha urobiť vo svete nesmierne veľa dobra, a to aj v oblasti udržateľnosti. Spoločnosť, ktorú vedie, mení svet. Viac sa dozvieš v rozhovore.
„Do Googlu ma priviedla motivácia byť na tepe technológií. Jedna z vecí, ktorú som si však predsavzal, keď som prišiel na Slovensko, bola vzdelávať Slovákov v rámci internetu. Dnes môžem povedať, že sa mi oba tieto sny plnia,“ hovorí pre Refresher. Osobný príbeh Rasťa Kulicha je plný úspechov, ale aj výziev a rozhodnutí, ktoré formujú budúcnosť digitálneho priestoru a celej spoločnosti.
Hoci by sme ho pokojne mohli prirovnať k Markovi Zuckerbergovi či Stevovi Jobsovi, jeden z najúspešnejších Slovákov totiž vyniká povahou sympaťáka, nekonvenčným pohľadom na svet, ale aj lepším šatníkom. O tom, ako sa mu študovalo na Harvarde, čo ho priviedlo do Googlu či ako to vyzerá v kalifornskej centrále Silicon Valley, sa dočítaš v článku.
Ak chceš čítať podobných rozhovorov viac, pridaj sa do klubu Refresher+ a získaj prístup k všetkým článkom bez obmedzení. Vyspovedali sme už napríklad Alexandra Bártu či Tomáša Maštalíra.
Okrem toho, že vás dnes poznáme ako šéfa slovenského Googlu, sa môžete pochváliť aj štúdiom na Harvarde. Dávali ste si od detstva vysoké ciele? Prečo práve Harvard?
Definoval by som to asi tak, že som sa vždy snažil učiť od najlepších. V treťom ročníku som prešiel do špeciálnej matematickej triedy, už vtedy ma začala cvičiť moja sesternica, ktorá sa nakoniec stala jednou z učiteliek roka. Odmalička mala vlohy na učenie a rada ma skúšala z náročnejších úloh. Neskôr som prešiel na matematickú školu vo Zvolene, kde sa mi podarilo vyhrať aj nejaké súťaže.
Po revolúcii bol celý systém vzdelávania nový a všetko sa to otvorilo. Rozhodol som sa, že skúsim americkú City University v Trenčíne, kde som bol najlepší študent, a neskôr, kvôli titulu, zase štúdium manažmentu na Univerzite Komenského.
Vždy som však nejako sníval a dúfal, že pôjdem študovať na Harvard.
Bez spomínaných skúseností a predchádzajúcich škôl by som sa tam však nedostal.
Čo tým myslíte?
V Amerike to funguje tak, že pred MBA potrebujete chvíľu pracovať. Neberú ľudí s nulovou skúsenosťou, pretože na Harvarde je výučba postavená na prípadových štúdiách. Učiteľ je len taký dirigent.
80 % času ste to vy a vaši spolužiaci, kto si obúva topánky manažérov, ktorí na trh prinášajú nový produkt, ste to vy, kto rieši marketingové stratégie alebo reštruktualizáciu firiem.
Práve toto bolo na tom to najvzrušujúcejšie, že sme riešili skutočné prípady reálnych spoločností.
Môžete uviesť konkrétny príklad?
V rámci operačného manažmentu sme mali napríklad situáciu, keď spoločnosť potrebovala zdvojnásobiť svoju produkciu, pretože mala problém s profitom a fungovaním.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akých slávnych ľudí stretol Rasťo Kulich na Harvarde.
- Môže sa obyčajný Slovák bez peňazí dostať na Harvard?
- Ako si financoval státisícové školné.
- Ako to vyzerá v centrále Silicon Valley a či sa stretáva s vedením Googlu.
- Aké sú kritériá prijímacieho procesu v Googli a koľko si vieš zarobiť.
- Čo si myslí o rizikách a prínose AI.
