Kulturistiku väčšina ľudí pozná vďaka Arnoldovi Schwarzeneggerovi. Ako však vyzerá súťaženie z pohľadu slovenského profesionála?
Výzorom pripomína gangstra Arthura Shelbyho z Peaky Blinders, miesto zbraní však v rukách najčastejšie drží činky. Mladý 27-ročný kulturista Leo Levický sa po úspechu na Joe Weider's Olympia Amateur v Rumunsku zaradil medzi profesionálnych bodybuilderov a najbližšie by chcel Slovensko reprezentovať v USA.
V rozhovore nám porozprával o svojej ceste za profesionálnou kartou a o súťažnom zákulisí. Čo vraví na užívanie steroidov, prečo je náročné nájsť si v súťažnej kulturistike priateľov a aké sú hranice, ktoré by kvôli dosiahnutiu výhry nikdy neprekročil?
Prečítaj si aj rozhovor s Radom Pagáčom, ktorý si v Kalifornii založil vlastné fitnescentrum, alebo článok o živote Juraja Višného, prvého československého majstra v kulturistike. Obsah zameraný na kulturistiku vzniká s podporou členov klubu Refresher+.
Na úvod sa ťa musím spýtať na tvoje fúzy, ktoré ma ako fanúšika Peaky Blinders zaujali. Inšpiroval si sa Arthurom Shelbym alebo je to náhoda?
Nie je to náhoda. (smiech) Ja som takisto veľký fanúšik Peaky Blinders. Už pri minuloročnej sezóne viacero ľudí narážalo na moju podobnosť s Arthurom Shelbym, ale vtedy som to mal kratšie, tie fúzy neboli až také vytočené. Potom som však nad tým začal viac rozmýšľať a nechal si ich narásť. Som rád, že si si všimol podobnosť s Arthurom Shelbym a odkaz na Peaky Blinders, pretože väčšina ľudí si môj výzor spája s CBum-om (kanadský kulturista Chris Bumstead – pozn. red.), s ktorým to nemá nič spoločné.
Koncom augusta si na Joe Weider’s Olympia Amateur v Rumunsku obsadil 2. miesto v absolútnom poradí Classic Physique a vo svojej výškovej kategórii si bol prvý, za čo si získal profesionálnu kartu. Čo pre teba táto výhra znamená?
Splnenie sna. (smiech) Od malička som sníval o tom, že budem profesionálnym športovcom, čo sa mi teraz v auguste splnilo. Zároveň je to pre mňa veľká česť a privilégium patriť k špičke v tomto športe a znamenalo to pre mňa aj formu akéhosi potvrdenia, že to, čo robím, robím dobre a som na správnej ceste.
Kulturistika sa aktuálne rozdeľuje na štyri druhy súťažných kategórií. Classic Physique, Men’s Physique, 212 a Open Division. Môžeš čitateľom vysvetliť, v čom je kategória Classic Physique, v ktorej súťažíš, špecifická?
Ak by som to zovšeobecnil, Classic Physique sa najviac podobá tomu, čo sme videli počas zlatej éry kulturistiky v 70. rokoch. Súťažné plavky sú čierne, musia byť všetky rovnaké a odlišné je aj pózovanie, ktoré sa skôr podobá na éru s Arnoldom Schwarzeneggerom.
Classic Physique má ďalej na rozdiel od Men's Physique váhový limit, ktorý nesmieme prekročiť. Men's Physique boli kedysi takzvaní „beach boys“, ale tým, že nemali limity, začali byť fakt obrovskí. Rozdiely medzi kategóriami sa preto každým rokom zmenšujú.
Kde sú tvoje hranice, čo sa týka kategórií a svalového objemu?
Ako sa to vezme. V profesionálnom športe sa všetko stále posúva, lebo ľudia chcú stále vidieť niečo väčšie, niečo nadľudské. Napríklad v pro Classic Physique budem mať teraz limit 96 kilogramov, čím sa skoro dostávam do kategórie 212 (212 libier je v prepočte 96 kilogramov – pozn. red.). Aj teraz sa bežne chalanom stáva, že pokiaľ sa im do súťaže nepodarí dosiahnuť váhový limit, tak súťažia v 212.
Čiže uvidíš, kam sa objemovo dostaneš, a potom sa prispôsobíš situácii.
Áno, tak. Aktuálne je však môj cieľ dostať sa na hranicu váhovej kategórie v Classic Physique, takže tých 96 kilogramov. Classic Physique ma veľmi baví, a to hlavne špecifickým pózovaním. Veľa chalanom robí pózovanie problém, ale pre mňa je to práve to, čo ma najviac baví.
Kedy si začal so súťažením?
Od útleho detstva som sa venoval futbalu a spočiatku som v tom pokračoval aj na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. Jednu sezónu som hrával aj v Interi Bratislava. Cvičeniu som sa začal popri futbale venovať od 15 rokov. Vždy som si hovoril, že keby som nehrával futbal, chcel by som sa venovať kulturistike. Potom prišli menšie zranenia, ako vyvrtnutý členok. Vtedy som zistil, že som dokonca rád, keď nemusím ísť na futbalový tréning a môžem si skočiť do fitka.
Pochopil som, že to asi nie je v poriadku, a tak som sa rozhodol ukončiť futbalovú kariéru. Postupne som sa začal venovať aj trénovaniu ľudí a na konci roka 2017 som už uvažoval o súťažení. Začiatkom roka 2018 som vyhral jeden kasting, po ktorom mi jedna nemenovaná značka v rámci doplnkov výživy ponúkla ročnú spoluprácu – vtedy som začal so súťažením.
Sponzoring sa pri súťažení určite hodí, keďže príprava musí byť náročná aj z finančného hľadiska. Vieš nám povedať, koľko mesačne minieš na kvalitnú stravu a doplnky výživy?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko peňazí míňa kulturista Leo Levický na stravu a doplnky.
- Prečo je náročné nájsť si medzi súťažiacimi v kulturistike kamarátov.
- Čo vraví na užívanie dopingu v profesionálnom športe.
- Aké sú jeho hranice, ktoré by pre zdravie nikdy neprekročil.
- Či je podstatné, aby mal fitnestréner skúsenosti zo súťaženia.
