Výskum Medzinárodnej asociácie pre výskum zubov odhalil, že miera kazivosti a straty zubov je vyššia u pacientov so psychickými poruchami.
Nová štúdia Medzinárodnej asociácie pre výskum zubov (AADOCR) našla významné súvislosti medzi kvalitou chrupu a stavom duševného zdravia. Ľudia, ktorí častejšie prežívajú úzkosť, depresívne stavy alebo bojujú so sociálnou fóbiou, môžu mať oveľa väčšie problémy s chrupom ako duševne zdravé osoby. Výskum nadväzuje na predošlé štúdie, ktoré priniesli podobné výsledky.
Štúdia, ktorú viedol Alex Kalaigian zo Stomatologickej fakulty Kalifornskej univerzity v San Franciscu, bola publikovaná na stránke Medzinárodnej asociácie pre výskum zubov.
Najrizikovejšie sú úzkosti, depresie a fóbie
Pomocou dotazníka merali symptómy duševného zdravia podľa troch kategorizácií porúch: internalizácia, externalizácia a užívanie návykových látok. Internalizujúce správanie označuje napríklad úzkosť, depresiu, sociálnu izoláciu, zatiaľ čo externalizujúce sa týka napríklad agresivity a porušovania pravidiel.
Zároveň sa hodnotilo aj šesť ukazovateľov ústneho zdravia: vlastné hodnotenie ústneho zdravia, krvácanie ďasien, uvoľnené zuby, vypadávanie zubov, ochorenie ďasien a strata kostnej hmoty. Výskumníci potom porovnávali závažnosť duševných problémov so stavom chrupu a ústnej hygieny.
Ukázalo sa, že všetkých šesť nepriaznivých výsledkov v oblasti ústneho zdravia vykazovalo štatisticky významne vyšší výskyt závažných problémov v oblasti duševného zdravia. Napríklad strata kostnej hmoty v okolí zubov alebo krvácanie ďasien boli spojené s vyšším výskytom internalizujúceho správania. Externalizujúce problémy a problémy s užívaním látok boli menej výrazné.
Štúdia dospela k záveru, že duševné problémy, ako je úzkosť či depresia, môžu patriť medzi rizikové faktory vzniku dentálnych ochorení. „Tieto výsledky môžu poslúžiť lekárskym aj zubárskym komunitám pri diagnostike a poskytovaní liečby osobám trpiacim duševnými chorobami,“ skonštatovali vedci v štúdii.
Viac úzkosti, viac kazov
Štúdie už v minulosti dokázali možné prepojenie medzi duševným zdravím a zdravím ústnej dutiny. Preukázali sa súvislosti medzi problémami duševného zdravia a stratou zubov, parodontitídou a zubným kazom.
Výskum z roku 2022 zistil, že zubára častejšie navštevujú ľudia s dobrým mentálnym zdravím. Ľudia s úzkosťami sa mu skôr vyhýbajú. To môže podľa vedcov vysvetľovať tieto výsledky. Vedci uvádzajú, že viac ako 65 % respondentov, ktorí potvrdili, že majú zlé duševné zdravie, nerobia nič pre to, aby zlepšili svoje problémy s chrupom.
Systematický výskum z roku 2015 sa zaoberal súvislosťou medzi zlým orálnym zdravím a bežnými psychologickými poruchami – napríklad, depresiou, generalizovanou úzkostnou poruchou, panickou poruchou, obsedantno-kompulzívnou poruchou, posttraumatickou stresovou poruchou alebo fóbiou.
Štúdia preukázala významnú súvislosť medzi bežnými psychickými poruchami a stratou zubov. Osoby s bežnými poruchami mali totiž viac kazivých, chýbajúcich a zaplombovaných povrchov zubov ako členovia kontrolnej skupiny. Výskumníci sa vtedy dopracovali k rovnakému výsledku ako AADOCR – miera kazivosti a straty zubov bola vyššia u pacientov s bežnými psychickými poruchami.
Vedci upozorňujú, že to platí aj naopak. Väčšie riziko zubného kazu a straty zubov môže viesť k častejším bolestiam, sociálnej izolácii, nízkemu sebavedomiu a zníženiu kvality života.
