Videli sme očakávaný slovenský krimitriler v réžii debutanta Samuela Vičana.
Ak miluješ efektné štýlové filmy s krásnymi zábermi, prepracovaným dunivým zvukom, ktorý ti zrýchli tep, a so špičkovou mrazivou hudbou, novinka Fentasy ťa uchváti. Ak k tomu potrebuješ aj funkčný scenár a uveriteľné emócie, z kina možno pôjdeš trocha sklamaný. Obzvlášť ak máš snímky s podobnou tematikou poctivo napozerané.
Debut Samuela Vičana je plný mladej krvi a neopozeraných hercov, čo je skvelé. Fentasy prináša do slovenských kín nepochybne nový svieži vietor. O nástrahách fentanylu na Slovensku nevznikol ešte žiaden celovečerný film. Napriek krvopotnej snahe tvorcov však toto posolstvo odovzdáva len spolovice.
Dramaturgia tápa, kamera však navodí halucinácie
Vičan čiastočne adaptoval knihu Prípad Agonista z roku 2014 od spisovateľa a bývalého detektíva Michala Čierneho. Film počas pandémie menil podobu a vzniklo niekoľko verzií scenára. Napokon vyhrala tá, kde mladá Sofia (Kristína Kanátová) rozpráva svoj príbeh vo vypočúvacej miestnosti na kriminálke pokojnému a celkom ústretovému vyšetrovateľovi (David Švehlík).
Chce od nej informácie o masívnom predaji fentanylu, pričom hlavným podozrivým je jej priateľ Peller (Noël Czuczor). V hre o život je ďalej zapletená jej kamarátka Hella (Viktoria Šuplatová) a nebezpečná ruská mafia (jedného z gangstrov hrá Peter Ondrejička, pričom je v role zlomyseľného provokatéra výborný, možno aj najlepší z celého hereckého ansámbla).
Retrospektívna narácia rámcovaná scénami z vyšetrovačky spočiatku baví, čoskoro však príbeh začne nudiť a cítiť, že tvorcovia začali tápať, kam s príbehom – ako ho okoreniť, ktorej postave dať viac priestoru a ktorej menej. Dramaturgia váha, našťastie diváka do sveta drog vťahuje pôsobivá rapid montáž (odkukaná z kultoviek ako Requiem for a Dream), pestrofarebná mizanscéna a efekty navodzujúce pokrivenú realitu či halucinácie.
Zbytočný moralistický apel
Cítiť miernu inšpiráciu Gasparom Noém a jeho psychedelickými lahôdkami Enter the Void a Climax. Škoda však, že sa tvorcovia viac nepohrali s vnútrozáberovou montážou a náročnejšími jazdami. Do veľkej miery totiž stavili na detaily až veľké detaily, ktoré miestami pôsobia otravne. Divák tak občas až prahne po celku či veľkom celku.
Vidno aj vplyv coolových gangsteriek Guya Ritchieho či Martina Scorseseho, paradoxne si Vičan z ich štýlu neberie veľmi podstatný (čierny) humor. Fentasy sa tvári občas zbytočne vážne. Až moralistický apel (áno, už všetci vieme, že drogy sú zlé a nebezpečné) pôsobí trocha naivne a úsmevne. Plus na vyslovene ťaživú drámu o drogách (ako sú napríklad The Basketball Diaries, Candy alebo We Children from Bahnhof Zoo) filmu chýbajú veľmi potrebné uveriteľné emócie.
Bohužiaľ v momentoch, keď by mal byť divák zdesený, patrične znechutený alebo zdevastovaný, necíti vôbec nič. Scenár totiž nejde do hĺbky postáv a nepredstavuje ich dostatočne. Nevieme dokopy nič o Pellerovi, len že vyrába fentanyl, je plachý, a keď je nervózny, vie byť agresívny. Nevieme však prečo, chýba aspoň krátka „back story“, vďaka ktorej by sme ľahšie pochopili jeho motivácie.
Sympatický debut tesne nad hranicou priemeru
Takisto vlastne vôbec nepoznáme Sofiu. Vieme iba to, že si užíva peniaze, ľahký prístup k drogám a nehrá úplne fér. Nemáme ani potuchy, čo ju k tomu (do)viedlo. Motivácie postáv sú pri príbehoch takéhoto typu alfou a omegou.
Keďže nemáme prečo s postavami sympatizovať a získať si k nim bližší vzťah, vo finále sú nám ich osudy úplne ukradnuté. Tvorcovia zjavne stavili viac na spôsob, akým film nakrútia (aspoň v tomto smere nemôžeme snímke nič vyčítať), než na dôkladné dotvorenie a následné predstavenie charakterov.
Komentár alebo „voice over“ hlavnej postavy takisto časom omrzí a občas znie, akoby ho Sofia čítala z papiera. Znie nezainteresovane, neúprimne a príliš flegmaticky. Napriek tomu sa Kristína Kanátová zhostila prvej hlavnej úlohy statočne a zvládla ju viac-menej na výbornú.
Chválu si zaslúži aj skúsený český veterán David Švehlík. Predvádza štandardne dobrý výkon. Zamrzí však, že napríklad Noël Czuczor nedostal dostatočný priestor na to, aby predviedol svoje herecké kvality (vieme, čo dokáže, vďaka dielam Správa, Čistič alebo Za sklom od Petra Bebjaka).
Fentasy je sympatickým debutom, na výborný film to však zatiaľ nestačí. Chýba mu duša aj pamätné scény, ktoré by ho vytrhli z tuctovosti. A i keď nenávidíme vetu „na slovenské pomery“, je fakt, že vzhľadom na tunajšiu tvorbu ide stále o nadpriemernú snímku a aj vďaka nej cítime, že slovenský film (našťastie!) žije ako nikdy predtým. Udeľujeme jej šesť a pol bodu z desiatich.
