Tvorcovia slávnej hry a seriálu Chernobyl sa spojili, aby nakrútili najlepší seriál podľa hry na svete. Je však The Last of Us ešte viac?
The Last of Us je jedna z najúspešnejších a najkvalitnejších hier s ešte lepším pokračovaním. Jej tvorca Neil Druckmann a Craig Mazin, autor minisérie Chernobyl, spojili hlavy dohromady, aby ju adaptovali do seriálovej podoby. Z veľkej časti sa im to podarilo, no občas si vylámali zuby a veľmi to nefungovalo. Kde-tu zmenili nejaké detaily, znenie dialógov či správanie postáv, no vo všeobecnosti sa pevne držali herného príbehu.
Ten sa zameral na Joela, ktorý 20 rokov po vypuknutí apokalypsy žije v karanténnej zóne v Bostone. Joel chce ísť za svojím bratom Tommym, ktorý žije na opačnej strane USA, a potrebuje auto.
Ak ho chce získať, musí pomôcť Marlene, líderke odboja s názvom Fireflies, v ktorom potrebujú previezť tínedžerku Ellie z karanténnej zóny. Joel súhlasí, no veci sa pokašlú a on si s dievčaťom začne budovať pevný vzťah, zatiaľ čo celý rok putujú Amerikou a Ellie spoznáva nástrahy sveta mimo karanténnej zóny.
Svet mohol pôsobiť nebezpečnejšie
Vo svete Last of Us sú agresívni lovci, kanibali a v prvom rade infikovaní. Nie sú to žiadni zombíci. Sú agresívni, rýchli a ich cieľom je infikovať ďalších ľudí, respektíve roztrhať ich na franforce. Stačí jedno uhryznutie a po niekoľkých hodinách sa človek začne meniť na jedného z nich.
Bezpečie nemajú ľudia zaručené ani v karanténnych zónach, ktoré niekedy ovládajú fašistické vládne zložky, agresívni vojaci či priekupníci. Svet The Last of Us je plný nebezpečenstva na každom kroku, čo sa však tvorcom seriálu nepodarilo dostatočne dobre zachytiť.
Načo vôbec ľudia žijú v karanténnych zónach? Od šiestej časti až do konca série nevideli hlavné postavy ani len jedného infikovaného. Tento svet nepôsobí príliš nebezpečne a Joel s Ellie nestretávajú až tak veľa nástrah, čo z hľadiska postapokalyptického sveta veľmi nefunguje.
Podarené akčné scény a nádherný dizajn postapokalyptického sveta
Tvorcovia sa viac zamerali na dramatické prvky príbehu. V prvej sérii je síce viacero akčných scén, no nie sú to strety s infikovanými. Postapokalyptický svet by ich mal byť pritom plný rovnako ako v hrách a mali by predstavovať neustále nebezpečenstvo.
Samotné akčné scény však boli nadpriemerné. V piatej epizóde bola navyše jedna úžasná sekvencia, keď vojakov prepadli hordy infikovaných a pomaly ich trhali na kusy. Tvorcom sa podarilo zobraziť infikovaných s dokonalým vzhľadom. Kaskadérom nasadili masky a kostýmy tak, aby to vyzeralo vierohodne, a na počítačové triky sa spoliehali čo možno najmenej. Seriál vďaka tomu stále pôsobí tak, že sa „drží pri zemi“.
Rozpočet seriálu v hodnote viac ako 100 miliónov dolárov sa odzrkadlil na veľmi kvalitnom vizuálnom spracovaní, či už išlo o obrovské exteriéry, alebo detailne spracované zaprášené interiéry obrastené trávou a hubami Cordyceps. Tvorcom sa z hľadiska atmosféry a vzhľadu podarilo vytvoriť úžasný a vierohodný postapokalyptický svet.
Skvelý výber hercov a dokonalá 3. epizóda
Otázne bolo, ako zvládnu obsadiť hlavné roly. Pre Joela vybrali Pedra Pascala a pre Ellie neoverenú, ale talentovanú Bellu Ramsey. Pedro Pascal je veľmi sympatický muž, ale jeho herecký register je obmedzený a podchvíľou to bolo cítiť. Joelove emócie občas podáva úžasne, no niekedy sme mali pocit, že to lepšie zvládol herec, ktorý postavu stvárnil v hrách. V konečnom dôsledku však podal dostačujúci výkon a niekoľko scén sa mu veľmi podarilo (ako napríklad dialógy s Tommym).
Oveľa lepšie na tom bola Bella Ramsey, ktorá predviedla sústredenejší výkon a Ellie zahrala famózne. Tvorcovia výborne obsadili aj vedľajšie postavy ako Tommyho, kanibala Davida či Tess, no čerešničkou na torte boli herci Nick Offerman (Parks and Recreation) a Murray Bartlett (White Lotus) ako Bill a Frank.
