Osobné je politické. Rakovina mladej ženy je politická. Redaktorka Refresheru opisuje svoju náročnú cestu za vážnou diagnózou.
„Bojím sa, že je to nádor.“
„Prosím vás, nádor v 25 rokoch? To určite nie. Nesmiete toľko hľadať na internete.“
„A nebolo by aspoň možné sa k vám nejako objednať na CT?“
„V žiadnom prípade. Musíte počkať na kolonoskopiu.“
„Volala som na rôzne české kliniky, všade ma môžu vziať najskôr o pol roka. Ako mám tú bolesť vydržať?“
„Ak chcete, predpíšem vám Neurol.“
Zdravotnícky personál, s ktorým som viedla túto debatu, už dosť pravdepodobne ani nevie, kedy prebehla. Ja si na ňu spomínam pomerne často. Podobných debát som neskôr viedla ešte niekoľko.
Keď som sa pred rokmi počas štúdia podieľala na práci o rodových predsudkoch v zdravotníctve a lekárskej diagnostike, tzv. Health Gap, naivne som si hovorila, že mne by sa nič také nestalo. Predsa sa za seba dokážem postaviť, artikulovať svoje problémy a nedám sa odbiť. Ale nerovnováha moci vo vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientkou existuje napriek tomu, či si jej je človek vedomý alebo nie.
Hoci viem o predsudkoch, ktoré môžu ovplyvňovať stanovenie diagnózy, tú svoju som si musela vydupať.
Bezstarostné leto
Bolo leto. Mala som čerstvo po úspešných štátniciach a tešila som sa, že si konečne odpočiniem. Pôjdem na dovolenku, budem mať zase čas na kamarátov a na všetky svoje koníčky. Pretrvávajúce zdravotné problémy však na mnou vysnívané bezstarostné leto hádzali tieň. Už dlhší čas som vedela, že sa niečo deje, ale riešiť som to chcela „až potom“. Až po diplomovke, až po štátniciach, až dorobím prácu, až po dovolenke.
Moje telo však na žiadne „až“ nebolo zvedavé a dávalo mi to dosť jasne najavo. Musela som ho poslúchnuť.
Keďže som nevedela, z čoho moje problémy pramenia, zamierila som najskôr k svojej praktickej lekárke. Vzala mi krv, CRP, prehmatala brucho a výsledok? Všetko je v poriadku a nemám sa zbytočne plašiť. O žiadny zápal ani „nič podobné“ vraj určite nejde. Radšej si však mám zájsť na kolonoskopiu. Tam ma poslala so žiadankou, na ktorej bola poznámka „pravdepodobne psychosomatické, stres zo štátnic“.
Moja predstava, že sa na vyšetrenie dostanem ešte v ten istý mesiac, sa veľmi rýchlo rozplynula.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy sa Adela dostala na požadované vyšetrenia.
- Aký bol ďalší postup pri liečbe.
- Prečo je dôležitá prevencia a na čo si dať pozor.
- S akými najčastejšími reakciami sa stretla v ambulancii a prečo sa zo strany zdravotníkov cítila nerešpektovaná.
- Aké typy rakoviny sa u žien najviac zanedbávajú a prečo je ich ťažké odhaliť.
