V očakávanom krimitrileri Vojna policajtov hrá hlavnú postavu.
Člen Činohry SND, rozvážny profesionál, skvelý herec. Vždy pôsobí seriózne, až drsne, a keď treba, nebojí sa jasne a tvrdo povedať svoj názor. Alexander Bárta (47) je jednou z najznámejších seriálových tvárí, ktoré môžeš takmer každý deň vidieť na televíznych obrazovkách.
Napríklad v Nemocnici hrá doktora Baloga a čoskoro sa objaví aj na striebornom plátne. Dostal totiž hlavnú rolu vo filme Vojna policajtov. Snímku nakrútil Rudolf Biermann podľa knihy Arpáda Soltésza a uvidíš v nej aj Juraja Loja, Mariána Mitaša, Adyho Hajdua či rapera Patrika „Rytmusa“ Vrbovského.
Bárta pre Refresher prezradil, ako zvládal náročné nakrúcanie na východe Slovenska, čo zažil počas divokých 90. rokov, ako sa mu na pľaci spolupracovalo s lídrom Kontrafaktu, ale aj to, čo mu prekáža počas divadelných predstavení.
Ak chceš viac článkov o filmoch a seriáloch, pridaj sa do nášho klubu Refresher+. Budeš si môcť prečítať rôzne profily filmárov, rebríčky či rozhovory. Napríklad s hercami Milanom Ondríkom a Adym Hajduom alebo s herečkami Natáliou Germáni či Petrou Dubayovou.
Momentálne je v kinách film Jedeme na teambuilding, v ktorom hráte jednu z hlavných postáv. Ako ste spokojný s výsledkom a môžete prezradiť nejakú vtipnú historku z nakrúcania? Predpokladám, že ich bolo dosť vzhľadom na to, o aký žáner ide.Myslím si, že pri tvorbe filmu je dôležitý najmä scenár a obsadenie. To je dobrý základ na to, aby sa to celé podarilo. Tieto dve veci podľa mňa v tomto prípade vyšli. Scenár bol slušný a stretla sa tam veľmi dobrá partia ľudí. Čo sa týka vtipných historiek, nasmiali sme sa poriadne. Tým, že je to uletená komédia, bol tam veľký vklad samotných protagonistov. Zaujímavé napríklad bolo, keď sme sa v jednej scéne preťahovali lanom a nakoniec sme spadli do blata. To sme si všetci užili. (smiech)
Vo filme hovoríte celý čas po česky. Ako ste sa s tým vyrovnali?Hral som prvýkrát po česky a predchádzalo tomu niekoľko hodín češtiny. Mal som teda svojho jazykového kouča. Ľudia si môžu film pozrieť a ohodnotiť, ako sa mi s tým podarilo vyrovnať.
Cítite sa komfortnejšie v podobných komických úlohách alebo máte radšej výzvy a obľubujete skôr vážne charaktery?Pri našom povolaní by sme mali vedieť zahrať oba typy postáv. Pre väčšinu hercov je však práve komédia veľkou vzácnosťou, pretože je umenie rozosmiať diváka. A v dnešnej dobe by sa ľudia chceli smiať. Aj to vlastne potrebujú, lebo smiech lieči. (úsmev)
Nový krimitriler Vojna policajtov, ktorý čoskoro príde do kín a zahrali ste si tam hlavnú rolu, sa odohráva v Košiciach. Vy ste sa v Košiciach narodili a vyštudovali ste tam konzervatórium. Strávili ste tam vlastne prvú polovicu deväťdesiatych rokov. Ako na tieto časy spomínate?Presne tak, v Košiciach som ako tínedžer vyrastal, až pokým som nešiel študovať do Bratislavy. Samozrejme, vnímal som, čo sa okolo mňa deje. Keďže bolo po revolúcii, veľa vecí bolo voľnejších a niektorí ľudia si to vysvetlili po svojom. Mysleli si, že si môžu dovoliť čokoľvek, a vyústilo to do toho, že nielen na východe, ale po celom Slovensku sa rozmohli skupiny, ktoré páchali tresnú činnosť, respektíve organizovaný zločin. Pozeral som sa na to však viac-menej len z médií.
V roku 1997 som bol v Bratislave hospitalizovaný v nemocnici s menším úrazom. Na Kramároch v tom čase zastrelili Róberta Holuba.
Nemáte teda žiadnu osobnú skúsenosť s nejakou „vojnou policajtov“, korupciou alebo podsvetím?Nie, nie, pohyboval som sa hlavne na konzervatóriu, ktoré bolo v strede mesta. Bol som v kruhu študentov. Raz sa mi však predsa len stala istá vec. Neviem presne v ktorom roku, ale bola to prvá polovica deväťdesiatych rokov. Býval som pri polícii, a keď som prišiel raz v nočných hodinách domov, počul som obrovský výbuch. Nesmelo som vyšiel na balkón a videl som kopec policajtov vonku pred stanicou. Vysvitlo, že niekto dal jednému policajtovi do auta výbušninu. Neviem však, či to bola výstraha alebo pomsta.
V roku 1996, keď ste začali študovať herectvo na VŠMU v Bratislave, zomrel v aute po výbuchu Robert Remiáš, o rok neskôr v hlavnom meste zastrelili mafiána Miroslava Sýkoru. Ako ste vnímali tieto udalosti?Tým, že tieto veci boli také okaté a diali sa niekedy aj normálne na verejnosti, samozrejme, že som to registroval. Dokonca v roku 1997 som bol v Bratislave hospitalizovaný v nemocnici s menším úrazom. Na Kramároch v tom čase zastrelili Róberta Holuba.
Keď ste tam ležali aj vy?Ja som bol v nemocnici na Mickiewiczovej, nie na Kramároch. No aj tak to bolo celkom drsné a všade sa o tom hovorilo. Bolo to v televízii, písalo sa o tom v novinách.
Dnes ste členom SND. Bolo náročné skĺbiť skúšky na predstavenia a nakrúcanie seriálov v Bratislave s nakrúcaním Vojny policajtov na východe? Ako ste to zvládali?U nás v SND to je tak, že ak divadlo vie dostatočne vopred o tom, že nejaký herec má naplánovaný podobný projekt, vyjde mu v ústrety. Bolo to tak aj v mojom prípade. Prispôsobil sa mi aj hrací plán, takže sa to dalo všetko zvládnuť. Dochádzal som však pravidelne do Bratislavy hrávať predstavenia. To obdobie možno bolo o niečo náročnejšie, ale ušlo to.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či dostal nenávistné správy od fanúšikov po tom, ako verejne podporil pred voľbami Progresívne Slovensko.
- Či sa v gyme stretol s Rytmusom a či spolu spárovali v ringu.
- Ako naňho Rytmus pôsobil.
- Čo vraví na instagramové príbehy Rytmusa vysmievajúce sa z vojny na Ukrajine.
- Čo povedal o súčasnej ministerke kultúry.
- Na ktorý slovenský film sa tento rok najviac teší.
- Čo sa mu počas divadelných predstavení zdá bizarné.
- Ktorá rola preňho bola najťažšia v kariére.
