Vyhýbaním sa človek svoju myseľ učí, že situácia, z ktorej cíti strach, je nebezpečná a je potrebné sa jej vyhnúť, hovorí psychologička. Ako vzniká sociálna fóbia a ako ju odlíšiť od plachosti?
Čo by si povedal na to, ak by ti dal niekto do ruky uhorku a vyzval ťa, aby si skupine neznámych ľudí ukázal, ako sa správne nasadzuje kondóm? Pre jedného z desiatich dospelých ľudí by bola táto predstava rovnako desivá ako myšlienka, že ich niekto napadne v temnej uličke. Približne toľko ľudí totiž trpí sociálnou fóbiou (resp. sociálnou úzkostnou poruchou).
Nemýľ si túto fóbiu s hanblivosťou či introvertnosťou. Introverzia je črta osobnosti, ktorú neovplyvňuje strach z toho, čo si o nás myslia ostatní. Introverti si dokážu sociálne interakcie užiť, potrebujú ich však menej často a menej intenzívne než extroverti, vysvetľuje pre Refresher psychologička Daniela Jančušková z platformy ksebe.
Rýchlejšie sa pri nich síce vyčerpajú a unavia, no svoj sociálny život vedia mať pod kontrolou. „Človek so sociálnou fóbiou alebo úzkosťou sa v sociálnych situáciách nedokáže uvoľniť, cíti intenzívny strach z kritiky, hanby, poníženia a sociálnym situáciám sa vyhýba,“ vraví Jančušková. V skratke – sociálne fóbia výrazne obmedzuje každodenné fungovanie v jeho živote.
V Refresheri neberieme duševné zdravie na ľahkú váhu a píšeme o ňom v spolupráci s odborníkmi. Všetky články nájdeš pod témou Duševné zdravie. Podporíš nás v tom, ak sa staneš členom Refresher+ klubu.
„Predstieram, že musím ísť na WC“
O sociálnej fóbii alebo sociálne úzkostnej poruche hovoríme vtedy, ak človek cíti v akejkoľvek sociálnej alebo spoločenskej situácii úzkosť, ktorú sprevádzajú telesné príznaky – tras rúk a tela, búšenie srdca, potenie, červenanie sa, zvýšené svalové napätie, sucho v ústach či pocity nevoľnosti, vysvetľuje psychologička.
Človek trpiaci sociálnou fóbiou je presvedčený, že iní ľudia si ho nadmerne všímajú a hodnotia ho, obáva sa zosmiešnenia, strápnenia, poníženia. Bežné situácie ako stretávanie známych, jedenie na verejnosti či telefonovanie mu spôsobujú nadmerný stres.
Muž, nazvime ho John, sa na Reddite podelil so svojou skúsenosťou so sociálnou úzkosťou. „Konečne som ju porazil,“ napísal v príspevku, ktorý mal vyše tisíc reakcií. John mal už odmalička problém nájsť si priateľov, viesť small talky a udržiavať očný kontakt. Bál sa byť stredobodom pozornosti a neustále mal pocit, že mu niekto číta myšlienky.
Pri obyčajných rozhovoroch cítil podľa vlastných slov rovnakú úzkosť, ako keby bol obeťou prepadnutia ozbrojeného útočníka. „Vždy keď som s niekým hovoril, myslel som len na to, ako sa tvárim, ako vyzerám, čo mám robiť s rukami a čo odpovedať, aby som sa nestrápnil. Asi nemusím hovoriť, že s dievčatami som sa absolútne nevedel rozprávať,“ opisuje John svoju skúsenosť.
„Mal som s tým problém jednoducho preto, že som si myslel, že nie som zaujímavý človek a že by ich nezaujímali veci, ktoré chcem povedať. Takže buď som hovoril o ľuďoch, ktorých spoločne poznáme, alebo som im kládol otázky – aby skrátka hovorili oni.“
John vraví, že ak sa pri spoločenskom kontakte cítil príliš zle, predstieral, že musí ísť na toaletu, alebo sa „zašil“ v kúte a tváril sa, že odpisuje na správy. Hoci v skutočnosti nič také nerobil.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa ľudia so sociálnou fóbiou dostávajú do „začarovaného kruhu“.
- Ako sa „lieči“ sociálna fóbia.
- Aké metódy a stratégie pomohli Johnovi zbaviť sa tejto fóbie.
- Z akých dôvodov sú niektorí ľudia náchylnejší na túto fóbiu ako iní.
- Ako ľudí s fóbiou ovplyvnila pandémia.
