Nad životom pri mori rozmýšľal dlhé roky, a tak nakoniec voľba padla na Sardíniu.
„Naozaj to funguje a človek si môže dom v Taliansku kúpiť za 1 euro. Háčik je v tom, že musíš mať 1 euro a k tomu pripravených ďalších 50-tisíc,“ opisuje Ľubo Michalčák, ktorý sa pred dvoma rokmi spolu s partnerkou a dcérou presťahoval na slnečnú Sardíniu.
Dlhé roky sníval o tom, že bude žiť pri mori, a svojej dcére chcel dopriať krajšie detstvo ako medzi panelákmi na Slovensku, tak nakoniec voľba padla na malú dedinku na severe Sardínie. Dnes tam majú veľký dom s apartmánmi na prenájom, ale aj záhradu, kde spoločne budujú sebestačnú farmu.
„Snažíme sa kupovať miestne produkty, pričom mäso, zelenina, ovocie často fungujú na princípe ‚0 kilometrov‘. Znamená to, že vieš nakúpiť priamo od pestovateľa. Aj my máme takého pestovateľa, ku ktorému chodíme raz do týždňa, vždy nám nabalí čerstvú úrodu, domáce vínko a máme vybavené,“ opisuje Ľubo životný štýl svojej rodiny.
Odsťahovali ste sa k moru na Sardíniu. Mali ste premyslený plán alebo ste sa spontánne rozhodli odísť zo Slovenska?
Dlhodobo sme hľadali miesto pri mori, kde sa vieme usadiť. Nebolo to tak, že by sme sa zobrali zo dňa na deň a odišli k moru. Z minulosti máme skúsenosť so životom v Thajsku, kde sme žili rok a pol, vyhovovalo nám to a zvažovali sme život priamo tam, ale nakoniec sme sa rozhodli, že Európa je Európa.
Urobili sme si racionálnu selekciu, vyberali sme od Chorvátska cez Taliansko až po Španielsko. Porovnávali sme viaceré destinácie, pričom Sardíniu sme v minulosti už viackrát navštívili, takže keď sme sa zamysleli, vyšla nám ako ideálne miesto.
Do sťahovania sme však nechceli ísť narýchlo. My podnikáme s nehnuteľnosťami a v Bratislave sme mali rozbehnuté nejaké obchody, takže sme to riešili postupne a potom prišla korona. Vtedy som si uvedomil, že to by mohol byť správny moment presťahovať sa. V tom období sa nám navyše narodila dcéra a chceli sme jej dopriať iné detstvo ako v paneláku.
Hľadať bývanie pri mori cez koronu zrejme nebolo jednoduché.
Cez koronu sa nedalo nikam vycestovať, tak sme nehnuteľnosti hľadali len cez internet. Keď sme sa tam potom šli pozrieť, zistili sme, že nehnuteľnosti, ktoré sme považovali za favoritov, sú hrozné, a hneď sme ich vyškrtli.
Dedinku La Ciaccia, v ktorej dnes bývame, sme objavili náhodou a ani sme tam pôvodne neplánovali ísť. Nakoniec sme náš dom kúpili hneď na prvej návšteve. Na Sardínii teraz trávime 95 percent času a na Slovensko chodíme už len sem-tam. Aj trh s nehnuteľnosťami je na Sardínii oveľa priaznivejší ako doma, takže svoje aktivity sústreďujeme tam.
Mali sme ohromné šťastie, lebo naša nehnuteľnosť sa predávala prvýkrát po 50 rokoch, odkedy ju postavili pôvodní majitelia.
Keď sa vrátiš do minulosti, vieš identifikovať zlomový bod, kedy si si ako človek zo Slovenska povedal, že naozaj chceš žiť pri mori?
Mal som to v hlave dlhé roky. Nútila ma k tomu moja celoživotná choroba, keďže mám silný atopický ekzém. Kým som býval v Bratislave, bola to katastrofa. Bol som závislý od silných kortikoidných mastí a hormonálnych liekov, inak som to nevedel udržať pod kontrolou. Vždy som si hovoril, že musí existovať nejaké riešenie.
V detstve sme chodili k moru a vždy mi to pomohlo, ale nebolo to vyliečenie. Mal som však pocit, že by to mohla byť správna cesta. Keď sme žili v Thajsku, tak mi ekzém po polroku kompletne zmizol. Odrazu som ani nevedel, že nejaký ekzém mám, aj keď som sa neriadil žiadnymi odporúčaniami, nemal som žiadne diéty, len som žil pri mori.
Keď sme prišli žiť na Sardíniu, tak mi ekzém po polroku úplne zmizol a už sa nevrátil. Problém mám len vtedy, keď ideme na Slovensko. Ak tam zostaneme dlhšie ako dva týždne, potom sa to začne znova vracať, keďže v mojom prípade je to zrejme len zmenou prostredia.
Ako prebieha hľadanie vysnívaného domu pri mori na Sardínii v porovnaní s hľadaním nehnuteľností na Slovensku?
Hľadanie prebieha štandardne. My sme sa nehnuteľnosťami zaoberali na Slovensku, stále sme kupovali a predávali, takže sme sa v tom už vyznali. Naučili sme sa miestne pravidlá a zákony, čo nám veľmi pomohlo, lebo sme si tým sami prešli. Vďaka tomu sme neskôr začali ľuďom ponúkať realitné služby v spolupráci s miestnymi firmami.
Dnes sa nám ozýva dosť veľa ľudí zo Slovenska a z Česka s tým, že chce na Sardínii kúpiť nehnuteľnosť. V našej oblasti sú zatiaľ ceny veľmi priaznivé, aj keď sme priamo pri mori, ale už cítiť, že to rastie. Slováci vidia, že doma to nie je veľká sláva, tak si radšej kúpia investičnú nehnuteľnosť na Sardínii.
Hovoríš, že sa realitami zaoberáš už dlho. Podnikáte v nich?
Áno, podnikáme v realitách. Zatiaľ všetko, čo som v živote robil, sa točilo okolo realít. Svoj prvý byt som kúpil už v 21 rokoch, pretože vtedy bola dobrá doba na kúpu nehnuteľnosti. Ak sa človek vtedy zviezol na tej vlne, tak sa na tom dalo zarobiť. Ale už sme vycítili, že na Slovensku správna doba na podnikanie v realitách pominula, tak sme sa radšej presunuli.
Ceny v dedinke, kde na Sardínii bývate, podľa teba nie sú také vysoké. Keby som si tam chcel kúpiť domček blízko mora, ako sa to pohybuje cenovo?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa pohybujú ceny veľmi slušných apartmánov pri mori na Sardínii.
- Koľko eur si Ľubo pýta za týždňový prenájom apartmánu.
- Prečo svoj dom na začiatku hľadania inzerátov rovno škrtli a nechceli ho.
- Ako sa snaží vybudovať takmer 100 % potravinovú sebestačnosť.
- Aké sú na Sardínii životné náklady v porovnaní s cenami v Bratislave.
- Či Slováci naozaj vedia kúpiť dom v Taliansku za 1 euro a ako to funguje.