Aké postapokalyptické seriály pozerať, keď sa skončilo The Last of Us?
17. marca 2023 o 16:00
Zahrali si v úžasnej tretej epizóde, ktorá je zďaleka najlepšia z celej série. Škoda, že sa tvorcom už nepodarilo zreplikovať jej kvalitu, údernosť, emočný rozsah a napätie v iných dieloch. Sčasti to tak však vnímame aj preto, že herný príbeh poznáme od slova do slova, takže je prirodzené, že sa nám viac páčilo niečo originálne a nové, čo nás v deji prekvapilo a pripútalo ku stoličkám.
Prvá séria miestami pôsobila uponáhľane, a to najmä vo finálnych epizódach. Rovnako ako z väčšiny seriálu, aj z nich tvorcovia vyhodili viacero akčných scén a stretov s infikovanými. Zároveň však vyhodili aj niekoľko dialógov a tichších momentov z hier, keď sa vzťah Joela a Ellie prehlboval. Niektoré epizódy tak vyzerajú, akoby v nich išlo iba o to, aby sa postavy čím skôr dostali od jedného príbehového bodu k druhému.
Nevyvážené tempo niektorých epizód
Nemali čas zastaviť sa, porozprávať sa a nechať vzťah dozrievať (jedným takým pekným momentom bolo v poslednej epizóde to, keď sa Joel zveril Ellie so svojím zranením). Seriálu by ich prospelo viac. Aj z toho dôvodu sa tvorcom nepodarilo medzi hlavnými postavami vytvoriť taký dobrý a komplexný vzťah.
Zatiaľ čo niektoré príbehové línie uponáhľali, iné natiahli až príliš. Udalosti v Kansas City by sa zmestili do jednej dlhšej epizódy. Postavy Kathleen a Perryho boli originálne a v hrách sa nenachádzali, no vôbec nás nezaujali a zbytočne naťahovali dej, ktorý sa mohol radšej venovať Ellie a Joelovi. Nie sme proti vytvoreniu celkom nových postáv a dejových línií, práve naopak, ale tu sa to vôbec nepodarilo.
Nefungovala ani flashbacková epizóda, ktorá sa ťahala až príliš dlho a nedokázala divákov zaujať tak, ako si to tvorcovia predstavovali. Mala byť výrazne kratšia a radšej mohli nakrútiť sekvenciu, v ktorej David spolupracuje s Ellie proti viacerým infikovaným.
Tvorcovia niečo z hry adaptovali úspešne, niečo sa nepodarilo a rovnako tak pochodili aj so zmenami oproti hrám, keď niektoré vyšli a iné zase nie. Celkový dojem je však veľmi pozitívny, a to vďaka atmosfére a skvelému príbehu, ktorý ponúkal množstvo emotívnych momentov.
Seriál ponúka dospelý depresívny príbeh so super postavami
The Last of Us pokračuje v šľapajach hry a ponúka čerstvý pohľad na postapokalyptický žáner s presahom a postavami, ktorých osobnosti sú veľmi komplikované a v závislosti od ich činov na ne zmení názor divák v rámci série hneď viackrát.
Príbeh je plný prekvapení, nečakaných úmrtí, depresívnych, no autenticky pôsobiacich vyvrcholení dejových línií a podarených akčných scén. Tvorcom sa podarilo vytvoriť dokonalý vzhľad strašidelných infikovaných na čele s clickermi, ktorých zmutované telá a zvuky, ktoré vydávajú, dodávajú atmosfére na hrôzostrašnosti. Seriál sprevádzala aj dobrá hudba posilňujúca emotívne momenty, no v hrách ju využili lepšie a bola údernejšia.
Tvorcovia zrejme nemali šancu plnohodnotne adaptovať kvalitu hry. Pri zmene média z aktívneho na pasívne sa stretli s neprekonateľnými prekážkami, ktoré sa snažili vyvážiť vytvorením iných, kvalitných aspektov seriálu. Bolo cítiť, že chcú zostať verní predlohe a zmysluplne ju rozšíriť, čo sa im podarilo takmer na jednotku.
The Last of Us je jedna z najlepších hier na svete z dôvodov, ktoré sa pri prenose do televízneho formátu strácajú, no seriál je aj tak úžasný. Prvej sérii však uškodili nevyvážené epizódy, ktorých tempo tvorcovia nenastavili správne.
Pôsobí tak uponáhľane vtedy, keď sa má spomaliť, a naopak, príliš pomaly vtedy, keď by mala odsýpať rýchlejšie. S privretím oboch očí dostáva prvá séria osem bodov z desiatich s tým, že ak by sme príbeh nepoznali naspamäť, zrejme by sme si ho užili viac.
