V spoločnosti stále prevláda názor, že herectvo je nóbl profesia a herci si žijú nadštandardný život. Zdena Studenková tvrdí, že je to inak.
Herečka Zdena Studenková platy hercov nepovažuje za vysoké. Potvrdila to aj v podcaste denníka SME Ľudskosť v rozhovore s Barborou Marekovou. Mnohých ľudí výsledná suma poriadne prekvapí, ani zďaleka totiž nie je taká, ako by čakali.
Aj keď je všeobecne známe, že platy hercov v divadle nedosahujú závratné výšky a mnohí z nich si popri večerných predstaveniach privyrábajú aj inak, v spoločnosti stále prevláda názor, že herectvo je nóbl profesia a herci si žijú nadštandardný život.
Opak je však pravdou. Na Slovensku je mnoho profesionálnych hercov, ktorí svoje divadelné umenie predvádzajú na doskách, ktoré znamenajú svet, po celom Slovensku a na filmové plátno či pred televízne kamery sa počas svojej kariéry dostanú iba výnimočne.
Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí popri divadle získali príležitosť hrať v seriáloch, filmoch či reklamách a vďaka tomu sa dostali do popredia divákov. S rastúcou slávou tak majú možnosť prilepšiť si aj v projektoch pomimo divadla.
Plat okolo tisíc eur
Túto skutočnosť priblížila aj ikona slovenskej kinematografie a herečka Slovenského národného divadla Zdena Studenková. „Ľudia nemajú ani poňatia o našich platoch. V Národnom divadle je nastavenie, my sme v takzvanej štvrtej kategórii, pracovné zaradenie. My máme platové rozmedzie od tisíc do dvetisíc eur, to je plat v divadle. Aby si ľudia nemysleli,“ povedala.
Práca hercov nezahŕňa len predstavenia, ale predovšetkým niekoľkotýždňový proces skúšania inscenácií, poprípade ďalšiu individuálnu prípravu na stvárňovanú rolu.
Napriek tomu, že sa mzda hercov pohybuje približne v rovnakých sumách ako odmena väčšiny obyvateľov, medzi ľuďmi stále prevláda naratív, že je to inak. „A to keď sa rozprávam s niekým, s nejakým podnikateľom, tak on mi povie, že tak na takú päťku si prídeš. A ja sa začnem tak smiať, lebo to sú také predstavy,“ dodala herečka.
Benefity ako v korporátoch nepoznajú
Herečka zároveň poukázala na to, že divadlá svojim zamestnancom zväčša neponúkajú extra benefity, ako sú napríklad bezplatné masáže či psychologická pomoc. Ak chcú niečo viac, musia si to zabezpečiť sami.
„Ja si donesiem topánky, keď chcem mať nejaké lepšie, alebo keď chcem mať kožuch na javisku, tak si donesiem ten môj, ktorý mám trošku vynosený. To je to, že mať ten pocit, že vás niekto istým spôsobom ocení. A nie aby ste dostali nálepku, že treťotriedni herci, ako nám to prilepil voľakedy pán Mečiar,“ podotkla Studenková.
